Chcel by si byť fyzioterapeut? Aké sú plusy a mínusy tohto povolania a ako vyzerá bežný deň?

Tentoraz prinášame rozhovor s bc. Alexandrom Kopkom, ktorý sa profesionálne venuje fyzioterapii. Netradičné zamestnanie, ktoré si pravdepodobne pletiete s masérmi. Predstavujeme ďalšieho chlapa v práci, o ktorej sa dnes dozviete viac.

1. Na začiatok nám povedz niečo o sebe. Odkiaľ si, koľko máš rokov, čo robíš a ako dlho pracuješ ako fyzioterapeut?

Takže poporiadku podľa otázok. Bývam v Ploskom, dedina 15 km za  Košicami smerom na Prešov, pracujem v Košiciach. Mám 36 rokov a ako fyzioterapeut pracujem od roku 2002.

2. Pojem fyzioterapeut môže byť pre mnohých neznámy. Čomu konkrétne sa venuješ ty?

Fyzioterapeut možno pre niekoho môže znieť neznámo, ale táto profesia má tradíciu. Rehabilitačná sestra, rehabilitačný pracovník,  diplomovaný fyzioterapeut. Fyzioterapeut.  To sú názvy, pod ktorými si našu prácu ľudia už vedia predstaviť. V prvom rade je fyzioterapeut zdravotníckym pracovníkom. Je to nelekársky odbor, ktorého hlavnou náplňou je starostlivosť o pohybový aparát.  Fyzioterapia má veľmi široký záber – od pediatrie po geriatriu, cez neurologické diagnózy po traumatológiu. Má čo povedať do ergonómie pracoviska, do športu či už na návrat po zraneniach, ale aj na zlepšenie techniky pohybu. Trochu nadnesene by sa dala fyzioterapia, ako ju vnímam ja, aplikovať do každej činnosti.

Ja pracujem na licenciu. Venujem sa manuálnej terapii. Veľmi často ide o vertebrogénne ťažkosti – teda bolesti chrbta z rôznych príčin.  Taktiež sú to pacienti napr. po operáciách väzov v kolene.

Okrem toho sa venujem návštevnej službe. Táto je pre imobilných pacientov, ktorí by za terapiou nedokázali dochádzať. Sú to najmä stavy po cievnych mozgových príhodách, pacienti po úrazoch hlavy, s poruchou vedomia, sklerózou multiplex a kopou ďalších viac či menej bežných príčin.

3. Prečo si sa stal fyzioterapeutom? Je to niečo, čo si vždy chcel robiť?

Ja som ani nevedel, že táto profesia existuje. Fakt. Bol som nastavený, že budem lekár. Nespravil som prijímačky a keď si bolo treba vybrať alternatívu, tak mi odporučili nadstavbové štúdium fyzioterapie, že prečkám rok a skúsim prijímačky zas. Ale už som neodišiel a dokončil som odbor. A tak som sa ním aj stal. Jednoducho ma to nadchlo.  Bc. som si potom robil externe na Prešovskej univerzite.

4. Čo je potrebné, aby si sa stal fyzioterapeutom? Sú nejaké nevyhnutné školenia a certifikáty, ktoré potrebuješ? Musíš mať školu?

Áno, školu treba.  Na SR máme vysokoškolské vzdelanie (Bc., Mgr. aj PhDr a Phd.), a potom vyššie odborné štúdium pod strednými zdravotníckymi školami. Na výkon povolania musí byť fyzioterapeut registrovaný. Registráciu má na starosti Slovenská komora fyzioterapeutov.

Zo zákona sa musí fyzioterapeut celoživotne vzdelávať.  Cyklus je 5 ročný, upravuje ho vyhláška.

5. Ako si hľadáš klientov? Je v tomto odvetví veľká konkurencia?

Inzerujem na adwords.  Skúšali sme aj letákovú propagáciu, ale na 90% sú klienti na ústne odporúčanie tých, čo nás poznajú. Konkurencia…  ľudia si vyberajú. Skôr vidím kolegov než konkurenciu.

6. Ako vyzerá tvoj bežný deň?

Ráno naskočíme s manželkou a 2 deťmi za tónov 100x zopakovaného výkriku „poďte, lebo zmeškáme“ do auta. Deti idú do školy a my do práce. Ja mám objednaných pacientov. Väčšinou dopoludnia robím návštevnú službu a popoludní na prevádzke manuálnu terapiu.  Vybavím niekoľko telefonátov, poškrtám diár, presúvam termíny a chytám sa za čelo, že čo som ešte neurobil. Napr. nevystavil faktúru. Niekedy stihnem aj obed.  Plánujem si to tak, aby sme s manželkou končili rovnako. Vyzdvihneme deti a HURÁ domov.

7. Dá sa vybalansovať súkromný život popri tejto práci?

Určite áno. Myslím, že sa nám to doma darí.

8. Čo máš na svojom povolaní najradšej?

Mám svoju prácu rád, nech to znie ako klišé… Mám rád ten pocit asi ako tréma, keď má prísť úplne nový pacient. Mám rád, keď dokážem prísť na to, ako mu pomôcť.  Každá práca sa po čase javí ako stereotyp, ale to nesmie znamenať, že pri každom pacientovi budem robiť to isté.  A nebudem sa tváriť, že mám patent na všetko…  Dokonca si myslím, že terapeut by mal byť natoľko profesionál, aby povedal, ak je niečo nad jeho sily.

9. Čo je, naopak, najhoršia časť?

Nemám rád „papierovú“ robotu. Viem, že je nutná, aj tak sa jej stránim niekedy až veľmi…

10. Je niečo, v čom sa ľudia, keď si predstavia fyzioterapeuta, mýlia?

My nemáme radi,  keď si nás pletú s masérmi, ale chápem, prečo to tak je. Pacientov sa dotýkame, používame techniky, ktoré masáž pripomínajú. Naša práca je však oveľa pestrejšia.  Či už je to možnosť aplikácie fyzikálnych procedúr – elektroliečba, vodoliečba, alebo špeciálne metodiky. Už som to písal/vravel skôr. Dá sa povedať, že fyzioterapia sa dá aplikovať v každej činnosti- úprava postury, návrat funkcií po úraze alebo chorobe alebo zdokonaľovanie sa v určitej pohybovej zručnosti.

www.physiocarekosice.sk
info@physiocarekosice.sk


korektúra: Ivana Badiarová

Peter Podlesný

Manžel nádhernej ženy, otec dvoch detí, priateľ dobrej partie chlapov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *