Lekcie mužnosti od Winstona Churchilla

Winston-Churchil

Lojálnosť a láska

Churchill miloval svoju vlasť – Britské kráľovstvo, svojho panovníka a svoju zem. Túto lásku v sebe uchovával celý život. Bola to láska, ktorá ho inšpirovala napísať veľkolepé knihy a reči, namaľovať krásne obrazy a viesť krajinu cez najťažšie a najtemnejšie dni. Hoci to bol „mužný“ muž, preciťoval aj pocity a cítil lásku. Bol verný svojej manželke Klementíne. Vydržali spolu až do smrti.

Postaviť sa za to, čomu veríte

Počas jeho kariéry v parlamente bol Churchill často politickým vyvrheľom. Počas tridsiatych rokov minulého storočia bola jeho kariéra považovaná za ukončenú. Ľudia sa na neho pozerali ako na starého a smutného muža, člena Dolnej snemovne (jedna z dvoch častí britského parlamentu), ktorý trpel syndrómom zatrpknutého chlapa. Bol jedným z mála hlasov, ktoré sa ozvali, keď Hitlerova moc stúpala a Nemecko bolo na vzostupe. Nikto nechcel počuť pravdu, no v jej zvestovaní aj tak nepoľavil.

Vytrvalosť

Churchil nebol osobou, ktorá by sa ľahko vzdala. Bol to muž, ktorý VŽDY pracoval. Jeho rodina nebola obzvlášť bohatá, tak sa musel spoliehať na svoju múdrosť a na svoje schopnosti, aby sa uživil. Bol mužom, ktorý sa mohol zaťať a napísať zväzky celých dejín – od začiatku po koniec, ako svedectvo, že nie je schopný sa vzdať.

Dobrodružnosť

Churchill bol vždy za každé dobrodružstvo a precestoval svet mnohokrát, ešte pred tým, než sa to stalo samozrejmosťou. V mladom veku sa pridal ku armáde a bol na akciách takmer všade po Anglicku. Užíval si svoje armádne dobrodružstvá a jeho zážitky zachytil v úžasných príbehoch, ktoré písal pre noviny vo svojej domovine. To prudko naštartovalo jeho kariéru spisovateľa – čo ho udržalo finančne nad vodou počas jeho celého života.

Vzdelanosť

Churchill bol absolventom Briského školského systému, čo znamenalo, že bol veľmi sčítaný. Môžete sa staviť, že sa musel naučiť naspamäť obšírne literárne diela. Aj keď to nebol obzvlášť dobrý študent a opakovane neurobil skúšky do vojenskej akadémie, tak písal úžasné historické knihy a majstrovské prejavy.

Umelec

Veľa mužov považuje umenie a ručné práce za nemužné a zbytočné. No Churchill bol zanietený maliar. Toto hobby mu pomáhalo udržať „Čierneho psa“ (takto nazýval depresiu) na uzde. Bol vlastne veľmi dobrým umelcom a jeho práce sú vyhľadávané vo svete umenia. Veľa ľudí tvrdí, že jeho diela boli omnoho lepšie ako Hitlerove. Churchill tak veľmi miloval maľovanie, že o ňom dokonca napísal knihu – „Painting as a pastime“. Neexistuje nič lepšie ako si vychutnávať krásne maliarske dielo alebo nahrávku klasickej hudby. Winston to robil, aj vy by ste mali!

Mimoriadna sebadôvera

Winston si o sebe myslel veľa. Veril, že bol stvorený pre veľkosť. Táto viera ho sprevádzala celým životom a viedla jeho každú činnosť a rozhodnutie v živote. Nevravím, že by každý z nás mal veriť, že prinesie svojej krajine slávu. Čo si z tohto môžeme vziať je, že si máme byť istý svojimi schopnosťami viac než čímkoľvek iným. Ty si zdrojom každého svojho úspechu! Ak nemáš dôveru v to, že dokážeš veľké veci, tak ich nikdy nedokážeš.

Dôvera vo vyššie dobro

Ako vojenský vodca musel urobiť veľa ťažkých rozhodnutí. Od zničenia francúzskej flotily v Orene po bombardovanie Drážďan. Urobil veľa kontroverzných rozhodnutí, ktoré sú dodnes diskutované historikmi. Či už boli jeho rozhodnutia správne alebo nie, tak veril, že robil správne veci pre Britániu.

Dôvera v písané slovo

Churchill bol predovšetkým spisovateľ. Pekelne dobrý spisovateľ! Veril, že písané slovo bude nástrojom inšpirácie a vodcovstva. Vlastnoručne si písal prejavy, aby vytvoril takú reč, ktorá by mala čo najväčší dopad na poslucháča. Používal slová, aby rozrušil, utešil a inšpiroval ľudí, aby dôverovali v to, za čo bojujú. Napísal mnohé zväzky historický kníh ako : „Dejiny anglicky hovoriacich národov“ do jeho zbierky “Six Volume Account of World War II”.

Rečníctvo

Nielenže Churchill dokázal písať majstrovské prejavy, ale dokázal ich aj precítene podať. Bol prvotriednym rečníkom. Jeho hlas bol plný sebadôvery a pevnosti. V najtemnejších hodinách Británie sa rodiny zoskupili pri rádiu. Boli vystrašení, ustarostení a znepokojení tým, čo sa dialo. Churchillov hlas zaplavil ich domovy, prinášajúc istotu toho, že ich krajina je v najlepších rukách.

Rutina

Churchill nebol človekom, ktorý by obzvlášť obľuboval dovolenky. Vždy musel niečo robiť. Či už to bolo maľovanie, čítanie alebo písanie, vždy sa niečím zaneprázdňoval. Jeho produktivita bola zvýšená rutinou, ktorú si pre seba vytvoril. Aj keď bol premiérom, tak v tejto rutine vytrval. Vstával neskoro, ráno pracoval v posteli, pospal si a okúpal sa poobede a pracoval v noci, občas až do 4. hodiny rannej. Jedna nula pre nočných tvorov.

Ochota bojovať

Nikdy sa nevzdával. Či už to bolo v maľovaní, bojovaní proti svojej vlastnej politickej strane, alebo v obrane jeho krajiny. Neodchádzal z boja. Je excelentným príkladom muža, ktorý keď bol konfrontovaný, tak konfrontoval tiež a nikdy sa nevzdal. Neznamená to to, že by muži mali vyhľadávať súboje. Len to, že by sme sa mali starať o bitky v našich životoch, ktoré sú podstatné.

Čo si myslíte o Winstonovi Churchillovi a jeho cnostiach?

preklad: Dalibor Dráb
korektúra: Ivana Badiarová
zdroj: artofmanliness.com

3 komentáre k “Lekcie mužnosti od Winstona Churchilla

  1. Tak tohto muza mam rad. Brutalny clovek nezabudnutelne hlasky ktore sa mu pripisuju:
    “If I Were Your Wife I’d Put Poison in Your Tea!” “If I Were Your Husband I’d Drink It”…
    “Sir, you’re drunk”
    “Madam, you’re ugly, but in the morning I shall be sober”.

    Ak iste skvely politik, uzasny recnik a muz cinu no netreba zabudat aj na chybych ktorych sa dopustil (ved aj tie su znakom muza. Chybu neurobis len ak sa o nic nepokusis)

    1,”fiasko pri Gallipoli” – ked sa rozhodol zbytocne utocit na nedobytny ostrov- vysledok minimalne 400tisic mrtvych viac nez tretina clenov zboru ANZAC zahynula vo svojej prvej bitke

    2. “Dnesna mapa Iraku” – ked po prvej svetovej vojne nezvladol situaciu a vytvoril sa umely stat z nezlucitelnych komunit a probelm tam je dodnes…

    • Určite máš pravdu a určite je pravda že to nebol “perfektný muž” (nikto nie je), ale jedna vec ma napadla pri tej Gallipoli. No hej, pokafral to. Ale podľa mňa tým aj dokázal že má svoju česť. Po tej porážke sa vzdal (tuším že vzdal) svojho postu a odišiel na frontové línie ako dôstojník (tuším že dôstojník), čo je podľa mňa dosti obdivuhodné.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *