O cnostnom živote: Pokora

GTDKKKRP55

Náš zaužívaný ideál mužnosti väčšinou vyobrazuje muža s vypínavým sebavedomím, rebela valiaceho sa svojou vlastnou cestou, pripraveného čeliť hocikomu a hocičomu. „Pokora” do tohoto obrazu akosi nezapadá. Pokora v nás často vyvoláva obrazy slabosti, podriadenosti a strachu. Toto je ale mylná predstava o pokore. Pravá pokora je v skutočnosti prejav sily, nefalšovaného sebavedomia a odvahy. Je to znak skutočného muža.

Achilov Hybris

Starovekí Gréci často písali o význame pokory. Opakujúcim sa motívom v ich literatúre sú hanebné, často fatálne následky arogantnej pýchy plnej Hybrisu. Pre starovekých Grékov znamenalo Hybris myslieť si, že ste múdry, keď vôbec múdry nie ste. Príbeh, kde je jasne obhajovaná potreba mužnej pokory, je Homérova Iliada.

Počas deja Iliady sa neporaziteľný grécky vojak, mladý Achiles, vo svojom stane sťažuje, lebo mu kráľ Agamemnon zobral jeho peknú zajatkyňu. Jeho krajania zatiaľ umierajú v boji proti Trojanom. Kráľ Agamemnon sa nakoniec Achilovi ospravedlní a vráti mu jeho zajatkyňu, lebo dúfa, že Achiles konečne začne bojovať. Achiles sa ale zachová ako úplný malý zasoplený zasran a napriek tomu bojovať odmietne. Aby toho nebolo málo, začne sa baliť, lebo sa chce zrazu vrátiť naspäť do Grécka. Achiles prejaví presný opak pokory. Zatiaľ, čo jeho druhovia umierajú, sa snaží zachrániť si vlastnú kožu kvôli svojej pýche a prehnanému zmyslu sebadôležitosti.

Toto vyčínanie má za následok smrť Achilovho priateľa, ktorého zabije slávny Hektor z Tróje. Až potom, keď už je dávno neskoro, sa Achiles konečne rozhodne bojovať. Stále to však nie je pre jeho krajinu – Achiles je vedený túžbou po pomste. Po tom, čo zabije Achiles v boji Hektora, zapriahne Hektorovo telo za koč a na znak úplnej potupy ho ťahá okolo trójskych hradieb celých deväť dní.

Aj keď ho veľa ľudí považuje za hrdinu, podľa starovekých Grékov Achiles stelesnil hanebné následky Hybrisu. Hoci obdivovali jeho legendárne bojové zručnosti, skutočnú lekciu, ktorú si brali z jeho príbehu, je potreba byť pokorným.

Čo je to pokora?

Definícia pokory nezahŕňa pojmy ako plachosť alebo zamĺknutosť. V skratke pokorný muž nepreháňa, keď zmýšľa o svojich schopnostiach, ale zároveň sa  ani nepodceňuje. Pravá pokora vyžaduje od muža poznanie a úprimnosť k samému sebe. Muž, ktorý je pokorný, pozná svoje vlohy, zručnosti, problémy, nedostatky a takisto aj ich mieru.

Pokora je absencia pýchy. Často nás okolie učí byť na seba pyšný. Pýcha je ale prítomná, iba ak sa porovnávame s ostatnými. Nezakladajte svoju sebahodnotu na tom, ako sa lepšíte od druhých. Namiesto toho sa zamerajte na seba a na svoje zdokonaľovanie. C. S. Lewis o pýche povedal nasledovné:

„Jednoducho povedané, pýcha každého človeka súťaží s pýchou niekoho iného. Ja som chcel byť stredobodom pozornosti na párty, a preto som podráždený, keď je ním niekto iný. Dve pýchy sa nikdy nezhodnú. Čo si ale musíte uvedomiť, je to, že pýcha je prirodzene súperivá – a to už v jej samotnej podstate – zatiaľ čo iné zlé vlastnosti sú súperivé iba náhodne. Pýchu neuspokojuje mať niečo, pýchu uspokojuje mať niečoho viac. Zvykneme hovoriť, že ľudia sú pyšní na to, že sú bohatí, múdri alebo dobre vyzerajúci. V skutočnosti sú pyšní na to, že sú bohatší, múdrejší a lepšie vyzerajúcejší ako ostatní. Ak by bol každý rovnako bohatý, múdry a rovnako pekný, nebolo by na čo byť pyšný. Je to práve porovnávanie, ktoré nás robí pyšnými: pôžitok z toho, že máme navrch. Ak eliminujeme tento súťaživý zlozvyk, tak pominie aj pýcha.”

Čo pokora nie je

Na ceste stať sa pokornými si ľudia často mýlia pokoru s falošnou skromnosťou. Myslím, že sa tým každý z nás aspoň raz previnil. Ak je nám prejavená úcta za náš výkon, tak sa tvárime ako by to, čo sme spravili, nebolo také dôležité, a hovoríme, že to nie je veľká veda. Napríklad, keď sme chválení za prezentáciu vo firme, nad ktorou sme strávili dlhé hodiny úzkostlivej práce, a povieme: „Veď to je len niečo, čo som dal včera dokopy.” Máme tendenciu znevažovať svoju prácu a dať na to obal pokory. V skutočnosti ľudia predstierajú pokoru preto, aby sa im dostalo ešte väčšej chvály a ocenenia. Chcete, aby si ľudia mysleli: „On len včera dal niečo také dokopy? Predstavte si, čoho by bol schopný, keby na tom úzkostlivo pracoval dlhé hodiny!” Ak urobíte kvalitnú robotu, tak to, naopak, nevytrubujte do celého sveta, ale úprimne uznajte skutočnú hodnotu vašej práce.

Ako cvičiť pokoru

Udeľujte uznanie pravdivo a tam, kam patrí. Pyšný muž si bude nárokovať toľko zásluh, koľko sa len dá. Pokorný muž sa ale snaží poukázať aj na iných ľudí a tiež malé, nevyhnutné dávky šťastia, ktoré sa dali dokopy, aby z toho celého vznikol konečný úspech. Žiaden muž nevystúpi hore úplne vlastnou snahou. Vrodený talent, podporujúci rodinný člen, priateľ, učiteľ alebo tréner a občasná štipka šťastia sú  niekde na ceste za úspechom jeho nevyhnutnou súčasťou.

Nechvastajte sa. Ocitli ste sa niekedy uprostred rozhovoru s mužom, ktorý považoval za nevyhnutné zdôrazniť, ako bol dvakrát v Amerike, skončil vysokú školu s červeným diplomom, pravidelne jedáva v drahých reštauráciách alebo pozná slávneho autora v častiach rozhovoru, kde tieto informácie jednoducho nepatrili? Títo ľudia sú extrémne otravní a v podstate radi dávajú ostatným najavo, akí sú užasní. Ich prehnaný zmysel pre svoju dôležitosť ich vedie k dožadovaniu si levieho podielu pozornosti. Také povahy očividne trpia nedostatkom sebaistoty, pretože si myslia, že vyhrať niekoho pozornosť nedokážu bez toho, aby vysypali z rukáva svoje esá. Pokorný muž sa vie zdržať pri zdieľaní svojich silných stránok. Chápe, že ostatní chcú zdieľať rovnako doležité a zaujímavé príbehy, a aj on sa dostane na rad.

Robte, čo sa od vás očakáva, no nerobte z toho vedu. Generácia môjho starého otca rozumela, čo znamená plniť si svoje povinnosti. V knihe The Greatest Generation učinil Tom Brokaw toto pozorovanie:

Generácia druhej svetovej vojny robila to, čo sa od nich očakávalo. Nikdy o tom ale nehovorili. Bola to súčasť nepísaných pravidiel. Predstavte si hráča futbalu, ktorý urobí to, čo sa od neho očakáva – prekľučkuje celé ihrisko a dá gól – a hneď na to si stiahne tričko a vyskakuje od radosti. Keď trafil Jerry Kramer gól, ktorý vyhral Ice Bowl v šesťdesiatom siedmom, tak sa jednoducho postavil a odkráčal z ihriska.

 Prečo si nevezmeme príučku od našich starých otcov? Spravte niečo, lebo to máte spraviť. Majte v sebe trocha pokory a skúste potom držať jazyk za zubami.

Konajte službu chudobným a charite anonymne. Pyšní ľudia chcú, aby každý vedel o ich dobrých skutkoch. Do rozhovoru vtesnajú neuveriteľnú čiastku peňazí, ktorou prispeli na dobročinnú akciu, na Facebook pridávajú obrázky, ako pomáhajú chudobným a nikdy nepremrhajú príležitosť pripomenúť niekomu, akou ohromnou štedrosťou sa k nemu preukázali. Jednoznačne konajú službu zo zlého dôvodu: nafúknuť svoje ego a získať ovácie. Pravá charita nie je sebecká a je konaná výhradne pre prospech iných. Nabudúce, keď sa vám podarí spraviť niečo pekné, tak si to skúste nechať iba pre seba. Bude to tvrdá skúška vašej mužnej pokory.

Prestaňte súťažiť v tom, kto čo videl, čo zažil a kto kde bol. Len málo vecí je viac otravných ako chlap, ktorý konštantne cíti potrebu ukazovať svoje lepšie zážitky. Keď prehlásite: „Bol som na koncerte Rolling Stones,” vám tento človek odpovie: „Ja som mal vstup do zákulisia na koncerte Rolling Stones.” Hocičo hocikto povie, musí byť ten človek lepší ako ostatní. Odolajte nutkaniu zúčastniť sa týchto žabomyších vojen, pretože sú smiešne. Ak sa začne schyľovať do súperenia, buďte vy ten rozumnejší muž a nechajte chvastúňovi jeho päť minút slávy. Ľudia možno budú hovoriť o jeho príhodách nasledujúci deň, no to, aký ste gentleman, si budú pamätať ďalšie roky.


preklad: Marek Svatko
korektúra: Ivana Badiarová
zdroj: artofmanliness.com
fotografia: stocksnap.io

Marek Svatko

Marek Svatko

2 komentáre k “O cnostnom živote: Pokora

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *