Mýty o otcovstve

Chcem byť dobrý otec pre moje deti. Chcem im pomôcť spoznať to, kým sú, čo ich baví, v čom sú dobrí a byť tam, keď si budú vyberať medzi vysokou školou alebo cestou po Európe. Viem, na to mám ešte veľa času, avšak to, ako sa dnes správam a čo trénujem, bude veľkou investíciou do budúcnosti. Otcovstvo nie je bočný projekt k tvojej práci, vedľajšia rola popri manželke a dokonca ani nie si mašinéria na príjem v rodine.

Otec má omnoho hlbšiu úlohu, ktorú sám spoznávam. Ako deti rastú a ako naberám nové skúsenosti, viem, že nechcem nikdy prestať. Prestať s čím? Byť aktívnym otcom. Viac a viac si uvedomujem, že akonáhle prestanem žiť v spojení so svojimi deťmi, stratím ten čas naveky. Nevrátim ho naspäť, aby som so svojou 3-ročnou dostaval drevený most nad obyvateľmi plyšového sveta. Už nebude mať tri roky. Nie, nie je to na poplach a nemusíš žiť pod tlakom času.

Vidím, že úloha otcovstva je častokrát veľmi dopletená. Nielen okolím, ale aj našou pasivitou. Sú to veci, ktoré si prijal za svoje, pretože ti to niekto iný povedal, alebo možno naopak, nikto ti o tom nepovedal.

Reštartuj sa mojimi 4 mýtami o otcovstve:

1. Otec musí mať pevnú ruku

Veľakrát sa na ulici stretávam s otcami, ktorý si vyžadujú poriadok a disciplínu. Milujem disciplínu, ale vždy vyhľadávam čas a priestor, kedy ju vyučujem. Dokonca nie každé správanie vyžaduje discplínu. Tvrdá ruka otca nie vždy funguje a zastrašovanie ťa k tvojim deťom nepriblíži, ale naopak — oddiali. Chcem, aby deti u mňa hľadali útočiko a pravdivosť. Nevykazuješ slabosť, ak sa rozhodneš konflikty riešiť pokojnou cestou. Otec nie je tvrdá skala, ktorá prísne naloží s každým poddaným. Nevybuduj svoj image okolo drsnosti a vždy považuj svoje decká za rovnocenných partnerov v tom, ako im prejavuješ úctu.

2. Otec nesmie zlyhať

Ako otec budeš zlyhávať. Nie preto, že by si chcel, ale preto, že je to normálne. Nikto sa nenarodil ako skúsený „foter”, ostrieľaný a ošľahaný vetrom. Otcovia sa učia za jazdy, učia sa rozprávať, zvládať plačúce deti, vysvetľovať a riešiť konflikty. Neboj sa priznať si chybu, ospravedlniť sa vlastným deťom alebo manželke a povzbudzujem ťa prevziať zodpovednosť za to, čo robíš. Učíš sa tak pokore a otcovstvu viac ako kedykoľvek pred tým. Neboj sa riskovať len preto, že sa obávaš zlyhania. Môj kamarát raz na brigáde v Nórsku uprostred poľa povedal: „Kto nič nerobí, nič nepokazí.” Vždy si to pripomínam. Pomáha mi to sa rýchlo postaviť na nohy.

3. Otec je doma len cez víkend

Väčšina otcov cez týždeň pracuje. Je ťažké si vytvoriť priestor na to, aby sme mohli tráviť dostatočne veľa času s našimi deťmi. Je to výzva pre mňa a pre každého pracujúceho otca. Nezastav sa však len pri tom, že kývneš rukou a povieš si, že treba zarábať. Pozeraj sa na život ako na obdobia, cez ktoré treba prejsť, ako cez ťažké pracovné mesiace, ale nezabúdaj na svoje deti, ktoré potrebujú svojho otca vidieť, cítiť a objať. Nie si len víkendové prekvapenie alebo krátkodobé potešenie. Nájdi si rytmus, v ktorom deti budú vedieť, že majú 100% prítomného otca.

4. Otec tu nie je na nežnosti

Otec ťa ochráni, podrží, postará sa, navarí a ošatí, ale prejavovanie lásky fyzickým spôsobom už ide mimo pracovnej náplne. Nesprávne. Myslím si, že otcovia vedia a musia objímať svoje deti. A nielen vtedy, keď niečo bolí alebo je tvoja dcéra alebo tvoj syn nespokojný, prejavuj lásku aj počas bežného dňa, keď sa ráno zobudíš alebo keď prídeš z práce. Či už máš doma malého chlapca alebo dievča, nauč ich chlapskej sile objatia a dievčenskej krehkosti. Tiež som žil v omyle, že toto je výhradne a najmä úloha ženy.

Vybuduj svoju identitu otca na pravde.

–
korektúra: Ivana Badiarová
fotografia: unsplash.com

Ďalšie články:

Nesiete oheň na ceste? Môjho syna raz naučím… Rozprávky pre dospelých: Šípková Ruženka a vrtuľníkoví rodičia Štyri oblasti výchovy