Memento mori
Tempus fugit. Viete o tom?
Odmietať smrť znamená odmietať život. Žiť niekde v rohu, v bezpečí, s nádejou, že prežijem život potichúčky a bez ohrozenia, znamená, že sme ZABUDLI žiť. Strach zo smrti, neúspechu, zlyhania, zranení, konfliktov nás zabíja. Príznakmi takejto žitej smrti, sú vždy prítomná sebaľútosť a strach. Je možné, že pre niekoho, kto číta tento článok, je to posledná vec v živote. Vyjde na ulicu a za rohom ho zabije auto. Ešte predtým sa teda opýtam. Žijete?
Memento mori. Pamätajte na smrť. Prijmite jej existenciu a žite tak, aby život, ktorý jej predchádza, dával zmysel. Netvárte sa, že máte kopu času na správne rozhodnutia. Čoho sa najviac bojíte? Byť lepším chlapom? Investovať do vzťahov v rodine? Ukázať svoje kvality v zamestnaní?
Rozumiem, že väčšina z nás po týchto riadkoch nevyskočí a nepretočí svoj život o 180 stupňov. O to ani nejde. Ide skôr o prvý krok.
Pravdepodobne ste videli niekoho robiť to, čo by ste chceli vy sami. Problém je, že ste to nikdy neskúsili. Akokoľvek pateticky to znie, potrebujete svoj strach chytiť pod krkom a vytrieskať z neho dušu.
Je tragikomické, že si myslíme, že prežiť život v bezpečí nám prinesie spokojnosť. Dajte pozor, aby ste nezistili, že to povestné bezpečie bol vlastne váš hrob a vy ste v ňom prežili všetok dostupný čas. Ak by vám niekto navrhol, že môžete celý svoj život prežiť v bezpečí protiatómového krytu, pravdepodobne by ste to odmietli. Prečo teda neodmietnuť bezpečie a komfort na úrovni charakteru, vzťahov alebo práce?
Memento mori.
–
korektúra: Jana Lászlóová
fotografia: Philippe de Champaigne’s Vanitas (c. 1671), Život, smrť a čas
Pointa clanku by urcite lepsie vynikla ak by v nom bola spomenutá i druha strana mince. Pretoze ak bezny clovek (ktory nevie o tejto druhej strane) si precita tento clanok mozno zacne uvazovat ze by mal naozaj zmenit nieco vo svojom zivote s myslienkou ak to zmeni tak bude jeho zivot lepsim zmysluplnejším stastnejsim. Minimalne teda aspon postoj k smrti ako takej. Tou druhou stranou mince co spominam je co ak i prave takyto sposob zivota je ten spravny len sa nan zle pozeram. Ten ktory ma naozaj zmysel. Ten ze nechce vyuzivat kazdu sekundu na to co vzdy chcel ci pracovat na tom aby dosiahol uspokojenie svojich sociogennych a biologickych potrieb. Najlepsim ukazovatelom druhej strany mince ktoru mam na mysli su tibetsky mnisi. Netuzia ovladat 5 jazykov, zabehnut maraton mat najnovsie apple watch, dva tituly a 3 000 eur plat ci “fuuuuze” len aby isiel v hipsterskom trende. Mozno prave spokojnost a stastie v zivote je sa odbremenenie sa od myslienok na veci a hodnoty ktore by sme chceli a potom zistime ze zivot je skutocne iny. Ze hodnoty su niekde uplne inde ako len to ze musim to stihnut teraz lebo zajtra uz bude neskoro ze v skutocnosti v poslednom case ludia robia s komara somara. Ze nesplnenie ulohy ci pomýlenie berú ako zivotny neuspech. Moja mama mi hovrievala jednu uzasnu vec: ked nejde o zivot ide o hovno….