Lekcia mužnosti od Theodora Roosevelta: Muž v aréne
Hľadám si mentorov, ktorí majú už čo to odžité. V prvom rade v mojom okolí a v druhom rade aj takých, ktorí už nežijú, ale zanechali hodnotný odkaz života. V poslednej dobe to je napríklad Jan Werich. Ak ale sledujete náš magazín pravidelne, tak vám neušlo ani moje nadšenie pre Teddyho Roosevelta tu, alebo tu. Text, ktorý vám dnes prinášam, sa ho tiež týka a oslovuje mužov po celom svete.
Nasledujúce slová sú úryvkom z prednášky, ktorá odznela 23. apríla 1910 na univerzite v Sorbonne. Jej úplné znenie v origináli nájdete napríklad v tomto odkaze. Považujem tento výrok Theodora Roosevelta za naozaj inšpiratívny a z toho dôvodu ho zvykneme pripájať k narodeninám chlapom z “300 hrmených”. Verím, že niektorí z vás ho tiež ocenia.
Nie je dôležitý kritik; nie je dôležitý ten, kto poukazuje na to, ako silný muž padá alebo ako by mohol svoje činy vykonať lepšie. Uznanie patrí človeku v aréne, ktorého tvár je zašpinená prachom, potom a krvou, ktorý urputne zápasí…, ktorý vie, čo je nadšenie a oddanosť, a ktorého život stravuje vec, ktorá je toho hodná. Ktorý, keď sa všetko podarí, napokon zakúsi víťazstvo a dosiahne veľký úspech. Ak zlyhá, tak práve preto, že sa odvážne pokúšal bojovať. Nemôžeme ho zaradiť medzi tie ustráchané a plaché duše, ktoré nikdy nezakúsili ani víťazstvo, ani porážku.
–
korektúra: Jana Lászlóová
fotografia: stocksnap.io
