Môj kmeň
Je zaujímavé, že v slovenčine používame slovo kmeň, aby sme označili rodové spoločenské zriadenie, ale aj podstatnú časť stromu. Tieto dva významy sa spájajú v slove rodokmeň. Ako muž, ktorý premýšľa nad smerovaním, sa nedokážem vyhnúť otázke, odkiaľ prichádzam a kam patrím. Uvedomujem si, že som len kúskom mozaiky a od detstva ma zaujímalo, odkiaľ sa tu môj kmeň objavil a aký odkaz vytvára. Poznať svoje korene možno pomôže definovať, kto som.
Ja svoj kmeň už poznám.
Rodina je pre mňa podstatnou hodnotou. Hovorí o tom aj moje tetovanie – veľký strom, ktorý predstavuje (okrem iných vecí) rod. Korene, kmeň, vetvy. Minulosť, prítomnosť, budúcnosť. Pre mňa tri dôležité pojmy. Ako chlapec som si predstavoval, kto asi mohli byť moji predkovia. Rytieri, šľachta, piráti, revolucionári? Je v mojom rodokmeni niekto, koho odkaz by som prevzal a niesol ďalej? Nikdy sa mi nepodarilo vypátrať nič, čo by presahovalo dve predchádzajúce generácie. Až do roku 2014.
Vďaka pátraniu istých príbuzných som sa dostal k analýze Y chromozomálneho haplotypu, resp. ku genealogickému testu DNA. Ak netušíte, o čom hovorím, tak stačí kliknúť na uvedené odkazy. Zjednodušene ide o stopovanie chromozómu ypsilon do ďalekej minulosti.
Začnime však bližšie. Niekedy okolo 15. storočia prišli moji predkovia z Poľska. V 18. storočí sa v rode nachádzali učitelia, farári, notári, ale silné vplyvné zastúpenie mali mlynári šľachty (spravovali niečo okolo 20 mlynov). Takže žiadny pirát, ani rytier. Sklamanie? Skôr je zaujímavé, že moji predkovia boli verejne činní a pracovali v „štátnej správe”. Z 20.storočia by som vám mohol rozprávať veľa o mojom dedovi alebo otcovi. A to prechádzam len líniu po meči.
Zaujímavejšie je, že vás pomocou genealogického testu DNA niekto dokáže vziať tisícročia do minulosti a stopovať odkiaľ váš kmeň pochádza.
Moja haploskupina je R1a.
Podľa tejto teórie sa dajú moji predkovia vystopovať 15 000 rokov späť na územie Ukrajiny, kde sú považovaní za šíriteľov indoeurópskeho jazyka a domestifikátorov koní. Šlo o lovcov sobov a nositeľov mohylovej kultúry. Dnes je táto haploskupina rozšírená medzi Ukrajincami, Poliakmi, Lužickými Srbmi, Macedóncami, ale aj na Islande.
Je zaujímavé vedieť, čo mám, takpovediac, „v krvi”. No nakoniec je z toho len zaujímavá historka. Nie som ani historik, ani sa nevenujem genetike. Iba sa snažím premýšľať o tom, kam smerujem, kam by mali smerovať moje deti. Posledné roky mi nedá spávať myšlienka, k čomu by mali smerovať muži. To, čo ste mohli čítať o mojich predkoch, nie je úplne nepodstatné, no denne robím rozhodnutia pre budúcnosť.
Veľmi dôležitý je pre mňa kmeň, v ktorom žijem aktuálne. Ten tvorí moja rodina, ale aj moji priatelia. A aj keď by som si mohol romanticky predstaviť, ako v sebe nesiem odvahu krotiteľov koní a lovcov sobov, viac premýšľam, akú úlohu zohrávam a aký odkaz nesiem pre členov môjho kmeňa práve teraz. Tí, ktorí ma obklopujú dnes, si cenia pravdu, priamosť a odvahu. Starajú sa o seba navzájom a ovplyvňujú sa. Ak by raz toto moje deti zachytili ako odkaz, budem spokojný. Žiť obklopený takýmito ľuďmi je dobré rozhodnutie. Nie je to nikdy ideálne, pretože som medzi nimi aj ja, ale hodnota, ktorú cez to prijímam, je omnoho väčšia.
Ja svoj kmeň už poznám.
–
korektúra: Jana Lászlóová
fotografia: unsplash.com
