Poznámky z auta

Pred dvomi rokmi by mi ani vo sne nenapadlo, že raz budem žiť ako mnohí iní dobrodruhovia, bežci či zaujímaví týpci, ktorí cestujú svetom a nie sú takmer ničím viazaní. U mňa sa opis takéhoto života stal čiastočnou realitou zhruba na dva mesiace môjho príchodu do nového mesta.

Odjakživa vo mne vrela túžba žiť v spojení s prírodou spôsobom, kedy človek objavuje svoje hranice a nové neprebádané miesta ľudského bytia. Už ako sedemročný som strávil svoju prvú noc pod holým nebom, keď ma otec zobral na cyklotúru spoznávať krásy Bukovských vrchov. Dodnes si pamätám, ako sme podvečer vyrolovali spacáky na úbočí trávnatej pastviny a ľahli si na chladnú zem. Vedľa nás tlel malý ohník a ja som pomaly usínal s pohľadom upretým na blikajúce hviezdy. Skoro nad ránom ma zobudili kropaje ranného dažďa. Zbalili sme veci, nasadli na bicykle a pokračovali ďalej v túre.

Takýchto nocí bolo viac a každá mi vryla do života nové zážitky a spomienky na tieto chlapské dobrodružstvá. Už vtedy som zistil, aký dokáže byť človek odolný a prispôsobivý voči novým podmienkam. Akoby v každom z nás driemal pud prežitia, ktorý čaká na svoju správnu chvíľku, kedy sa zobudí a vydá na úžasnú cestu spoznávania.

Preto niet divu, že píšem tento článok o prespávaní v aute. Čo všetko dokážem vydržať? Ako sa vynájdem v rôznych prekérnych situáciách, čo mi dá do života tento experiment? Na moje otázky som našiel odpoveď počas niekoľkých dní improvizácie, miestami zúfalstva, ale hlavne nadšenia.

Príprava

Celé dobrodružstvo sa začalo v septembri 2014 presťahovaním sa do nového mesta. Už pred samotným presunom som si cielene robil plány o tom, ako budem spať v aute, tráviť množstvo času vonku a hlavne zoznamovať sa s novým spôsobom života.

Prvým podstatným krokom bolo minimalizovanie. V aute nie je veľa miesta na zbytočnosti, obzvlášť ak si v ňom plánuješ variť, prespávať či robiť základnú hygienu. Všetok obsah dôležitých vecí sa mi pomestil do troch plastových úložných boxov s uzatvárateľným vekom. A tým mám na mysli všetko, čo ja ako jedinec na tejto zemi vlastním. Žiadne zviazané fascikle so zošitmi zo základnej školy, spomienkové predmety či iné zbytočnosti.

V skratke, mal som tri tričká, pár nohavíc, zopár ponožiek, príbor, menší hrniec, pár zapaľovačov a snáď to najdôležitejšie – plynový varič a paplón s vankúšom. Postupom času niektoré veci ubúdali a iné pribúdali. Všetko záviselo od toho, čo som skutočne využíval a potreboval na prežitie.

Pozorne som si zaznačil miesta na mape daného mesta, kde budem parkovať či „kempovať”. Počas pracovných dní som parkoval na okraji centra, cez víkendy som chodil mimo mesta do prírody, kde som mal, pochopiteľne, väčšie súkromie. Ďalším dôležitým faktorom výberu parkovania bola blízkosť benzínovej pumpy, nákupného centra či nejakých potravín. Tieto boli zdrojom pitnej vody, verejných toaliet či wifi pripojenia. Na jednotlivých parkoviskách som sa nezdržiaval viac ako 3-4 noci, aby som zbytočne nevzbudzoval pozornosť. Mimo toho som plánoval chodiť všade pešo či behom, aby som sa čo najrýchlejšie zoznámil s novým mestom, ulicami, spoznal nových ľudí či zapojil sa aktívne do komunity športovcov a nejakých dobrovoľníkov. Cieľom bolo čo najlepšie zhodnotiť množstvo voľného času, ktorý sa mi vyskytol tým, že som sa nemal kam vrátiť.

Realita každodenného života

Rána som vstával pomerne skoro. V aute toho človek veľa nenaspí. Nečakaj nekonečné vylihovanie ako v posteli. Obzvlášť nie začiatkom októbra, kedy sa výrazne ochladí a ráno je v aute príjemne chladno. Keďže auto je prakticky plechová skriňa, ktorá dobre neizoluje, dnu je takmer rovnaká teplota ako vonku. V zime je tam zima, v lete je tam horúco.

Väčšinou vždy som si varil na variči raňajky z dostupných surovín. Či už praženica, volské oči, párky, čokoľvek, čo mi chutí a dodá energiu do dňa. Potraviny som skladoval na zadnom sedadle prikryté dekou, aby boli aspoň trochu chránené pred priamym slnečným žiarením. Bandasky s vodou som mal pre zmenu na prednom sedadle spolujazdca, keďže som im inde nenašiel miesto. Kufor a pravá časť sklopeného zadného sedadla slúžila ako posteľ, kde som si vedel dostatočne narovnať nohy a vystrieť chrbát. Aspoň na niečo mi bolo dobré kombi.

Hneď po raňajkách som sa pobral do práce. Áno, toto bol jeden z hlavných rozdielov medzi mnou a úplným bezdomovcom. Pravidelne som chodil do práce, slušne oblečený, umytý a hlavne vysmiaty. Niekedy som si to odbehol a potom sa prezliekol, inokedy som si vychutnal rannú prechádzku cez historické centrum mesta. Najviac sa mi páčilo ranné vysedávanie na lavičke v parku, kedy som si vychutnával relax pred nástupom do práce. Život sa mi zdal akýsi pokojný a neuponáhľaný.

Tretinu dňa som si poctivo odpracoval medzi nič netušiacimi kolegami. Dôležité bolo tváriť sa normálne, pôsobiť prirodzene. Divil by si sa, ako ani rodáci nepoznajú dobre svoje vlastné mesto. A aj v tom malom meste sa dvaja známi ľudia zriedkakedy náhodne stretnú. Počas mojich dvoch mesiacov spania v aute ma nikto nikdy nenačapal, ba ani moji kolegovia, keď sa nechápavo pýtali, kde bývam. Väčšinou som im zhruba naznačil miesto môjho kempovania bez zbytočného vykecávania sa. Svoje tajomstvo som nebol pripravený tak skoro odhaliť.

Deň v práci skončil. Čo ďalej? Na návrat do auta bolo priskoro. Jedným z mojich pravidiel bolo, že tam pôjdem až na konci dňa, keď budem pripravený ísť spať. V týchto momentoch som si uvedomil, že mám akosi veľa voľného času. Nebolo sa kam vrátiť. Nebol žiaden byt, kuchyňa či izba, ktorú treba poupratovať. Žiadne veci, ktoré treba organizovať, žiadne vylihovanie pred televízorom, či bezduché potulovanie sa z izby do chladničky a späť.

Svoj voľný čas som využíval rôznorodo. Pravidelne som chodil behať do okolitej prírody. Každý deň, niekedy aj dvakrát. Veľmi rýchlo som spoznal priľahlé lesy, chatárske oblasti či dedinky. Inokedy som trávil čas v knižniciach, kde som si zadarmo prečítal literatúru. Párkrát som vypomáhal v miestom útulku so zvieratami. A keď som už nevedel, čo ďalej, išiel som posilňovať do neďalekého workout parku, ktorý bol ideálnym miestom na psychický oddych a fyzickú regeneráciu po behoch. Nadišiel víkend, čo mi umožnilo prespávať na okrajoch lesov, blízko lúk a prírodných čistiniek. Keď som sa potreboval osprchovať, zašiel som do posilňovne, zacvičil si a tak sa osprchoval. Dobrou alternatívou bola aj miestna plaváreň. Drobná hygiena sa konala na parkovisku či benzínke. Internet som brázdil vo veľmi príjemnom prostredí predajcu počítačov. Ak bolo treba niečo vyprať, miestna práčovňa mi dokonale poslúžila. Dokonca mi aj vysušili a vyžehlili. Mal som takmer všetko, čo som potreboval, presne tak, ako keby som býval v byte či dome. Moje mesačné náklady na život sa zminimalizovali na stravu a zopár služieb. A k tomu všetkému som mal extra veľa času na osobný rozvoj, šport, vzdelávanie sa či meditovanie. Takmer dokonalé.

Nie vždy to však bolo také ružové, ako sa na prvý pohľad zdá. Snáď najväčší problém mi robila vlhkosť počas chladnejších dní a kondenzácia vody na uskladnených veciach v aute. Nepomohlo ani priebežné vetranie, čo viedlo k tvorbe menších plesnivých bodiek na niektorých častiach interiéru. Aj po následnom čistení sa problém pochopiteľne opakoval. Auto predsa len nie je stavané na bývanie a moderné karavány majú pre tento prípad kvalitnú ventiláciu. Daždivé dni mi tiež nepridali na dobrej nálade. Zaspávať zmoknutý v aute nie je nič príjemné. Boli dni, kedy som sa cítil ako nejaký Sparťan, ktorý je testovaný v psychickej odolnosti a schopnosti prežiť. Práve v takýchto situáciách sa lámal chlieb a niekedy mi bolo naozaj ťažko. Myšlienky na teplú posteľ a horúci kúpeľ som radšej vždy zahadzoval bokom, aby som si to ešte viac nezhoršoval. Asi najťažším momentom bolo, keď mi došiel večer plyn v horáku a ja som nemal čo poriadne jesť. Nakoniec som žuval surové cestoviny namočené vo vode za účelom zmäknutia. Tie som potom zapíjal paradajkovou omáčkou. Lokálne obchody boli zatvorené a môj nenásytný hlad mi nedovolil vydržať do najbližšieho rána.

Postupne sa začalo ochladzovať a prišla tuhá zima. Týmto sa končilo aj moje dobrodružstvo v aute. Mrazy by boli ťažko znesiteľné a aj moje plány o tom, že si na zohriate zabezpečím plynovú lampu, sa zdali absurdné. Bez problémov som našiel prenájom, vďaka ktorému som sa stal „civilizovanejším” človekom na zemi.

Záver

Bývanie v aute malo svoje výhody aj nevýhody. No v mojom prípade si pamätám tie pekné chvíle plné vzrušenia a aspektu dobrodružstva. Zistil som, že v aute mám lepší, prirodzenejší spánok ako v nejakej zadubenej izbe v byte. Návratom do bytu sa dá veľmi ľahko zlenivieť a dospieť do stavu prokrastinácie a ničnerobenia. Musel som byť na seba prísnejší a disciplinovanejší, aby som len tak bezcieľne nemrhal časom. Komfort je jeden z najväčších nepriateľov človeka a sú to práve extrémne a krízové situácie, ktoré z nás urobia bojovníkov a schopných ľudí, ktorí sa len tak ľahko v živote nevzdajú. Toto dobrodružstvo by som určite ešte chcel niekedy absolvovať, či už v aute, alebo nejakom obytnom karavane. Pretože práve takýto pseudonomádsky spôsob života prináša chvíle, ktoré sú viac obohacujúce ako bývanie v najluxusnejšej vile či pobyt v maximálnom komforte.

Róbert Sarudy

–
zdroj: sarudyteam.com/poznamky-z-auta/
korektúra: Ivana Badiarová
fotografia: stocksnap.io