Od nečinnosti k pripravenosti – 7 kľúčových zmien v myslení (2.)

9DF07977DF

Pokračujeme vo vypočítavaní zručností, ktoré mužom umožnia uniknúť pasivite. Tá nás paralyzuje a zabíja. Byť pripravený konať môže byť strategickou zručnosťou. Nedajte sa odradiť lenivosťou a urobte prvé kroky k zmene.

  1. Zaneprázdnenosť nie je opakom nečinnosti

„Nič mu nezabráni okrem nečinnosti, pri nej je menej svojim pánom a zaprace sa mu čas viac, než v akomkoľvek zamestnaní, videl som to.“ Edmund Burke

V roku 1916 po vpáde jednotiek Pancho Villa na americkú pôdu prezident Woodrow Wilson zmobilizoval Národnú gardu, aby odrazili každú ďalšiu agresiu zo strany Mexika. 100 000 mužov povolali do mobilizačných táborov pozdĺž hraníc, no okrem stráženia revíru nemali jasnú misiu. Morálka čoskoro klesla ku dnu a mnoho mužov začalo pravidelne navštevovať miestne salóny a nevestince, sťažujúc sa na podmienky, niektorí dokonca dezertovali. Minister obrany sa opýtal kolegu Raymonda F. Fosdicka, aby spravil prehliadku situácie v táboroch. Dôvodom pokazenia mužov bola, ako sa dozvedel, nečinnosť:

„Nemali kam ísť zbaviť sa únavy, túžby po domove, samoty, ktoré prevládali… Nebolo kam ísť a vypadnúť bár aj na malý okamih od monotónneho cvičenia a temer neznesiteľnej horúčavy. Žiadna organizovaná zábava, žiadne primerané rozptýlenie.“

Fosdick zbadal, že mnoho nerestí „nemáme za čo vymeniť, aby sme sa ich zbavili“.

Pri štúdiu spôsobu udržiavania morálky v britských a kanadských jednotkách Fosdick objavil, že zriadením atletických programov do armády sa podarilo značne zvýšiť morálku, a tak odporúčal Spojeným štátom urobiť podobne.

Takže v príprave amerických jednotiek na bojovanie v 1. svetovej vojne zaviedla armáda do každého tábora šéfa atletiky, ktorý následne zariadil, aby vojaci denne športovali a hrali hry.

Športový redaktor istých novín komentoval ovocie úspechu takto:

„V histórii našej krajiny sa nikdy predtým do atletiky nezapojilo také veľké množstvo mužov. Súčasťou boli všetky športy – americký futbal, bejzbal, basketbal, volejbal, pushbal, medicinbaly (špeciálne tréningy), futbal, atletické športy a hlavne box. Každý boxuje, chlapíci z farmy, ktorí nikdy v živote nevideli pár boxerských rukavíc, ale aj horolezci. Muži sa učia, ako schytať ranu a nedbať na to. Žerú to.“

Namiesto tradičných športov muži hrali voľnejšie organizované hry ako „swat tag“, čo je v podstate niečo ako paintbal, lenže namiesto nábojov sa používa laserový mechanizmus, „prisoner’s base“, pri ktorej sa veľa nabeháte a snažíte sa uvoľniť z väzenia člena vášho tímu a „duck-on-the-rock“,ktorá sa podobá na pyramídu a jeden človek bráni loptu na podstavci, zatiaľ čo ostatní hráči sa ju snažia zhodiť hádzaním ostatných lôpt. Atletický program si navrhli tak, aby ponúkol mužom prestávku od nudných klasických drilov, cvičenia s vlastnou váhou, pochodov, a taktiež aby im budoval sebavedomie, súťaživého ducha, odolnosť, ostražitosť, vodcovstvo a tímovú prácu. Program sa dostal k mužom do zámoria. Atletický výstroj napchatý vecami na box, futbalovými loptami, bejzbalkami a iným športovým vybavením cestoval s každou jednotkou do Európy.

Záznam o úspechu spravený po vojne „ukázal, že počas dlhých tréningov, zdĺhavej služby v bojovej línii nebolo nič cennejšie, čo udržiavalo mužský záujem a nezabraňovalo nespokojnosti a túžbe za domovom lepšie, ako súťažné hry.

V princípe zistila armáda to, že len zaneprázdnenosť nie je pre chlapov dosť na to, aby udržala ich tímového ducha. Monotónne kopanie zákopov, drily a stres z boja držala niektoré časti ich myslí a tiel v aktivite, no ostatné ležali len tak ladom. Muži nepotrebovali aktivitu, ale rôznorodú aktivitu.

Všetci muži sa tu môžu poučiť z kľúčovej lekcie. Veľa chlapíkov nie je nečinných v očividnom zmysle slova. Sú zaneprázdnení v práci, s deťmi, v škole… Môžu sa cítiť preťažene a unavene zo všetkého, čo musia robiť. No aj napriek všetkým aktivitám sa cítia nervózne, skleslo a zvláštne uviaznuto.

Príčinou je, že kým niektoré stránky ich charakteru sú preťažené, ostatné – dokonca tie, čo sa spájajú s jadrom ich mužnosti – sú totálne neprecvičené. Sú veľmi zaneprázdnení v niektorých oblastiach, no totálne nečinní v ostatných.

Verím vám, že strávite kopec času ako bojovný podnikateľ, otec a manžel, ale kedy ste naposledy cítili ducha súťaživosti a motivoval vás pritlačiť? Kedy to bolo naposledy, čo ste sa pohli fyzicky spolu so skupinou mužov? Kedy ste naposledy boli tak pohrúžení a zapálení do aktivity, že ste stratili pojem o čase, alebo ste cítili svoje limity, dali či dostali úder?

Len preto, že ste zaneprázdnení, neznamená to, že nie ste nečinní.

  1. Hýbte sa. Čokoľvek nepoužívate, stratíte

Občas nás premkne myšlienka, že nejakú časť seba môžeme nechať v úspornom režime a ona ostane v rovnakom stave v očakávaní, kedy ju zas začneme rozvíjať. Pravdou ale je, že všetky súčiastky nášho tela a mysle fungujú na princípe „použi ma, inak ma stratíš“. Život zahŕňa plávanie proti prúdu degenerácie– ak sa neustále nesnažíme plávať dopredu, odplaví nás prúd.

Alebo ako náš futbalový tréner stále vravel: „Ak sa dnes nezlepšíte, tak ste sa zhoršili.“

Na zemi žije niekoľko druhov žralokov a tie potrebujú neustále plávať dopredu, aby prijali kyslík na dýchanie. Berú si ho z vody tečúcej do ich papule skrze žiabre. Dokonca, keď ich vedci držali v statickej polohe a púšťali im prúd vody do papule, žralokom sa darilo dýchať efektívnejšie pri pohybe. Inak povedané, menej námahy vynaložili na dýchanie pri pohybe než v pokoji a keď bolo vo vode menej kyslíka, namiesto toho, aby šetrili energiu ako kompenzátor, žraloky otvorili papuľu a plávali rýchlejšie, aby sa neutopili.

Takmer dokonalá metafora pre mužnosť.

  1. Pracujte na sebe

V posledných niekoľkých rokoch bola Americká tajná služba sužovaná trápnymi prešľapmi a omylmi vrátane (no nielen): nehody dvoch opitých agentov seniorov, ktorí nabúrali do bezpečnostnej brány Bieleho domu vládnym autom, tucet agentov prinášajúcich prostitútky do svojich hotelových izieb počas samitu svetových lídrov v Kolumbii, až po agentov, opitých do bezvedomia na hotelovej chodbe ešte pred prezidentovou cestou do Holandska, ktorí nechali muža s nožom preskočiť plot Bieleho domu a dostať sa až ku dverám do Východnej siene.

Prácou agenta tajnej služby je v mnohých ohľadoch test totálneho vrcholu pripravenosti v tvár nudy a zdanlivého bezpečia. V 99,9 percentách času sa nič vo vašom rajóne neudeje, no aj tak musíte čeliť každému momentu absolútne bdelo a pripravene pre 0,1% zvyšku. Neexistuje spôsob, ako si zaistiť chodníček k motivácii na udržanie si takejto pripravenosti a bdelosti. Nedá sa to ani legalizovať v parlamente, ani presadiť nadriadenými. Proste sa to týka čírej disciplíny – vedieť, že na vás čaká práca, ktorú treba urobiť a splniť si povinnosti. Vskutku, niektorí zasvätenci vravia: To, čo trápi kedysi čistú dušu tajnej služby, je znížený tímový duch – so zmyslom pre oddanosť pravidlám správania sa, ktorý by mal byť nasledovaný kedykoľvek, bez ohľadu na pocity alebo okolnosti. Tajná služba nedokáže plne vytvoriť takýto druh kultúry cti zhora dole. Musí sa zrodiť organicky priamo v šíkoch u mužov samotných.

Takže nie, nikto vás nemôže prinútiť žiť, dokonca ani veriť v pradávny kód mužnosti – muži by mali byť pripravení slúžiť ako bojovníci a ochrancovia krajiny, priateľov a príbuzných kedykoľvek by to bolo potrebné. Rozhodnutie žiť život cti musí vyvierať zvnútra a musíte sa rozhodovať robiť ho deň čo deň.

Príprava na pripravenosť

Očividná liečba na nečinnosť je začať niečo robiť. Ale čo?

Hocaká mentálna/fyzická/tvrdá alebo jemná zručnosť vyvíjajúca kvality ako disciplínu, sústredenie, odvahu, húževnatosť, improvizáciu, vodcovstvo, tímovú prácu, odolnosť a zručnosť; posilňujúca myseľ, telo, dušu a pripravujúca vás na zvládnutie širokej palety výziev a uchmatnutie nepredvídaných príležitostí stojí za dosiahnutie. Zručnosti najväčšmi súvisiace so štyrmi taktickými vlastnosťami maskulinity – sila, odvaha, česť, majstrovstvo –

by mali byť zvlášť cieľom hľadania. Byť schopný odfajknúť si všetky zručnosti v tomto zozname znamená vydať sa na dlhú cestu k dosiahnutiu aktívnej pripravenosti, stať sa sebavedomejším, schopnejším a spokojnejším mužom.

Nasledovať cestu môžete samostatne, no rozvoj mužnosti sa dosahuje ideálne v skupinách podobne zmýšľajúcich mužov, ktorí sa tlačia navzájom a sú si zúčtovateľní. Viem o niekoľkých kostoloch a školských kluboch s podobnými programami pre seba. Taktiež poznám skupiny priateľov, ktorí sa jednoducho rozhodli stretávať sa úmyselne s cieľom bratského puta a osobného rozvoja.

Samozrejme vo všetkých podobných situáciách mať štruktúrovanú osnovu pre program –s určenými cieľmi, stimulmi na udržiavanie motivácie, systémom zúčtovateľnosti atď. – robí veci omnoho ľahšími, než pokúsiť sa vytvoriť a realizovať mužskú spoločnosť mentálneho, fyzického či taktického vývoja sám.

Buďte pripravení, buďte mužní.


korektúra: Ivana Badiarová
zdroj: artofmanliness.com
fotografia:

Dávid Vihonský

Dávid Vihonský

Dávid je zapálený hudobník. Rád si zašportuje, a pripravuje sa na prácu prekladateľa po skončení štúdia. Je obdivovateľom dobrých vlastností človeka.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *