Pohodlnosť zabíja mužnosť II.

Ak chcete v plnosti porozumieť obsahu tohto článku, prečítajte si jeho prvú časť tu. Dnes sa pozrieme na to, ako by autor riešil problém mužskej pohodlnosti. Je možné napriek tlaku udržať mužnosť?

Morálny ekvivalent vojny?

„Večne úspešná mierová ekonomika nemôže byť zároveň jednoducho politikou potešení.“ William James

William James, známy filozof, psychológ a zarytý pacifista, zápasil s touto myšlienkou v eseji uverejnenej v roku 1910. V nej pripustil, že vojna, hoci krvavá a nákladná, má čo do seba. Vojna ako taká aktivizovala zakorenené mužské kvality, podnecovala schopnosť byť hrdinom a vyskúšala cnosti ako poctivosť, činorodosť, odvahu, vynaliezavosť. Robila to prenikavejšie ako akákoľvek iná výzva alebo skúška ohňom.

Tým pádom sympatizoval s vojnovými nadšencami, ktorí vyzdvihovali vysokú hodnotu vojny a báli sa, že vo svete bez nej sa kvality mužov scvrknú a spoločnosť zmäkne. Zosumarizoval ich argumenty proti úplnému mieru vo svete takto:

„Predstava o raji plnom oviec sama o sebe sa podľa nich búri vyššiemu uvažovaniu. Ak sa vojna niekedy skončila, mali by sme ju na tejto myšlienke znovu uviesť do praxe a vykúpiť tak svet od degenerácie. Životu by totiž chýbalo korenie.

Uvažujúci obrancovia vojny to v dnešných dňoch berú ako náboženstvo. Je to pre nich niečo ako sviatosť. Tvrdia, že na vojne nie je nič zlé, pretože je to ľudská nátura v najvyššej dynamike. Na druhej strane „hororom“ je nízka cena za záchranu pred jedinou možnou alternatívou. Pred svetom plným učiteľov, úradníkov, spoločnej výchovy, spolkov konzumentov, charitatívnych združení, pred svetom nekončiacej industrializácie a neohrozeného feminizmu. Žiadna tvrdá kritika, odolnosť, chrabrosť! Jedno stádo! Fuj!“

„Ľudský život bez miesta na smelosť,“ uzavrel, „by bol opovrhnutia hodný. História by pre odvážlivca stratila chuť, keby nebolo čo riskovať alebo čo získať.“

Práve preto si James myslel, že nie je možné zbaviť sa vojny bez misie, poslania alebo výzvy, ktorá by ju nahradila. Pripustil, že „naši predkovia nám zasiali bojovnosť do špiku kosti, a ani tisícky rokov pokoja ju z nás nevytiahnu“, povedal, že mužská sila by musela byť presmerovaná na iný druh „zápasu“.

Dostávame sa k jeho návrhu vytvoriť „morálny ekvivalent vojny“, a vyzval nahradiť vojnu muža proti mužovi vojnou s prírodou. Samozrejme tým nemal na mysli ničenie okolia, ale krotenie a spravovanie prírody. Mal na mysli vytváranie vecí z prírodných surovín. Predstavoval si povinný program službe spoločnosti, kde by mladí muži, chudobní spolu s bohatými, strávili spolu nejaký čas stavaním ciest, mostov, rybárčením, či prácou v baniach. Šlo by hlavne o praktické projekty, ktoré by vystavali krajinu a zároveň by sa zbúrali bariéry medzi spoločenskými vrstvami, muži by získavali húževnatosť, disciplínu a taktiež by ponúkali šancu zažiť, aké to je drieť v pote tváre. Niečo ako úžitkové programy pre mladých mužov (Civilian Conservation Corps) v Amerike počas veľkej hospodárskej krízy, v ktorých muži pracovali na projektoch prospešných pre spoločnosť,  a mali tak možnosť zarobiť si nejaké peniaze.

James vedel, že „vojna s prírodou“ by vyvinula dobré vlastnosti potrebné v klasickej vojne, ak nie v rovnakom stupni, tak aspoň viac, ako by sa dalo bez takejto skúsenosti. Došlo by k vyvinutiu míľnika, bodu dobrého pre celý národ a taktiež pre každého muža individuálne:

„Preosiali by sme našich mladých podľa ich výberu, zbavili ich detinskosti a potom by sa mohli vrátiť naspäť do spoločnosti so zdravším pochopením a triezvejšími nápadmi. Odskákali by si tam svoje, zúčastniac na pradávnej vojne človeka proti prírode. Taktiež by kráčali po zemi s väčšou hrdosťou, ženy by si ich cenili omnoho viac, stali by sa z nich lepší otcovia a učitelia nasledujúcich generácií.“

Ja osobne som veľkým podporovateľom myšlienky vytvorenia povinného národného programu nielen pre mužov, ale aj ženy. Teda aspoň teoreticky.

Tým, že nie som ani pacifista ako James, ani taký optimista aby som tvrdil to, že koniec nekonečnej vojny je na dohľad, by som ľuďom dal na výber medzi sociálnou činnosťou a vstupom do armády. Nemyslím si, že by sa program tohto typu podarilo niekedy uskutočniť, a to z troch dôvodov: 1. Priebeh celého programu by musel byť účinný a užitočný, no súčasná vláda nedokáže splniť ani malé úlohy bez zbytočnej byrokracie a nafukovania. 2. Súčasná kultúrna situácia vo veľkej miere prišla o myšlienku občianskej služby a obety pre vyššie dobro, takže okrem vĺn kritiky zo všetkých strán sa nezdvihlo nič iné. 3. Samozrejme by to nikdy neprešlo v parlamente. Ak by to malo priniesť čo najväčší efekt, museli by sme účastníkov rozdeliť podľa pohlavia, aby muži mohli zažiť unikátnu dynamiku vytvorenia bratského puta, ako je to vo všetkých mužských vojenských jednotkách. Zároveň by nik nemohol len tak zrušiť takúto myšlienku v súčasnej kultúre.

Preto si nemyslím, že niečo také ako si pán James predstavoval, sa stane v blízkej budúcnosti.

Kde sa v tom všetkom nachádza jednotlivec?

Ako pozbierať motiváciu na vyvinutie 4 dôležitých mužných vlastností v čase, keď nie sú akútne potrebné? Ako kultivovať odvahu a húževnatosť v období pokoja a oddychu? Ako ostať ostrý a byť čo najlepší, keď stačí byť priemerný?

Keď mám byť úprimný, nejestvuje spôsob, ako si udržať takú vysokú motiváciu, ako keď vám hrozí nebezpečenstvo, že spoza stromu sa na vás vyrúti člen nepriateľského kmeňa, alebo keď vás povolajú do vojenského stavu. Platí to obzvlášť pre kultúru mužnosti na spoločenskej úrovni, pretože väčšina chlap(c)ov proste pôjde tou najpohodlnejšou cestou, snažiac sa o čo najmenší odpor dovtedy, pokiaľ ich niekto nepritlačí k múru, aby boli donútení zachovať sa ako chlapi.

Avšak na úrovni individuálnej je pre niektorých mužov, ktorí nikdy nebudú šťastní so súčasným stavom, možné, aby ostali ostrí a pripravení čisto vďaka vnútornej motivácii.

Ako sa dá vybudovať takáto vnútorná motivácia, keď žijeme v bezpečných a prekvitajúcich časoch?

O tom si povieme nabudúce.


preklad: Dávid Vihonský
korektúra: Ivana Badiarová
zdroj: artofmanliness.com
fotografia: gratisography.com

Dávid Vihonský

Dávid Vihonský

Dávid je zapálený hudobník. Rád si zašportuje, a pripravuje sa na prácu prekladateľa po skončení štúdia. Je obdivovateľom dobrých vlastností človeka.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *