Múdrosť samuraja: Pred bitkou

Zobrazenie samurajov podľa západu neoddeliteľne utkvelo v našom kolektívnom zmýšľaní pomocou hollywoodskych filmov, ako je napríklad Posledný samuraj, či 47 Roninov.
Kým sa my, ako muži, prirodzene zameriavame na šikovnosť, s akou hrdina bojuje, zobrazenú vo filmoch, tak obyčajne našej pozornosti ujde záhadnosť „bojovníctva“ pred bitkou. Zatiaľ čo je z pohľadu histórie jasné, že najvyšším cieľom samurajov bolo ochrániť svojho panovníka, ich hlboké vnútorné porozumenie pominuteľnosti života im dovolilo zdieľať hlboké porozumenie o tom, ako žiť život naplno počas každého jedného momentu.

Ako výstižne poznamenal Sun Tzu:
Víťazní bojovníci najprv vyhrajú a až potom idú bojovať, kým porazení bojovníci idú najprv bojovať a potom sa snažia vyhrať. (Sun Tzu)
V Hagakure (Ukrytý v lístí), 300 rokov starej knižnej klasike o bushide (cesta bojovníka), autor píše: „Ak budete ustavične vyťahovať meč z pošvy a oháňať sa ním, tak sa nikto neodváži priblížiť k vám a budete bez spojencov. Ale keď ho nikdy nevyberiete, otupí sa, zhrdzavie a ľudia budú predpokladať, že ste slabý.“
Ukrýva sa tu ponaučenie, že treba nadobudnúť perfektnú rovnováhu a žiť život pod správnym uhlom. Ak budete budiť dojem nafúkaného a arogantného človeka, ľudia sa vám budú vyhýbať, ak vzbudíte dojem slabého ustráchaného muža, ľudia vás využijú. Žiť pod správnym uhlom znamená ukázať sa so zmyslom vnútornej sebaistoty, ktorá nie je ani spupná, ale ani neodhalená. Vystriete ramená, vyrovnáte sa, usmejete sa. Ak podávate ruku niekomu inému, robíte to so solídnosťou, nie silou. Po otázke alebo požiadaní predstaviť sa to robíte jasne a precízne, no nehlučne. Vraví sa, že na prvom dojme záleží a ak v tom zlyháte, už nikdy nebudete schopní vziať onen moment späť.
Pýtate sa samých seba, ako tak kráčate po tomto svete a pôsobíte na ľudí, aký z vás majú dojem? Keby ste sa mohli vidieť, aký názor by ste na seba mali? Tsukahara Bokuden, známy a skúsený bojovník s mečom zo skorej doby Sengoku, ktorá bola poznačená sociálnymi nepokojmi a nepretržitým vojnovým konfliktom trvajúcim od polovice 15. do 17. storočia, poznamenal: „Práve (pokojné) rozpoloženie mysle, nie zručnosť, je znakom zrelého samuraja. Tým pádom by samuraj nemal byť ani spupný, ani arogantný.“ Navrhol by som byť teda sebaistý, čo nie je ani spupné, ani arogantné a pochádza z vnútorného rozpoloženia. Prchký, zlostný muž presadzujúci svoju prítomnosť u ostatných ukazuje len to, že vo svojom jadre má myseľ pohltenú tornádom.

Pokojná myseľ vyžaruje sebaistotu, ktorú cítia všetci a jej prítomnosť v miestnosti upútava ich pozornosť. Samurajovia dobre vedeli, že pokoj v mysli vzišiel zo správneho mentálneho uhla. Cieľom všetkých samurajov, ako spozoroval Yagyū Jūbei Mitsuyoshi, je vyvinúť si „nerušenú myseľ“, podľa jeho slov „podobnú pokojnej hladine vody s odrazom žiary mesiaca. Vyprázdnite si myseľ a uvedomíte si, čo je to nerušená myseľ“.
Ak sa bližšie pozriete na svoju myseľ, zbadáte, že väčšinu času strávi v minulosti alebo v budúcnosti. Veľa z toho, čoho sa chopí, sú bezvýznamné, energiu vysávajúce, seba zničujúce myšlienky. Strávime tak veľa času trápiac sa, ako vyzeráme pred ostatnými alebo čo si o nás druhí myslia, že stratíme z dohľadu našu neodmysliteľnú osobnú silu. No kým na spôsobe, akým sa ukazujeme, záleží, vyjsť na svetlo ako falošný je horšie než neukázať sa vôbec. Príčinou neschopnosti nájsť neoddeliteľnú osobnú silu v našom vnútri je, že naša myseľ nie je „prázdna“, ale skôr prepchatá a medzi ňou a domom hrabivca nie je veľký rozdiel. Potkýname sa o veci, ktoré nám netreba a sme konfrontovaní prekážkami, na ktoré sme zabudli, že sme ich vytvorili.

Náš najhlbší strach je, že ak opustíme myšlienky, do ktorých sme investovali toľko času a starostlivosti, stratíme samých seba. No ako Togo Shigekata, samuraj, vyhlásil: „život sa dá nájsť cez porážanie strachu zo smrti vo vašej mysli.“
Inými slovami, trpíme pre našu pripútanosť. V tomto zmysle utrpenie nám nespôsobuje až tak to, čo sa nám stane zvonku, ale skôr to, ako si to vysvetlíme vnútri. Vytvárame si premyslené príbehy na ujasnenie stavu našich pocitov pomocou mysle. Naše ego nás uisťuje, že máme vždy pravdu. Čo by sa však stalo, keby sme upustili od príbehov? Čo by sa stalo, keby sme sa ukázali svetu naozajstní, akí sme, nie takí ako chceme, aby nás videli, alebo podľa toho, akí by sme podľa nich mali byť? Čo iné očakáva sloboda než byť tým, čím sme naozaj?
Vyčistiť si myseľ a vzdať sa príbehov je paradoxné. Spôsobíte tým odhalenie vlastného sebavedomia a zmyslu pre jas, a tie nepotrebujú definujúce príbehy. Bez akéhokoľvek snaženia vás ľudia uvidia proste takých, ako ste stále chceli, aby vás videli.
Ukážte sa teda pod správnym uhlom už od začiatku a nič falošné na vás nebude.

–
korektúra: Ivana Badiarová
zdroj: orderofman.com
fotografia: videox.tv

Ďalšie články:

4 lekcie o vodcovstve od mariňákov Marcus Aurelius – čo sa môžeme naučiť od jedného z najmocnejších mužov v histórii Dostať strach pod kontrolu Prečo by nám ženy nemali hovoriť, čo si obliecť