Lekcie mužnosti z knihy Starec a more

AA87A01CA5

„Que va,” povedal chlapec. „Je to povinnosť muža.”

Úspech je príliš často braný ako indikátor hodnoty muža. Úspech sám o sebe svedčí však iba o danom statuse a nemusí mať nič spoločné s cestou, ktorú muž podstúpil, aby ho dosiahol. A tiež nevypovedá, či si cestou ustrážil svoju integritu. Spomedzi mnoho kvalít tejto knihy je to práve nový pohľad na úspech a víťazstvo, ktorý dáva tejto klasickej hemingwayovej novele zvláštnu hodnotu a hĺbku.

Je to navonok jednoduchý príbeh: Santiago je starý, skúsený rybár, ktorý nič neulovil už celé mesiace. Osemdesiaty piaty deň tohto prekliatia sa vyberie hlboko do Mexického zálivu, kde hľadá, a nakoniec aj chytí veľkého marlina. Neschopný pritiahnuť rybu k člnu zviera vlasec tri dni, pokým ho konečne zabije harpúnou. Keď sa mu rybu podarí priviazať o čln, vydáva sa domov aj so svojím ťažko vybojovaným úlovkom. Na spiatočnej ceste ale žraloky postupne premenia úlovok priviazaný o bok člnu na ohryzenú kostru a Santiago sa vracia do prístavu rovnako, ako z neho aj vyšiel – s prázdnymi rukami.

Príbeh je jednoduchý. Avšak relevantnosť jeho myšlienky ďaleko presahuje čas a priestor. Oslovuje univerzálne míľniky mužnosti, ktoré platia všade tam, kde muža na jeho kľukatej ceste sprevádza úcta, hrdosť a húževnatosť. Santiago predstavuje symbol nepoddajnej duše muža a jeho zápas s mocným marlinom prináša mnoho lekcií pre všetkých mužov.

Lekcie mužnosti z knihy Starec a more

„Muž nie je stvorený pre porážku.”

Santiago nemá nič okrem schátranej chatrče a rozheganého člna, ktorého plachta je „zaplátaná vrecami od múky” a vzhľadom predstavuje skôr „zástavu večnej porážky” ako plachtu lode. Škvrny od neľútostného slnka a hlboké vrásky na koži jeho vychudnutého tela odzrkadľujú útrapy, ktorými prešiel – a prechádza. Kvôli jeho hroznej smole je z neho odpadlík vo svojej vlastnej rybárskej dedine.

Lenže zatiaľ čo „všetko na Santiagovi sa zdá byť zostarnuté”, jeho oči majú stále „rovnako modrú farbu, ako samotné more a sú vždy veselé a neporazené”. Miesto toho, aby po osemdesiatich štyroch dňoch hodil flintu do žita, rozhodne sa Santiago vydať hlbšie do zálivu, kde sa ešte nikdy neplavil.

Muž neprestáva robiť, čo musí. Robí to však najlepšie, ako len mu to jeho prostriedky dovoľujú. Nezáležiac na trápení, ktoré ho sprevádza. Aj keď ho jeho výzvy a pády pripravujú o vidinu úspechu, jeho vôľa ostáva nezlomená a on sa nevzdáva. Pokračuje ďalej.

Alebo ako píše Hemingway: „Muža môžete zničiť, no nie poraziť.”

Muž sa nespolieha na šťastie

Šťastie hrá veľkú úlohu v našich každodenných životoch a pre poverčivých rybárov môžu byť nedostatok šťastia, či smola, paralyzujúce. V jeho malej kubánskej dedinke je Santiago prezývaný „salao, čo je najhoršia forma nešťastia”. A to najmä po tom, ako nechytil jedinú rybu celých 84 dní.

Toto z neho robí outsidera spomedzi jeho rovesníkov a stojí ho to jeho verného partnera Manolina, malého chlapca, ktorému rodičia zakázali rybárčiť so starcom. Zatiaľ čo Santiago bojuje s chudobou a hladom, ostatné člny prinášajú do dediny každý deň čerstvé úlovky.

Každému sa, samozrejme, môže prihodiť šťastie, ale nie každý dokáže prejaviť odhodlanie, zručnosť a vytrvalosť. Santiago si toto pripomína, a preto verí radšej vo svoje schopnosti ako na náhodu. „Do čerta aj so šťastím, ja si zoberiem šťastie so sebou.”

To robí tým, že si svoju prácu nijak neskracuje. Vlasce drží napnutejšie ako hocikto iný a dáva pozor na to, „aby na každej úrovni vlasca bola návnada presne tam, kde ju chce mať, ak by sa rybe zachcelo zaplávať práve tam.” Vlasce udržiava s neustálou precíznosťou a je pripravený na každú príležitosť, ktorá sa naskytne.

Úspech nedosiahneme, keď budeme jednoducho čakať, kým sa nám niečo dobré prihodí. Príležitosti sa nám odhalia vtedy, keď sa sami predierame prekážkami za daným cieľom. Ako hovorí Santiago: „Je dobré mať šťastie. Ja ale radšej budem precízny. Potom, keď skutočne budem mať raz šťastie, budem pripravený.”

Muž znáša bolesť a trápenie bez sťažností

„Triasol sa od rannej zimy. Vedel ale, že trasením sa skoro zahreje a onedlho bude opäť veslovať.”

Či už je to pocit chladu alebo kráčanie pozdĺž hranice života a smrti, muž robí to, čo musí. Bez akejkoľvek sebaľútosti a sťažností. Santiago nefňukal kvôli kŕčom z hladu a smädu a tiež nelamentoval nad rybárskym vlascom zarezaným vo svojich  rukách.

Vonku na otvorenom mori, ďaleko od iných lodí, čelil totiž Santiago najväčšej výzve svojho života. Výzva mala podobu šesťmetrového marlina, s ktorým viedol Santiago veľmi dlhý boj trvajúci celé dni. Na pokraji únavy, kedy bol vlasec už hlboko zarezaný v Santiagovej dlani a on ho držal už v kŕči „tak pevne, ako zovreté pazúry orla”, si ranu umyl v slanej vode a nechal krv vyschnúť na slnku. Ruka ho časom prestane poslúchať a Santiago je nútený pracovať iba s pravou rukou. A to proti rybe, ktorá je o pol metra dlhšia ako jeho vlastný čln. Vyčerpaný v bolestiach sa Santiago „zaprie do dreva lode” a „prijíma všetku bolesť, ktorá prichádza. Je stotožnený so svojím utrpením, preto svoje utrpenie nepripúšťa.”

Muž sa nechvastá

Kvalita muža sa najlepšie pozná po jeho skutkoch. Pestovanie pokory je preto kľúčové, ak chceme nechať skutky hovoriť za nás. Santiago dostáva plno príležitostí chvastať sa pri rozhovore so svojim mladým priateľom Maolinom. Obchádza ale každú jednu.

Maolin sa opýtal: „Kto je naozaj najlepší manažér? Mike alebo Luke González?”
„Myslím, že sú si všetci rovní.”
„Ale najlepší rybár ste vy.”
„Nie, poznám lepších.”
„Que va,” hovorí chlapec, „je veľa dobrých rybárov, niektorí lepší ako druhí. Ale vy ste najlepší.”
„Ďakujem. Tešíš ma. Dúfam, že nenarazím na rybu, ktorá nám ukáže, že sa mýliš.”

A je to iba vďaka Santiagovej odhodlanosti, že žiadna taká neprišla. Chvastaním si iba dočasne uspokojíme vlastnú neistotu. Nezanechá po vás ale žiaden trvácny dojem.

Muž si hľadá inšpiráciu od iných mužov

„Ale ja musím mať sebavedomie a musím byť podobný veľkému DiMaggiovi, ktorý robí veci tak dokonale aj s ostrohami v päte.”

Pre Santiaga je to „veľký DiMaggio”, ktorý ho inšpiruje a motivuje. Má vlastnosti, ktoré Santiago obdivuje. Učí sa od neho, že ak chce dosiahnuť úspech, musí do toho vložiť samého seba a odolať všetkým ťažkostiam.

Vzhliadať ku ostatným – mať svojich hrdinov – je užitočné, pretože nám to dáva vzory, ktoré môžeme nasledovať. Ukazuje nám to, že aj ostatní prekonávajú v živote prekážky a pripomína nám to naše schopnosti, ktoré niekedy potrebujeme prebudiť.

Muž ide naplno, bez ohľadu na vek

Vysoký vek je častou výhovorkou – a pre niektoré veci aj opodstatnenou. Príliš často sa ale používa tam, kde pre tento argument nie je miesto. Alebo tiež skôr než bola vyvinutá hocijaká námaha, ktorá by tento predpoklad vyvrátila. Keď začali žraloky útočiť na Santiagovho marlina, bál sa spočiatku, že ich kvôli svojmu veku nestačí odohnať. Netrvalo však dlho, kým zhromaždil nástroje, ktoré využil ako zbrane a začal konať. Keď sa mu ale v tele žraloka zlomila čepeľ noža, strach v ňom znova ožil. „A už ma majú,” pomyslel si, „som príliš starý, aby som teraz na smrť umlátil toľko žralokov. Pokiaľ však mám veslá, ten kyjak a to nemotorné kormidlo, budem sa pokúšať.”

A prišlo ešte veľa žralokov, ktorých musel udierať celou svojou silou. Počas bitky nakoniec postupne začalo zapadať slnko a Santiago uvažuje: „Čo budeš robiť, ak prídu v noci? Čo vieš vôbec robiť?” Hlboko sa potom zamyslel. „Bojovať,“ povedal si, „budem bojovať až do konca.”

Aj keď žraloky koniec koncov roztrhali Santiagovho marlina na kúsky, neporazili ho ako muža a on sa predsa len nevzdal. Veslujúc domov začal cítiť krv na jazyku. Odpľuvol ju do mora a povedal: „Ochutnajte toto, galanos, snívajte si o tom, že ste zabili muža.”

Každý muž má okolo seba žralokov, ktorí ho obklopujú. Zháňajú sa vtedy, keď cítia krv úspechu. Nikdy ale nie ste dosť starý na to, aby ste sa im nepostavili.

Posolstvo muža vychádza zo zachovania si svojej integrity

Santiago sa predieral všetkými stranami knihy a nakoniec skončil s tým, s čím začal: skoro s ničím. Jeho úlovok mu nepriniesol ani peniaze, ani „úspech”. A predsa, Santiago vybudoval posolstvo. Posolstvo, ktoré pretrvá dlhšie, ako hocijaký chvíľkový zisk, ktorý by bol vtedy nadobudol. To všetko najmä preto, lebo si udržal a ustrážil vlastnú integritu tvárou v tvár aj tej najväčšej výzve.

Muž sa nevzdáva.


korektúra: Jana Lászlóová
zdroj: artofmanliness.com
fotografia: stocksnap.io

Marek Svatko

Marek Svatko

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *