Bol som na kurze kajakovania

Napadá mi scéna z filmu Titanic. Nestíham, bežím a premýšľam, či vyplávajú bezo mňa. V tej chvíli ani netuším, ako blízko filmovým scénam sa o chvíľu ocitnem. Pot začína nabiehať, netuším celkom, kde je lodenica, ale viem, že ma o chvíľu čaká dvojhodinový kurz plavby v kajaku.

Moje presvedčenie, že je vždy lepšie vedieť, ako nevedieť, som predstavil, už keď som bol v TCA na kurze manipulácie so zbraňou. Poučil som sa a tentokrát som prišiel náležite pripravený. Fivefingersy do vody, funkčné kompresné tričko s dlhým rukávom, kompresné spodky a pokojná hlava. Nikdy predtým som v kajaku nesedel, tak som zvedavý. Spolu so mnou ešte dvaja priatelia a tri neznáme dámy, čo tak trocha zdvíha odhodlanie neurobiť si hanbu.

Dvojhodinový kurz vedený pohodovým mladým mužom začal 5 minútovou inštruktážou na suchu. OK, asi nepotrebujeme zvláštnu teóriu, nevadí mi učiť sa za pohybu. Už na suchu sa smejeme z môjho kajaku, ktorý má v sebe trocha vody. Ďalšie prehliadnuté varovanie. Rozhodne nasadám do môjho plavidla, ktorý som si pre seba nazval Ponorka. To už podvedomie našepkávalo, čo sa udeje. Prvé zistenie prichádza vzápätí. Ani na pokojnej vode nie je samozrejmé nasmerovať kajak, kam chcem. Tak sa teda tvárim, že práve toto zbesilé točenie bolo v pláne a plávať po prúde do Maďarska je výborný nápad. Uspokojuje ma, že ostatní na tom nie sú oveľa lepšie. Elegantne sa nakláňam zo strany na stranu a postupne naberám vodu, až do momentu, keď je Ponorka pripravená fungovať podľa svojho mena. Kajak sa pretočí, ocitám sa vo vode, aby sa ostatným uľavilo, že oni neboli prví. Zachovať chladnú hlavu, vytiahnuť sa, vyliať na brehu vodu a ide sa znova.

Pri druhej plavbe zisťujem, že mi uškodilo sledovanie Vinnetoua. Moj kajak sa zdá deravý ako ústa starej ženy a ja veslujem ako Old Shatterhand, len aby som sa udržal na Rio Pecos. Už chýbajú iba šípy indiánov. Manitou rozhodne. Kdesi z brehu počujem zvuky bubnov. Našťastie to nie sú Apači, ale nejaké deti kvetov.

Keď si zvyknem, že vlastne sedím vo vani, veslovanie postupne dostáva aký-taký poriadok. Ešte si vybehnem vyliať vodu z môjho akvária na breh a už skúšame na kajakoch ,,bránky”. Od inštruktora dostávam info, že za dotyk s tyčou sú trestné sekundy. V takom prípade by sa môj celkový čas rátal v dňoch.

Plavba v kajaku je zážitok. Ste na mieste, kde sa len tak niekto nedostane, okolo pokoj a kľud, zažívate iný rozmer pohybu. Rozumiem, že vodáci v tomto živle nachádzajú radosť. Skúšam otočky, rôzne typy záberov, užívame si to. Dámam, ktoré sú s nami na kurze, to ide lepšie, takže si hovorím, že nejde o preteky.

Keď sa vraciame späť, zisťujem, že znova potrebujem na breh, aby som vylial vodu späť do rieky, pretože pomaly nie je v čom veslovať. Trpezlivý inštruktor naviguje, čo a ako. Myslím, že najlepšie z celého kurzu zvládam nasadanie a vysadanie z lode.

Napriek všetkým amatérskym chybám som si túto skúsenosť užil a odporúčam. Ak máte možnosť, nebráňte sa novým príležitostiam. Ja sa určite pustím aj do ďalších vecí, aby som vám priniesol správu o tom, čo najhoršie sa vám môže stať. Robiť veci, v ktorých nie som dobrý, je skúškou toho, či dokážem vystúpiť z komfortnej zóny. Živiť sa chcem tým, v čom dobrý som, žiť chcem rôznymi vecami.

Všetkých vodákov od včera obdivujem o čosi viac.

P.S.: Len pre istotu… Môj kajak bol v absolútnom poriadku, čo sa o mojej motorike povedať nedalo.

–
korektúra: Ivana Badiarová
fotografia: pixabay.com