Možné výhody púšťania žilou. Áno, púšťania žilou.

Blood_letting

Púšťanie žilou patrí medzi najstaršie lekárske zákroky v histórii. Najstaršie zmienky o jeho používaní pre zdravotné účely pochádzajú z tritisíc rokov starých egyptských spisov. Existujú tiež spisy hovoriace o tom, ako starobylí Indovia vypúšťali krv chorým jednotlivcom v nádeji, že ich uzdravia. Starobylí Sýrčania boli známi tým, že pre tento zákrok používali aj pijavice. V skutočnosti bol tento zákrok po celom svete celkom bežnou záležitosťou až do konca 19. storočia.

Napriek trom tisícročiam celosvetovej popularity je púšťanie žilou bežne považované bezpochyby za jeden z najzastaralejších lekárskych zákrokov. Stal sa z neho odkaz na vtipy o barbarskom mastičkárstve, ktoré namiesto uzdravenia ubližuje.

Ale čo keď by bolo nerozvážne úplne zavrhnúť praktizovanie púšťania žilou. Akokoľvek divne to môže znieť, púšťanie žilou by mohlo byť pre ľudí dokonca prospešné, obzvlášť pre mužov. Predtým, ako sa pozrieme na možné výhody, najskôr uvedieme stručnú históriu púšťania žilou. Áno, myslím to vážne.

Stručná história púšťania žilou

V západnej medicíne bolo púšťanie žilou založené na myšlienke, že ľudské telo pozostáva zo štyroch telesných tekutín: krv, hlien, čierna žlč a biela žlč, ktoré odpovedali štyrom klasickým gréckym prvkom: vzduch, voda, zem a oheň. Každá choroba mala byť iba výsledkom nerovnosti týchto tekutín v tele a prácou doktora bolo dostať tieto tekutiny do stavu rovnosti. Gréci tento stav nazývali equilibrium. Vyvolávanie zvracania, užívanie diuretík a vypúšťanie krvi pacientom boli pokladané za efektívne spôsoby, ako harmonizovať tie štyri tekutiny. Slávny grécky lekár Hipokrates veril, že púšťanie žilou bolo paralelne ekvivalentné ženskej menštruácii, ktorá mala za úlohu „očistiť ženy od zlých tekutín“. Po čase, keď to pravdepodobne prevzali od Grékov, začali islamskí autori podporovať tento zákrok a púšťanie žilou sa čoskoro stalo bežným v európskych a islamských krajinách.

Verilo sa, že púšťanie žilou bolo účinné v liečení skoro každej choroby, od akné a astmy, až po rakovinu a kiahne. Dokonca aj strata krvi z rany bola liečená ďalšou stratou krvi! Verilo sa, že púšťanie žilou raneným tíšilo zápal (čo je aj dôvod, prečo sa to robilo aj pred operáciami). Púšťanie žilou sa nevyužívalo iba na liečenie chorôb, ale tiež ako preventívne opatrenie proti ich vzniku.

Metódy a nástroje na vypúšťanie krvi z chorých pacientov sa tiež veľmi líšili. Keď doktor usúdil, že pomalá a regulovaná strata krvi bola potrebná, boli často využité pijavice. V 30. rokoch 19. storočia bolo do Francúzska pre tento účel dovezených cez 40 miliónov pijavíc. Pre rýchlejšiu stratu krvi boli na „vydýchnutie“ žily na krku, predlaktí alebo tepny na čele používané naostrené trstenice, žraločie zuby, nože a tiež hroty zo šípov. Bol na to určený aj špeciálny nástroj – pružinovo poháňaný viacčepeľový mechanizmus nazývaný ako skarifikátor. Avšak, najpoužívanejší nástroj na púšťanie žilou bola predsa len britva na holenie.

Po stáročia ponúkal miestny holič nie len jemné holenie a decentné účesy, ale aj lekárske služby vrátane púšťania žilou. V skutočnosti je ikonický holičský stĺp s dvoma mosadznými koncami s červenými a bielymi pásikmi pozostatkom z dní, kedy holiči prerezávali zákazníkove ruky, aby ho zbavili jeho nemocí. Mosadzná guľa na vrchu znázorňuje misku, v ktorej mali holiči pijavice na vyčerpávanie krvi. Druhá mosadzná guľa na spodku stĺpa znázorňuje misku, do ktorej holiči zachytávali krv z ich pacientov/zákazníkov. Červená znázorňuje krv a biela obväzy, ktoré holiči vešali vyschnúť na stĺp po umytí. Stĺp sám o sebe znázorňuje palicu, ktorej sa pacienti držali počas zákroku, aby podporili prietok krvi.

Púšťanie žilou dosiahlo svoj vrchol v 18. a 19. storočí. Doktori z času na čas vypúšťali krv pacientom, až kým neomdleli. To bolo pre nich znamenie, že vypustili akurát to správne množstvo krvi. Niektorí historici sa domnievajú, že príčina úmrtia Georgea Washingtona nebola jeho pľúcna infekcia, ale šok z podstúpenia štyroch (štyroch!) krvácaní za 24 hodín.

Koncom 19. storočia, po troch tisícoch rokov, ako univerzálna liečba na každú nemoc pod slnkom, bola účinnosť púšťania žilou silne spochybnená. Začiatkom 20. storočia už bol zákrok spomedzi lekárskych praktík úplne vypustený. Teraz sa smejeme a gúľame očami nad našimi predkami pre ich barbarskú naivitu a fakt, že si mysleli, že zámerné krvácanie dokáže liečiť choroby.

A predsa sa javí, že púšťanie žilou nakoniec možno nejaké tie výhody má. Genetik Sharon Molem poznamenáva vo svojej knihe Survival of the Sickest: „Fakt, že ľudia po celom svete pokračovali s praktizovaním zákroku (púšťania žilou) po tisíce rokov, pravdepodobne naznačuje to, že to prinášalo nejaké pozitívne výsledky. Keby každý, kto bol liečený krvácaním, zomrel, tak by “púšťači žilou” rýchlo prišli o prácu.

Súčasné výskumy naznačujú, že naši predkovia asi vedeli, čo robili, keď sa navzájom rezali, alebo si dávali na tváre pijavice. Regulované (dôraz na regulované) púšťanie žilou má totižto myriády možných výhod.

 

Výhody regulovaného púšťania žilou (AKA flebotómie, AKA darovania krvi)

Väčšina výhod spojených s púšťaním žilou súvisí so železom, takže na porozumenie pozitívnych dôsledkov púšťania žilou musíme prv porozumieť úlohe, ktorú zohráva tento minerál v našom tele.

Železo a zdravie

Naše telá potrebujú železo na celú kopu metabolických procesov. Jeho hlavnou funkciou je pomáhať prenášaniu kyslíka z pľúc cez krvný obeh a uvoľňovať ho do tela tam, kde je potrebný. Ďalej pomáha enzýmom zbavovať telo toxických látok a premieňať cukry na energiu. Keď človek trpí chudokrvnosťou, čiže nedostatkom železa, vyzerá bledo, cíti sa unavene a je ľahko zmätený a dezorientovaný.

No, ale je tu ešte jedna vec. Naše telá nie sú jediné organizmy, ktoré potrebujú železo na prežitie a rozvoj. Miniatúrne organizmy, ktoré v nás spôsobujú choroby, tiež potrebujú tento minerál. Keď do nášho tela vstúpia baktérie, huby alebo prvoky, okamžite sa ženú za železom, aby mohli prežiť a šíriť sa.

Spojitosť medzi železom a baktériami bola náhodne objavená výskumnou asistentkou vedca menom Eugene D. Weinberg. Weinberg skúmal, či môže strava zmierniť účinok antibiotík. Spolu s jeho tímom naplnili petriho misky baktériami, antibiotikami a organickými a anorganickými živinami (tie sa líšili od misky ku miske). O pár dní výskumná asistentka objavila jednu z misiek tak preplnenú baktériami, až si myslela, že do nej zabudla dať antibiotiká. Misku pripravila odznova, pričom sa uistila, že tam pridala aj antibiotiká. Keď sa o pár dní vrátila, miska bola znova preplnená.

Uhádnete, ktorá anorganická živina bola v miske? Presne tak: železo. Železo pomáhalo baktériám tak veľmi, až úplne negovalo účinky antibiotík.

Presne preto, lebo infekcie potrebujú železo na prežitie a vývin, sú vstupné body v našom tele – ústa, uši, nos, konečník a genitálie – úplne bez prítomnosti železa. Bielkoviny, nazývané cheláty, strážia otvory našich tiel a uzatvárajú v tých oblastiach zatúlané molekuly železa, aby ich baktérie nemohli využiť a rozšíriť sa do ostatných častí tela.

Ale povedzme, že sa nejaký prefíkaný mikrób dostane cez prvú obrannú líniu a vy ochoriete. V tom prípade je súčasťou imunitnej obrany znižovanie množstva železa obiehajúceho v krvi, aby ho infekcia nevyužívala na rozmnožovanie. Niečo podobné sa deje, keď sa bunky stanú rakovinotvornými. Bunky rakoviny potrebujú železo na rast a rozvoj. Čím menej železa je dostupného, tým ťažšie je pre rakovinu rásť. Samozrejme, že vo veľa prípadoch prirodzené znižovanie železa na zastavenie rakoviny nestačí, ale telo to napriek tomu skúša.

Výhody púšťania žilou

Zatiaľ, čo naše telá potrebujú železo skoro na každú funkciu v našom metabolizme, prebytok tohoto minerálu nás môže spraviť náchylnými na ochorenie a podlomené zdravie. V dobe, kedy je väčšina nášho jedla chránená práve železom, ho pravdepodobne pláva v krvi západniarov zvýšené množstvo (obzvlášť u mužov, ale o tom si povieme neskôr). Pretože železo sa zdržiava hlavne v našej krvi, pravidelne ho vypúšťať by mohlo pomôcť vrátiť späť rovnováhu do našich tiel (možno na tom, čo robili Gréci, predsa len niečo bude!). Toto hlavne platí, keď má človek hemochromatózu, ktorá zapríčiňuje nadmerné skladovanie železa v našom tele a robí púšťanie žilou potrebné. Ale aj keď nemáte hemochromatózu, môže pre vás byť nejaké to zbavenie sa krvi sem a tam tiež prospešné. Nižšie zdôrazním niektoré z možných zdravotných výhod darovania krvi na pravidelnej báze.

Môže zabrániť chorobám. Keď darujete krv, znižujete množstvo železa vo vašom tele. Keď sa odrážame od poznatkov, ako škodlivé organizmy využívajú železo na prežitie a rast, tak znižovanie hladiny železa cez krv by mohlo teoreticky zabrániť chorobám. Alebo sa toho niektorí výskumníci a doktori, ako Sharom Moalem, domnievajú.

Moalem poukazuje na isté udalosti za účelom podpory tejto teórie. Prvý incident sa odohral v Somálskom utečeneckom tábore, kde boli prítomné choroby ako malária, tuberkulóza či brucelóza. Napriek rozšíreniu týchto chorôb vykazovalo veľmi málo utečencov známky infekcie. Doktor menom John Murray mal tušenie, že nízke hladiny železa v dôsledku podvýživy podporujú imunitu kočovníkov v tábore. Aby otestoval svoju teóriu, dal polovici z nich doplnky so železom, aby vyliečil chudokrvnosť, ktorou trpeli. Druhá polovica zatiaľ pokračovala vo svojej pôvodnej strave. Ako sa predpokladalo, rýchlosť nakazenia začala medzi utečencami s doplnkami výživy neúprosne stúpať. Niečo podobné sa stalo aj na Novom Zélande, kedy doktori podali novorodencom železité doplnky. Infekcie sa značne rozšírili.

Aj keď som nevedel nájsť žiadne štúdie, ktoré by priamo poukazovali na spojitosť medzi darovaním krvi a zmiernením ochorení, tak napriek tomu poskytujú tieto príklady základný kameň argumentu, že znižovanie hladín železa v krvi pomáha predchádzať chorobám. Keď niekto vie o nejakých výskumoch na túto tému, tak by som o nich bol veľmi rád informovaný.

Môže znížiť riziko rakoviny. Zopár štúdií poukazuje na spojitosť medzi znižovaním železa cez darovanie krvi a znižovaním rizika rakoviny. Napríklad, jedna štúdia zistila, že jednotlivci, ktorí podstúpili redukciu železa cez flebotómiu za účelom zlepšenia stavu cievneho obehu, hlásili znížené riziko rakoviny. Ďalšia štúdia objavila nepriamu úmeru medzi hladinami železa v krvi a rizikom rakoviny. Avšak, iná štúdia z roku 2008 nenašla žiadnu takúto spojitosť; a čo viac, vedci nenašli vôbec žiadnu spojitosť medzi pravidelným darovaním krvi a rizikom rakoviny. Výskumníci stále skúmajú vzťah medzi darovaním krvi, redukciou železa a rizikom rakoviny. Síce výsledky nie sú definitívne, ale ak môže niečo také jednoduché, ako darovať krv, znížiť moje riziko rakoviny, tak som určite za.

Znižuje tvrdnutie tepien a riziko infarktu. Štúdia skoro troch tisíc mužov v strednom veku odhalila, že pravidelní darcovia krvi mali o 88% menšiu šancu infarktu. Vedci majú zopár teórií, prečo to tak je. Ako prvá je tu tá vec so železom. Viaceré štúdie preukázali spojitosť medzi vysokou hladinou železa a zvýšeným rizikom kardiovaskulárneho ochorenia. Istá štúdia zistila, že vysoké hladiny železa okamžite sťahujú cievy a znižujú prietok krvi v obehovom systéme. Keď je v tepnách znížený tok, začnú kôrnatieť. A čo viac, vysoké hladiny železa v krvi môžu oxidovať cholesterol a následný produkt oxidácie sa ukladá na steny tepien, kde môže spôsobiť infarkt alebo mŕtvicu.

Popri znižovaní hodnôt železa znižuje pravidelné darovanie krvi viskozitu, alebo tvrdosť krvi. Krv, ktorá je príliš tvrdá, neprenáša živiny do tkanív až tak dobre. Kvôli vysokej vizkozite majú vo všeobecnosti viac problémov s obehovým systémom muži ako ženy pred menopauzou. Vedci špekulujú, že u žien pomáha udržiavať vizkozitu krvi v norme práve menštruačný cyklus.

A nakoniec, pravidelné darovanie krvi môže pomôcť udržiavať srdcovocievne choroby na uzde, pretože pred každým darovaním podstúpite menšiu prehliadku, ktorá prezrie stav vášho obehového systému. Zakaždým, keď darujete krv sa dozviete svoj krvný tlak, pulz a hladiny cholesterolu. Tieto poznatky môžete využiť na zmeny vo vašom životnom štýle, keby ste sa náhodou túlali ku nejakým srdcovocievnym problémom.

Môže zlepšiť citlivosť na inzulín, tým pádom znížiť riziko cukrovky typu 2. Prebytok železa môže otupiť citlivosť na inzulín a vás spraviť náchylnejšími na diabetes typu 2. Aj keď u vás nie je riziko na cukrovku, štúdie preukázali, že pravidelné darovanie krvi vám pomôže ostať štíhlym a fit. To kvôli znižovaniu železa v krvi, čiže zvyšovaniu vašej citlivosti na inzulín.

Pre oveľa hlbší pohľad na spojitosť medzi redukciou železa cez darovanie krvi a citlivosťou na inzulín si pozrite túto správu od American Diabetes Association.

Spaľuje kalórie. Štúdia vykonaná Kalifornskou Univerzitou v San Diegu zistila, že pri darovaní krvi spálite približne 650 kalórií. Aj keby ste potom mali zjesť arašidovú sušienku, stále spálite 400 kalórií len z toho, že ležíte v kresle.

Pravidelná očista od železa je obzvlášť prospešná pre zdravie muža. Priemerne majú muži viac železa ako ženy – 4 gramy oproti 3.5 gramom. Ako jedna z príčin sa zdá byť vzájomný vzťah medzi hladinami testosterónu a hladinami železa; vysoké hladiny testosterónu potláčajú peptid, menom hepcidin, ktorý reguluje hladiny železa. Menej hepcidinu u mužov vďaka zvýšenému testosterónu znamená vyššie hladiny železa.

Taktiež, ženy počas menštruácie stratia až 1 gram železa každý mesiac, čo robí nedostatok železa častou poruchou pre toto pohlavie. Muži, na druhej strane, nemajú žiaden prirodzený spôsob udržiavania železa v norme. Nedostatok železa nie je dobrá vec, avšak ani jeho prebytok. Vedci veria, že jeden z dôvodov (spomedzi mnohých) prispievajúcich k dlhšej životnosti žien je jednoducho menej železa v krvi, vďaka zníženému testosterónu a mesačným menštruáciám.

Začnite púšťať žilou už dnes!

Namiesto návštevy holiča pre nejaké to staromódne púšťanie žilou, alebo uhryznutia upírom, aby ste sa stali nemŕtvym a mohli mať upírske dieťa, ktoré si vytvorí puto z vlkolakom, môžete navštíviť miestny ústav pre darovanie krvi a darovať zopár deci. Nielen, že poskytnete životne dôležitú látku pre niekoho vo vašej spoločnosti, môžete tiež zožať pár tých vyššie uvedených výhod.

Keď vám v darovaní krvi nič nebráni, spravte z pravidelného darovania krvi váš cieľ. Väčšina centier vás nechá darovať každých osem týždňov.

Od strednej školy som bol iba sporadický darca, no keď som sa dozvedel o možných zdravotných výhodách darovania – obzvlášť pre mužov – tak chodievam darovať na pravidelnej báze každé dva mesiace.

Dajme tomu, že darovanie krvi naozaj poskytuje nejaké zdravotné výhody. To je dobré. Z darovania krvi viac získate, ako stratíte. Zbavujete sa prebytočného železa, čo vás teoreticky môže spraviť zdravšími a niekto v komunite dostane potenciálne životne dôležitú dávku krvi. Aj ak je celý ten výskum iba jedna veľká somarina, tak som predsa len možno zachránil niekoho život, keď nie svoj!

Takže, načo čakáte? Oživte naspäť púšťanie žilou tým, že si dohodnete stretnutie vo vašom miestnom centre pre darovanie krvi už dnes.

preklad: Marek Svatko
korektúra: Jana Lászlóová
zdroj: artofmanliness.com

Marek Svatko

Marek Svatko

2 komentáre k “Možné výhody púšťania žilou. Áno, púšťania žilou.

  1. Kvitujem podporu darovania krvi. Clanok ma sprvu svojou dlzkou odradil, ale kedze som viac menej pravidelny darca, tak mu dam sancu :).

    Precital som len poslednu cast a doplnim zopar postrehov. Na Slovensku sa sice da darovat raz za 2 mesiace (u muzov), ale maximalne 4x za rok, cize skor to vychadza raz za 3 mesiace. Niektori, ako napr. ja, castejsie ani nevykryju kvoli obnove zeleza. Po 3 mesiacoch sa ale da dostat na pripustne minimum.

    K tym vyhodam by som si vypocul stanovisko aj nejakeho nadejneho medika (urcite tu chodia), lebo vsetko ma svoje ale. Napr. po darovani je to celkom zataz pre organizmus, kedze vtedy za niekolko hodin obnovi darovany objem krvi…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *