Pohodlnosť zabíja mužnosť I.

„Muž sa nemusí snažiť byť zlý, ak chce, aby v živote zlyhal. Jednoduché nič nerobenie to spraví zaňho. Príroda píše svoj protest proti lenivosti všade: všetko, čo prestane bojovať alebo sa stane neaktívnym, rapídne spustne. Je to práve úsilie o dosiahnutie ideálu, neprestajná snaha dostať sa ďalej a vyššie, ktorá rozvíja jeho mužnosť a charakter.“ (James Terry White)

Po roku intenzívneho tréningu potreboval major Dick Winters konečne pauzu. Ako veliteľ Easy Company (a.k.a Band of Brothers) pán Winters viedol svoje jednotky počas vylodenia v Normandii, útoku na nemecké delostrelectvo, útoku na francúzske mesto Carentan, bajonetového útoku na násyp v Holandsku, cez krutú zimu v belgickom Bastogne a nakoniec do Hitlerovho Orlieho hniezda v Bavorských Alpách.

Jeho ďalšia misia – pomoc s organizáciou okupácie a demobilizačným programom v Európe po vyhratej vojne – bola v porovnaní s predošlou hračka, no v mnohých smeroch sa ukázala ako ťažšia než vojna.

Winters musel dozerať na 25 000 obkľúčených Nemcov, ale najviac ťažkostí mu spôsobovali jeho chlapi. Väčšina z bojom vyšľahaných výsadkárov, s ktorými slúžil, sa vrátila domov a náhradníci (práve pustení z tréningového výcviku) nemali disciplínu a potrebný ťah starých veteránov.

So zdanlivo „žiadnym dôvodom na prácu“ boli členovia jednotky známej legendárnou húževnatosťou „čoraz viac leniví, tak mentálne ako aj fyzicky, a šlo to s nimi rýchlo dolu vodou“. Podľa vysvetlenia majora „ide o to, že s demobilizáciou sa všetko, čo drží morálku vojska pokope – nebezpečenstvo pre krajinu, pravdepodobnosť bojov a strach z neznámeho – okamžite vytratí. To spôsobuje, že najväčšou výzvou pre velenie je udržať disciplínu a morálku.”

Bez priameho cieľa a zdroja sústredenia zo seba mnoho mužov vydávalo minimum úsilia a zo svojich povinností zblúdilo do nerestí, večierkov a spôsobovania problémov.

Dokonca sám Winters sa cítil unášaný prúdom. Uležané dni plné inšpekcií, nenáročného cvičenia, volejbalu, čítania a opaľovania, ktoré boli najprv ukľudňujúce, čoskoro omrzeli. „Existuje limit pre to, ako dlho zvládne chlap život v tábore,“ zistil a tak sa rozhodol proti vojne.

Urobil to hlavne preto, lebo si nevedel predstaviť, že ho bude napĺňať slúženie v jednotke počas prímeria. Bolo to v čase, keď rozmýšľal o kariére mimo armády.

„Nech si to všetko nechajú. Vykopal by som tam najprv jamy na tie sračky, čo tam ostali, keďže sa už nebojovalo.“

Dick spozoroval paradox a fenomén starý ako svet: mužom je ťažšie byť na vrchole síl v časoch pokoja než v časoch krízy.

Prečo teda?

Pretože pohodlnosť zabíja mužnosť.

Maskulinita je energia, ktorá potrebuje vypustiť paru

Je veľa spôsobov, ako možno definovať maskulinitu, ale jeden z najlepších je opísať ju ako istý druh energie – taký, ktorý poháňa muža, aby riskoval, súťažil, bojoval a objavoval. Ide o druh energie, ktorý poháňal mužov v ich hlavných úlohách počas histórie, a to ochrancov, bojovníkov, lovcov.

Isté podmienky sú potrebné na udržanie tejto energie na najvyššej možnej úrovni: nebezpečenstvo a ohrozenie, či už z prírody, ľudských nepriateľov, alebo hladu rodiny. Muži musia udržiavať svoje zručnosti, tak mentálne ako aj fyzické, nabrúsené, aby prežili, keď budú čeliť týmto nebezpečenstvám priamo.

Relatívne bezpečná a prosperujúca spoločnosť spôsobuje, že takéto podmienky chýbajú a následkom toho je zdevastovaná mužská energia ako taká.

V časoch pokoja a bezpečnosti majú individuáli ale aj organizácie bohaté zásoby omylov. Veľa sa môže pokaziť a môže sa to hemžiť zbytočnou administratívou bez straty na životoch – teda aspoň tých, ktoré hneď vedú k nejakému dôvodu. Veci sa nemenia a idú ďalej, hoci fungujú neefektívne.

Latka zíde dole a muži sú nedbanliví a zmäknú. Sú v prepychu lenivosti. Môžu sa rozhodnúť urobiť si dovolenku a aj to využijú.

Bez vonkajšieho ohroziteľa, ktorý by ich vyzýval a vzbudil, sa muži začnú venovať párty, aby si umelo vytvorili drámu.

Zaujímavý prípad na preskúmanie tejto dynamiky v reálnom svete možno vidieť v problémami prepletenej kultúre obklopujúcej dôstojníkov nukleárnej jednotky Air Force.

„Rakeťáci“ (z angl. missileers, pozn. prekl.) dohliadajú na národné medzikontinentálne balistické rakety – ide o zbrane, ktoré zrovnajú so zemou mestá na vzdialenosť pol zemegule stlačením zopár tlačidiel. Hrajú kľúčovú úlohu. Doslova držia kľúče od toho, aby sa spustila nukleárna záhuba vo svete. Táto práca je na druhej strane myseľ ochromujúca a otupujúca. Rakeťáci sa striedajú vo vykonávaní 24-hodinových smien v malých napchatých kapsulách na kilometre vzdialené od tábora, zakopaní 20 metrov pod zemou.  Okrem toho, že vykonávajú nejaké kontroly a starajú sa o cvičenie pohotovosti, majú mnoho, a ešte raz mnoho času na nič nerobenie.

Vedenie Amerických vzdušných síl sa snaží ovenčiť prácu prestížou, ale pre tých, čo sedia tam pod zemou na otáčavých kreslách pred všetkými tlačidlami, veci nie sú ružové. Rakeťáci sami nechcú niekedy konať. Sú strčení do studených neúrodných  oblastí v Severnej Dakote, Wyomingu alebo Montane, ďaleko od akcie zvonku, pracujú v oblasti armády, z ktorej sála zastaranosť a pozostáva skôr z pasívneho monitorovania situácie než proaktívneho manévrovania a je dôvodom ich nízkej morálky.

Nie je teda prekvapivé, že v posledných rokoch jadrovú jednotku Amerických vzdušných síl sužovali problémy. V apríli 2013 v Minte (Severná Dakota) velenie zbavilo 17 dôstojníkov právomocí na obsluhu a odpaľovanie rakiet a museli podstúpiť trojmesačný nápravný pracovný tréning. Stalo sa tak pre ich zlé zaobchádzanie s odpaľovacími kódmi a slabé výkony počas inšpekcie. V auguste toho istého roku raketová jednotka na základni v Malmstrom (Montana) nezvládla inšpekciu kontroly bezpečnosti a ochrany pre „taktické“ omyly. V októbri istý generálmajor, dohliadajúci na splnenie rozkazov, prišiel o funkciu, keď sa počas pracovnej cesty do Moskvy opil, hýril a bol hrubý na hostiteľov. Nasledujúci rok vyšetrovanie nezákonného drogovania (užívanie extázy, amfetamínu, „soli do kúpeľa“) viedlo k odhaleniu rozsiahleho podvádzania v kruhoch jadrových dôstojníkov na mesačných odborných testoch. Medzi podvádzajúcimi bolo aspoň 20% rakeťákov (zasvätenci tvrdia, že šlo pravdepodobne až o viac ako 90%). Nakoniec to vyústilo do odvolania 14 veliacich dôstojníkov.

Jadrové sily majú celkovo 2-krát vyššiu úroveň súdnych obvinení ako Vzdušné sily s priestupkami, ktoré zahŕňajú užívanie drog, znásilnenie, či napadnutie.

Morálka rakeťákov a ich kolektívny duch sú oslabené nudou, pocitmi bezvýznamnosti, nedostatkom uznania za ich prácu (návšteva ministra obrany v roku 2014 bola prvá po takmer 30 rokoch), slabým prepojením medzi cieľom ich práce a ich úspešnosťou. Chýbajú im aj príležitosti vypustiť paru na nejakú akčne orientovanú činnosť.

Nie sú to problémy, ktoré trápia len ich, skôr ide o mikrokozmos pre všetkých moderných mužov.

Moderní muži (dúfajme) vedia, že majú dôležité poslanie, ale niekedy sa cítia nepodstatní a nedocenení za ich prácu. Mnohokrát ani nevedia, ako uplatniť tie nevyčerpateľné zdroje energie.

Chceme byť pripravení pre prípad núdze, ale je náročné ostať bdieť a zachovať si čulosť, keď sa okolo nedeje nič, čo by nás vyštvalo ukázať, aké máme schopnosti. Motivácia ostať bystrý zakrpatie a my skĺzneme do apatie a samoľúbosti. Následkom toho naše štandardy, sebaúcta, disciplína a celková neohrozenosť zmäknú.

Akcia na prežitie

Pre primitívneho človeka bolo ostať aktívnym vecou potreby a prežitia. Nikdy nevedel, kedy na nich zaútočí iná dedina, kedy im v lese skríži cestu medveď alebo blesk spôsobí lesný požiar. Už len zaobstarať si jedlo vyžadovalo fyzickú námahu a risk.

Toto je dôvodom, prečo kmeňové iniciácie takmer stále obsahovali bolestivé testy mužského stoicizmu a neohrozenosti, vyžadovali verejne predviesť schopnosti a majstrovstvo v boji a lovení. Keď chcel chlapec nosiť titul „muža“, musel dokázať svoju mužnosť.

Tam sa testy mužnosti nekončili. Trvali celý ich život. Muž musel počas celého života ukázať odvahu a zdatnosť, keď čelil nejakému nebezpečenstvu, alebo keď bolo treba pobiť sa s nejakým súkmeňovcom, ak ho vyzval. Primitívni muži sa pravidelne zúčastňovali na fyzických športoch a súťažiach, či už šlo o zápasenie alebo o starú dobrú bitku. Všetky tieto aktivity boli príležitosťami, ako si naostriť fyzickú zručnosť a telesnú kondíciu (napríklad príprava na zápas alebo lov) a zároveň verejne zápasiť s druhými mužmi o postavenie.

Ako sa ľudstvo vyvíjalo, tak spoločnosť často spútala mužskú energiu zakladaním univerzálnej vojenskej povinnosti. Muži, vojaci a občania zároveň sa museli naučiť nielen umeniu práce, ale taktiež získať vedomosti v humanitných odboroch, ako aj trénovať umenie boja.

Dnes, keď je svet bez akejkoľvek svetovej krízy, je obnovenie povinnej vojenskej služby veľmi nepravdepodobné. Dokonca aj keby každý muž chcel vstúpiť do armády dobrovoľne, nemohol by, pretože ako taká sa armáda scvrkáva a aj niektorí súčasní dôstojníci sú z pracoviska vytláčaní.

Potom sú tu tí, čo pochybujú, že bude niekedy taká svetová vojna, ako tie v minulosti, a hoci by aj v budúcnosti nastala, pre ľudí na západe bude stále prímerie, tak ako teraz.

Takže otázkou ostáva, čo by mala táto masa mužov robiť v čase plnom bezpečnostných sietí, kde nemusia zostať fit a pripravení v prípade potreby? V prostredí, v ktorom nedostatok bezprostredného nebezpečenstva vábi väčšinu vybrať si cestu najmenšieho odporu?

O tom budeme premýšľať v pokračovaní článku.


Korektúra: Ivana Badiarová
Zdroj: artofmanliness.com
Fotografia: gratisography.com

Dávid Vihonský

Dávid Vihonský

Dávid je zapálený hudobník. Rád si zašportuje, a pripravuje sa na prácu prekladateľa po skončení štúdia. Je obdivovateľom dobrých vlastností človeka.

Jeden komentár k “Pohodlnosť zabíja mužnosť I.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *