Lekcie mužnosti: Každodenná povinnosť

TP3GQ9C2S3

List Theodora Roosevelta napísaný v roku 1903.

Napísané v San Bernardíne, Kalifornia
7. máj 1903
Od Theodora Roosevelta

Veľkú bitku nevyhráš pomocou nejakého patentovaného prístroja. Neexistuje zaručený spôsob, kedy by si jedným šmahom ruky vyhral ťažký zápas. Musíš to zdolať tak, ako to zdolávali otcovia a starí otcovia pred tebou. Musíš to zdolať tak, ako silní muži zdolali každý boj v histórii. Potrebuješ siahnuť po odvahe, smelosti, po odhodlaní a železnej vôli, ktorým velíš, a len takým spôsobom dokážeš zdolať skúšky.

Ďalšia vec, ktorú si budeš veľmi dobre pamätať zo šesťdesiateho prvého až šesťdesiateho ôsmeho. Muži, ktorí šli do veľkej vojny a tí, ktorí išli do Španielskej vojny alebo na Filipíny, si budú pamätať tiež, že existovala určitá skupina mužov, ktorá sa pridala k armáde a z nejakých dôvodov odpadla. Stalo sa to z rôznych príčin. Niektorí nemali výdrž, aby zvládli ťažkú prácu a bola to naozaj ťažká práca. V menších vojnách zase mali problém, že to nebola veľká vojna, takže sa tam toho veľa nedialo. Títo ľudia prišli, aby boli hrdinami, a to okamžite, ale nechceli robiť žiadnu inú prácu. Presne si pamätám, že do môjho regimentu sa pridal mladý chalan a hneď na druhý deň za mnou prišiel a povedal: „Plukovník, prišiel som sem, aby som bojoval za svoju krajinu a teraz sa tu cítim ako nevoľník, lebo ma nútia čistiť kuchynské drezy.” Jeho kapitán, veľký muž z Nového Mexika, mu vysvetlil, že čistenie kuchyne je jeho práca. Nateraz. A ak bude v tej práci dobrý, tak mu dáme nejakú hrdinskejšiu prácu. Spravidla muž, ktorý si v armáde v tých dňoch viedol dobre, bol mužom, ktorý nečakal na niečo veľké, ale plnil si svoju povinnosť tak, ako prichádzala, aj cez dlhé pochody, únavné mesiace čakania v tábore. Taký obstál rovnako dobre aj počas boja. Bol to muž, na ktorého ste sa vedeli spoľahnúť, ktorého ste chceli mať po svojom boku vo vašej jednotke ako vášho parťáka. Keď sa čokoľvek dialo, bol to chlap, ktorého ste chceli mať pri sebe.

Je to presne to isté s občianstvom. Bolo to presne rovnaké v priekopníckych časoch. Priekopníci, muži a ženy, čelili rovnakým ťažkostiam ako muži v armáde. Museli preukázať rovnaké úsilie, rovnakú železnú vôľu, museli prestáť roky driny, keď to často vyzeralo tak, že to neprinesie žiadne ovocie, a nakoniec aj rovnaké nadšenie, a ak máme uspieť, musíme ukázať rovnaké kvality, aké ukázali muži z armády, aké ukázali priekopníci, aké ukázali všetci muži a všetky ženy, ktorí boli otcami a matkami nášho ohromného štátu.

Prosil by som svojich krajanov, nie o to, aby ukazovali nejakú špeciálnu nádheru alebo geniálny talent, ale aby preukazovali všedné kvality. Pretože to je cesta k úspechu krajiny a aj k úspechu jednotlivca. Pamätajte, že šanca robiť heroickú prácu môže a nemusí prísť. A ak nepríde, potom všetko, čo môže byť našou zásluhou, je verné plnenie si každodenných povinností. To je to, čo myslím, väčšina z nás počas celého života má príležitosť robiť a ono to je dostatočné, pretože je to začiatok, pretože to znamená, že ak prídu časy, kedy bude potrebné preukázať nejakú heroickosť, tak vám garantujem, že to bude skrze tých, ktorí si plnili svoje povinnosti v pokojných časoch.


preklad: Dalibor Dráb
korektúra: Ivana Badiarová
zdroj: artofmanliness.com
fotografia: stocksnap.io

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *