Záhada strateného kľúča

car - toy

Začalo to celkom v pohode. Filip si sadol na gauč a zapol si telku. To ma samozrejme vystrelilo z postele. Vypol som. „Dnes bude chlebík vo vajíčku”. Išiel som do rizika, že sa mi rozbije „ranný systém”, keď budem stáť pri sporáku, ale čo ja pre nich neurobím.

Vojdem do kúpelne. „Och, jak som sa zľakol. Čo tu ešte robíš?” Danka si ticho žehlila vlasy. Tak, ako keď niekde ste, ale tvárite sa, že nie ste.

„Ockó, popišal som sa.” Ok, na romantiku nie je čas, Filip sa popišal. Samozrejme, komplet mokrý, aj gauč. Proste si tam sedel, čakal a pišal. No a? V pohode.

Čítať ďalej

Najkratší blog o najdlhšom dni

843D85B223

Dal by sa zhrnúť do jednej vety, ale uvedieme sa do deja, nech nie sme úplní barbari. Blogy o tom, ako zvládam dvoch, povedzme živých, huncútov, či už ráno cestou do škôlky, alebo po škôlke na ceste domov, poznáte. Aktuálne máme týždeň (občas) teplôt, potu, hlienu, soplov a iných telesných zbytočností.

Čítať ďalej

2 deti, 1 otec, 1 ráno

daro-small

„Asi zomieram” bolo prvé, čo mi napadlo. Ale nie, pohodka. To len Filipova (2r) noha dopadla na môj hrudník. Bolo presne 6 h. Asi sa zľakol budíka. Vedel som, že môj plán- držať deti v delíriu do siedmej, kým niečo nachystám- práve stroskotal. „Ja chcem mamku!” Zahundral popod cumeľ a už bol za ňou na polceste do kúpeľne. Mala 45 minút, aby sa vytratila ako zlodej. Akurát z domu do práce. V tom momente som oľutoval, že som sa ponúkol ráno riešiť deti ja.

Čítať ďalej