Muž, alebo idiot?

Predstavte si zápasnícku klietku alebo ring. V jednom rohu nervózne prešľapuje muž čakajúci na zvuk gongu. V rohu oproti stojí najobávanejší súper vo svojej kategórii, šampión s nespočetným množstvom víťazstiev… STRACH.

Alebo by som vám mohol porozprávať, ako som si trhal zuby špinavými kombinačkami…

Stráviť pár dní v horách s dobrou partiou sa nezaobíde bez zaujímavých historiek. Niektoré sú vtipné, iné trápne, pár ste už počuli x-krát, ale vždy znejú rovnako zábavne. Sú aj také, ktoré sa pri každom rozprávaní menia. V zásade to ale nevadí, pretože chlapi majú radi dobré príbehy. A je fajn, keď ich vedia dobre vyrozprávať.

Môj príbeh mal najprv podčiarknuť, aký som chlap. Časom som si uvedomil, že ten príbeh zdôrazňuje, že som idiot. A maskuje môj strach. Posúďte sami.

Tak, ako aj pravdepodobne vy, ani ja som nemal rád zubárov. Dokonca si útržkovito pamätám, ako mi za socializmu nejaká súdružka zubárka tlačí železný prst medzi zuby, aby som ju nepohrýzol a ona ma mohla vyšetriť. Myslím, že som vyhral. Neskôr pri povinných školských prehliadkach som s radosťou púšťal spolužiakov pred seba s nádejou, že na mňa možno nevyjde čas. V puberte som mal už dosť rozumu na to, aby som tyraniu dentistov vysmial a úplne odmietol.

Bol som pripravený vydržať akúkoľvek bolesť. Raz som ju pocítil tak silno, až som spadol z kresla. Ale nevzdal som sa. Zásobený liekmi proti bolesti som statočne bojoval mesiace a neskôr roky. Ale o zuby sa treba starať aj tak. Kvôli tomu som došiel do obdobia, kde už zubná kefka nestíhala. Pár nalomených, pokazených zubov bolo v stave na vytrhnutie. A ja som bol dosť veľký … (doplň podľa uváženia), aby som sa do toho pustil sám. Takže si pokojne predstavte obraz chlapca stojaceho v kúpeľni s kombinačkami v rukách. Tuším sa mi podarilo vytiahnuť pár úlomkov, ale nebola to žiadna výhra. V sedemnástich rokoch sa mi v jeden deň urobil v ústach taký opuch, že som mohol akurát tak sŕkať puding. Ešte vždy som bol odhodlaný prepichnúť ho sám, a tak dokázať všetkým, že som tvrďák. Nezvládol som to.

V tomto momente ma už vyššia moc (rodičia a triedna učiteľka) dohnala do zubárskeho kresla. Zhrozená zubárka si môj chrup túžila nafotiť pre študentov stomatológie. Zákrok sa vydaril a ja som ďalších trinásť rokov zubára nevidel. Stále som to prezentoval ako moju odvahu, tvrdohlavosť a zároveň som mal v rukáve dobrú historku.

V tridsiatke to už nevydržal ani môj mentor a zamestnávateľ v jednej osobe. Jedného dňa predo mňa postavil nekompromisne výzvu, aby som prekonal svoj strach. Pár dní som s mojou fóbiou skutočne zápasil. Prešiel som túžbou utiecť, paralyzujúcim stavom a nakoniec aj výhrou. Samotné trhanie zubov som ani necítil. V hornom rade mi po tomto zákroku zostalo deväť zubov. Drahá životná lekcia.

Takže muž, alebo idiot? Asi to nie je ťažká otázka. Ale ono to má pointu.

Veľké množstvo mužov, tak ako ja, skrýva svoj strach a hrá divadlo. Maskujeme svoj strach v práci, vo vzťahoch, ukrývame svoje fóbie. Možno premýšľate, čo povedať, aby ste sa zapáčili nadriadenému alebo aby ste boli obľúbení.  Len aby nikto nezistil, že sme neistí, alebo že sa bojíme. Problém je, že strach nemizne, iba sa stávame lepšími hercami, t.j. hypokrites – pokrytcami.

Predpokladám, že ak trávite čas pri našom magazíne, pracujete na tom, aby ste pokrytcom neboli. Ja tiež. Práve preto je pre nás jedinou cestou postaviť sa svojmu strachu. Existujú tri reakcie. Utečieš, zamrzneš, alebo vyhráš. Každá možnosť je lepšia ako hrať divadlo. Pri každej reakcii sa o sebe niečo dozvieš. Mužom sa človek nerodí. Stáva sa ním.

Hráte divadlo? Alebo ste so svojím strachom už pár kôl vybojovali?

korektúra: Jana Lászlóová
fotografia: stocksnap.io

Peter Podlesný

Manžel nádhernej ženy, otec dvoch detí, priateľ dobrej partie chlapov.

2 komentáre k “Muž, alebo idiot?

  1. Joj Peter, vitaj spat. Vsetko ide, aj padakom skocim, aj na motorku sadnem, aj Siga vystrielam, aj po papuli dostanem, aj treti cisarsky znesiem, ale zubar neeeeeee…a to mam neskutocne milu a dobru zubarku, ktoru mam velmi rada. Ako cloveka, ale nie ako zubara…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *