Na káve s W. Churchillom: Potreba robiť zodpovedné rozhodnutia

Winston_Churchill_As_Prime_Minister_1940-1945

Každé ráno začína rozhodovaním sa. Zazvoní budík a ty sa musíš rozhodnúť, či vstaneš. Podídeš ku skrini a musíš sa rozhodnúť, aké oblečenie si vyberieš. A tak to pokračuje až do večera, kedy sa rozhodneš, že už je správny čas ísť spať. Stáva sa, že ak si otec, manžel, tak sa nerozhoduješ len sám za seba, ale tvoje rozhodnutia ovplyvnia aj iných. Často rozmýšľam nad tým, ako sa správne rozhodovať.

Správny manažér sa rozhodne rýchlo, bezprostredne a bez zbytočného uvažovania, na ktoré nie je čas. Polovica reklám nás presviedča, že rozhodnúť sa pre daný produkt nikdy nebolo ľahšie. No je to pravda? Naozaj, rozhodovať sa rýchlo, často zmätočne a bez poriadneho premyslenia do dôsledkov je výsada skutočného muža? Alebo je to len nejaká prikrývka na naše zlyhania a neochotu obetovať čas? Je mnoho situácií, kedy sa od nás očakávajú rozhodnutia. Muž má byť líder a ten, ktorý sa bude vždy vedieť správne rozhodnúť. Je niekto, kto nás na takéto rozhodnutia pripravuje? Ak aj ty zápasíš s fenoménom rozhodovania sa, tak príjmi pozvanie na kávu so sirom Winstonom Churchillom popremýšľať o tom, ako sa nerozhodovať.

Len málo sa hovorí o chybách mužov známych z histórie. No je dôležité raz za čas si ich pripomenúť a poučiť sa z nich. Za jednou z takých chýb stojí samotný Winston Churchill. Jeho ľahostajnosť a nezáujem o kvalitné riešenie spôsobili nepokoje na Blízkom východe, ktoré pretrvávajú dodnes. V danej chvíli svoje rozhodnutie nepovažoval za podstatné a dôležité, a tak ho jednoducho ,,odflákol”. Už tu si môžeme všimnúť podstatnú vec. Každé rozhodnutie muža je dôležité a treba mu priradiť dostatočný význam. Áno, je dôležité, čo si oblečieš na pohovor, do akej školy prihlásiš dieťa, koho si vyberieš za manželku.

Čo nás sir Winston učí.

V roku 1919 zomrel Lloyd George, v danom čase muž s najväčším vplyvom na Blízkom východe. Dostatočne rýchlo sa nepodarilo nájsť vhodnú náhradu, a tak ako z núdze cnosť v roku 1921 bol Winston Churchill vymenovaný za ministra pre kolónie. V tom čase bolo potrebné udržať Egypt jednotný a pod vplyvom Británie a ovládať Suézsky prieplav bolo kľúčové. Zbytok Blízkeho východu sa stal pre Britov, ako oni hovoria “dead-weight”, ktorej sa bolo treba zbaviť. Briti podcenili nepokoje v provinciách Mosul, Bagdad, Basra, kde v tej dobe bojovali proti sebe najmä dva kmene, Suniti a Šíti. V Bagdade navyše žila početná skupina židov a členovia Asýrskej cirkvi.  Samozrejme, nemôžem zabudnúť na Kurdov, ktorí mali tiež svoje ciele. Napätie medzi jednotlivými etnikami a náboženskými skupinami eskalovalo. Žiadal sa jednoznačný vplyv Britov, ale nezáujem ich ministra pre kolónie najlepšie deklaruje jeho vyhlásenie: ,,Vôbec nerozumiem celej tej precitlivenosti okolo využívania plynu. Ja osobne plne podporujem myšlienku nasadenia jedovatého plynu proti necivilizovaným kmeňom.” Briti nakoniec podnikli ofenzívu proti povstaniam. Aspoň tak naoko. A potlačili ju na istý čas.

Briti mali jasný cieľ. Prerozdeliť arabské krajiny do rúk domácich vodcov, aby si tak udržali ich priazeň a podporu kráľovskej koruny. Avšak neprihliadali na etnické, či náboženské kritériá. O nových hraniciach sa rozhodlo na konferencii v Káhire v roku 1921. Predsedom nebol nikto iný ako minister Churchill.

Dnešnú Saudskú Arábiu dostal Ibn Saud. Bratia Faisal a Abdullah Hašemitovci dostali Irak a Zajordánsko, a napokon tri nepokojné provincie Basra, Bagdad a Mosul sa ocitli v umelo vytvorenom štáte Irak. Už vtedy toto rozdelenie pôsobilo veľké rozpaky, istý britský misionár poznamenal: ,,Vysmievate sa štyrom tisícročiam histórie.” Aj iní ľudia videli problém v takto umelom zjednotení Kurdov, Sunitov a Šítov.

Dôsledky tejto nezodpovednosti sú badateľné dodnes. Rivalita Iraku a Saudskej Arábie, nepokoje medzi Irakom a Kuvajtom, ktoré prešli do vojny v Perzskom zálive, to celé vyústilo v štátny prevrat, kedy sa k moci dostal neslávne slávny Saddám Husajn.

Laxný prístup W. Churchilla spôsobil nepokoje, ktoré pretrvávajú dodnes a nezdajú sa byť riešiteľné v krátkodobom horizonte, ak vôbec. Nemuselo to tak byť, ak by Briti zvážili okolnosti a prikladali tomuto rozhodnutiu správnu dôležitosť. Je jednoduché hľadieť na svoje záujmy a jednoducho sa rozhodovať podľa potreby. To však nesie svoje riziká a aj následky, veď pozrime sa na dnešný Irak.

Možno si sa dočítal až sem a uvedomuješ si, že tvoje rozhodnutia pravdepodobne neprekreslia hranice štátu a nespôsobia štátne prevraty. No to, ako sa rozhoduješ každý deň aj v zdanlivo jednoduchých veciach, môže mať vplyv na ľudí v tvojom okolí. Je dôležité, aby sme ako muži prikladali vážnosť svojim rozhodnutiam. Aby sme si dali dostatok času predtým, než sa ideme rozhodnúť nad niečím, čo bude meniť náš osobný, partnerský či pracovný život.

Buď zodpovedný pri každom rozhodnutí, obetuj mu nejaký čas. Zohľadňuj možné scenáre a tým sa buduj v muža, ktorý bude schopný rozhodovať sa a bude vodcom. No nebuď lenivý, ale zodpovedný.

,,Máš mozog v hlave. Máš nohy v topánkach. Môžeš sa rozbehnúť akýmkoľvek smerom chceš. Spoliehať sa môžeš iba na seba a vieš, čo vieš. No ty si ten, ktorý rozhodne, kam pôjdeš.” (Dr. Seuss).


Korektúra: Jana Lászlóová

Miloš Gall

Miloš Gall

Rád si prečíta dobrú knihu. Zájde do divadla v spoločnosti jeho vzácnej priateľky. Milosť a odpustenie sú jeho dva "corner-stones".

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *