Ak si muž, potrebuješ výzvu

Bellows_George_Dempsey_and_Firpo_1924

Môj tréner boxu Earl zvykol hovoriť: „Nikdy sa nezlepšíš, pokiaľ budeš zápasiť s niekým horším ako si ty.“ Zápasy boli pre mňa vtedy iba pohodlnou záležitosťou, pokiaľ mi môj sparring partner, Derrick, nerozbil ústa bolestivým zásahom.

V roku 1950 Associated Press vypočula vrcholových amerických športových novinárov, aby zistila, čo pokladali za najväčší športový okamih prvej polovice 20. storočia. Bol to ten moment zo zápasu vyššie na obraze – ten jediný moment – ktorý vybrali spomedzi všetkých iných.

Aj keď dnes po väčšine zabudnutý, tak úder na tom obraze bol uštedrený v roku 1923, kedy bol box športom doby. Asi osemdesiattisícový dav sa vtedy prišiel pozrieť do newyorkského Polo Grounds, aby sledoval majstrovstvá sveta v ťažkej váhe.

Vidíte toho chlapa, ktorý padá cez laná? To je Jack Dempsey. Vyhral.

Jack Dempsey bol boxérska hviezda. Svoje meno si získal výlučne svojimi drvivými päsťami. V ten večer bojoval Dempsey s Luisom Ángelom Firpom, „divokým býkom z Pámp“. Prvým Argentíncom, ktorý súťažil na majstrovstvách sveta v ťažkej váhe.

Ku koncu prvého kola sa podarilo Firdovi pritlačiť Dempseyho na laná. Kombináciou tvrdých úderov vyrazil Dempseyho von z ringu. Ako Dempsey vypadol, udrel si hlavu o písací stroj jedného z reportérov a spôsobil si vážnu ranu.

Reportéri z prvého radu natlačili Dempseyho do ringu, skôr ako rozhodca odpočítal čas. Keď pod neho dostal Dempsey svoje nohy, tak sa na neho Firpo vrhol a zasypal ho salvou úderov. Kolísajúc sa, Dempsey bol akurát schopný odolávať Firpovi, pokiaľ neodzvonil koniec kola.

Dempsey utrpel najdramatickejší knockdown jeho kariéry. Aj napriek tomu potom vybehol zo svojho rohu a zúrivo vyrazil do druhého kola. Len čo prebehlo 57 sekúnd, Firpa zložil ranou na sánku.

Športový novinár Allen Barra rozpráva, čo sa stalo ďalej: „A potom, v jednom momente srdcervúceho pátosu sa tiger spred niekoľkých sekúnd zmenil na jahňa, zohýnajúc sa dole, aby pomohol vstať svojmu dokrvavenému a dobitému súperovi, zatiaľ čo viac ako osemdesiattisíc pozorovateľov revalo od úžasu.“

Pred tým večerom bol Dempsey jeden z najmenej populárnych boxerských šampiónov. Častejšie sa stávalo, že ľudia viac povzbudzovali Dempseyho protivníka ako jeho samotného a na zemi chceli vidieť radšej Dempseyho. To sa ale zmenilo, keď ho dav videl na hranici svojich možností, pokoreného, ale predsa ako víťaza. Bol to Dempsey, kto porazil Firpa – ale bol to Firpo, kto spravil z Dempseyho nezabudnuteľného šampióna.
Dempsey sa stal legendou nie napriek Firpovi, ale kvôli Firpovi – tak isto ako bol Ali taký legendárny kvôli Frazierovi, Shakespeare kvôli Marlowovi a ako Raphael a Michelangelo navzájom doháňali svoju tvorbu do nových výšin.

Nevieme, akú silu sme schopní prejaviť, pokiaľ nie sme skúšaní.

Dá sa jednoducho premýšľať o tom, ako toto uplatniť vo svojom živote. Tu je vzorec, o ktorý som sa podelil so skupinou veteránov z Iraku a Afganistanu, ktorí prechádzali späť do civilného života.

Veľkosť výzvy x vaša intenzita = rýchlosť vášho rastu

Samozrejme, že toto je myšlienka a nie matematický vzorec.

V živote ale potrebujeme veľké výzvy a potrebujeme priniesť intenzitu do výziev, ktoré si želáme zdolať.

Keď som sa vrátil z Iraku a začal som pracovať s veteránmi, ktorí sa cítili zaseknutí, zvykol som sa ich pýtať: „Aká je vaša súčasná výzva?“

Chcel som od nich, aby spätne popremýšľali o svojom vojenskom výcviku. Pre väčšinu to bola tá najťažšia vec, ktorú dovtedy v živote spravili a väčšina z nich do výcviku dala všetko. Potom som chcel, aby si spomenuli, o koľko sa vtedy zmenili a o koľko porástli.

Keď sa veľa veteránov vrátilo z vojny, zistili, že dostali veľa vecí: vstupenky zadarmo, darčekové košíky… Čo naozaj potrebovali, bola v skutočnosti výzva. Boli to muži a ženy neuveriteľných schopností, z ktorých niektorí za oceánom robili oveľa ťažšie veci ako hocičo, čo ich rovesníci dovtedy skúsili. Doma už ale nebol nikto, kto by im kládol výzvy, a preto teraz –bez výzvy – začali veteráni z vojny viaznuť.

Uvedomme si ten paradox. Život bol doma skoro z každého pohľadu jednoduchší. Neboli tu žiadne bomby ani lietajúce guľky. Ľudia mali viac materiálneho pohodlia. Ich priatelia a rodina boli blízko a predsa to bolo tu – doma – kde sa trápili.

Keď sa ľudia cítia uviaznutí, tak to väčšinou nie je preto, lebo sú veci príliš ťažké, ale preto, lebo sú ich ciele príliš plytké. Tak prečo drieť odušu pre cieľ, ktorý je príliš malý?

Počas toho zápasu v roku 1923 bol Dempseyho protivník jasný: Firpo. Vo väčšine nášho života ale veci nie sú také jednoznačné, ako je kolo v boxe. Môžeme sa snažiť kvôli nejakému cieľu, kvôli rodine alebo kvôli tímu. Vždy sa ale môžeme spýtať samých seba: „Čo je momentálne moja výzva?“

Vyberte si veľkú výzvu. Skúste si vybrať tú správnu a odvážnu – práve po jej zdolaní budete silnejší.


preklad: Marek Svatko
korektúra: Ivana Badiarová
zdroj: artofmanliness.com

Marek Svatko

Marek Svatko

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *