Mužnosť – poručík Edward “Hillbilly” Jones

Poznámka autora: Je ťažké opísať mužnosť tak, aby ste ju oddelili od tých, ktorí ju zosobňovali. Je to niečo, čo inštinktívne rozpoznáte, keď stretnete človeka, ktorý ju má. Jeden zo spôsobov, ako som začal chápať mužnosť, je ten, že som poprosil mužov, aby mi opísali tých, ktorých obdivovali. A toto ma viac, než hocijaká priama definícia mužnosti, držalo ideálu, akým mužom si prajem byť. Takže som sa rozhodol vyzdieľať moju obľúbenú „definíciu mužnosti“ a verím, že to bude mať na vás rovnaký vplyv ako na mňa.

Hillbilly bol druhý najobľúbenejší z narukovaných mužov v Rote K, ktorá obsluhovala protilietadlové zbrane. Bol nahladko oholený, pekný, mal svetlú pleť,  nebol veľký, ale bol dobre stavaný. Hillbilly mi povedal, že narukoval niekoľko rokov pred vojnou, šiel do Pacifiku spolu so svojou rotou a bol prevelený na Guadalcanal. Nepovedal mi, že prečo z neho urobili dôstojníka, ale vravievalo sa, že na Guadalcanale robil divy.

Medzi mužmi existoval počas vojny jeden vtip o tom, ako sa postupuje v kariérnom rebríčku. Malo to byť tak, že dôstojník sa stal dôstojníkom a gentlemanom, keď si to objednal Kongres. Kongres spravil z Hillbillyho dôstojníka, ale gentlemanom sa narodil. Nezáležalo na tom, ako veľmi bol každý na bojisku špinavý a aké mal oplzlé reči, Hillbillyho tvár mala vždy čistý a svieži vzhľad. Bol fyzicky odolný a tvrdý, a čo sa týka morálky, bezúhonný. Potil sa ako každý iný, ale sa zdalo, že premohol odporné a odpudivé životné podmienky na bojisku. Mal tichý a príjemný hlas, a to dokonca aj keď dával príkazy. Jeho prízvuk bol jemný, taký z juhu Ameriky, nie niekde zo severu.

Medzi týmto mužom a mariňákmi existoval hlboký vzájomný rešpekt a silné priateľstvo. Mal vzácnu vlastnosť, a to byť priateľský, no nie prehnane k odvedeným mužom. Kombinácia jeho vlastností a kvalít bola unikátna. Mal odvahu, vodcovské schopnosti, integritu, dôstojnosť, priamosť a súcit. Jediný dôstojník, ktorého som kedy poznal a bol mu rovný v týchto kvalitách, bol kapitán Haldane.

Jednej noci Hillbilly rozprával o svojich chlapčenských časoch doma v Západnej Virgínii. A spýtal sa aj mňa na moje detstvo. Taktiež vravel o svojich rokoch pred vojnou u mariňákov. Nepamätám si veľa z toho, čo mi povedal, ale viem, že to, akým spôsobom ku mne hovoril, ma upokojovalo.  Bol optimistický, čo sa týkalo vývoja vojny a vyzeralo to, že rozumie môjmu strachu a mojej neistote. Mnohokrát som sa mu zdôveril, že som bol úplne pokadený od strachu a cítil som sa zahanbený tým, že ostatní muži nevyzerali byť tak vydesení, ako ja. Uškrnul sa, keď som spomenul to, že sa cítim zahanbený a povedal, že môj strach nie je o nič väčší, ako strach niekoho iného tu. Znamená len to, že som úprimný pred sebou a priznám si jeho veľkosť. A taktiež mi povedal, že sa bojí a že jeho prvá bitka bola tou najťažšou, pretože nevedel, čo má od nej očakávať. V každom z nás prebýval strach, povedal Hillbilly. Odvaha znamenala to, že strach prekonáme a vykonáme svoju povinnosť aj v prítomnosti nebezpečenstva. Nie to, že sa nebojíme.

Tento rozhovor s Hillbillym ma uistil. Keď prišiel seržant s kávou naspäť k nám, cítil som sa tak bezstarostne. Naša konverzácia skončila a pokojne sme si odpíjali z kávy.

–
korektúra: Jana Lászlóová
fotografia: unsplash.com