Si chlap všade?

wrong on internet

 

Hádky na internete sú ako paralympiáda. Možno vyhráš, no vždy sa nájde niekto, kto ťa bude považovať za retardovaného.

 

To, čomu porozumiem, alebo s čím súhlasím, sa snažím dať do praxe. Ostatné teoretické info, ktoré neviem využiť, mi prídu sekundárne alebo zbytočné. Tak je to aj s blogom muzom.sk, alebo čímkoľvek okolo cesty muža. Čítaš to, ale nič nemeníš? Choď robiť niečo užitočnejšie. Vážne. (To neplatí, ak si žena. V takom prípade sme radi za tvoj záujem, share, alebo ak ťa tiež inšpirujeme. pozn. autora)

Chcem byť dobrý chlap všade. V lese, pri práci, v rodine, na plese. Dokážem tam aplikovať veci, ktorým verím? Odmietať, čomu neverím? To je podstatné. Nie ako silno verím vo svoje hodnoty a predstavy, ale ako sa prejavujú.

A potom je tu internet. Miesto, kde sa strácajú zábrany, súdnosť a zdravý rozum. Ak sa vám to zdá tvrdé, tak si skočte prečítať ľubovoľnú diskusiu pod článkom (na šťastie sa to nášmu magazínu vyhýba). Na internete sa z mnohých dobrých chlapov stávajú idiótés (zvláštne osoby). Viete mi vysvetliť, ako sa v niekoho hlave prepne stav z “nepáči sa mi to”, na “si úbohé hovado a matka ťa nemala porodiť”? Odkiaľ prichádza tá nenávisť?

Vo virtuálnom priestore trávim dosť veľa času. Je to miesto učenia, práce, zábavy a nakoniec aj diskusií. Niektorí ale veria, že je to aj vytrhnutím z reality. Miesto, kde môžem byť niekto iný a nikto ma pritom nevidí. So stratou kontaktu prichádza aj strata empatie.

V mužovom vystupovaní v realite a online musí byť predsa konzistentnosť a česť. Hovorí nám ešte niečo slovo zdvorilosť?
Gentleman sa k ostatným ľuďom správa zdvorilo odhliadnuc od fóra, na ktorom sa nachádza. Správa sa k ľuďom tak, ako to od nich očakáva. Len ťažko si viem predstaviť, ako meníte priestor okolo seba k lepšiemu vulgárnosťou a nenávisťou. Dokážeme vnímať online svet ako priestor na osobný rast?

Aby som mohol byť zdvorilým človekom, v zásade potrebujem zdravý rozum. Nič viac. Môj dedo asi nikdy nečítal žiadnu príručku slušného správania, no napriek tomu si ho pamätám ako človeka, ktorý ostatným prejavoval rešpekt.  Na webe však slušnosť (ak na ňu narazíte) vyzerá skôr ako slabosť.

Tu je niekoľko zásad, ktorými sa snažím riadiť ja:

1. Na druhej strane sedí reálny človek

Napriek tomu, že je to občas ťažko uveriteľné a každé jeho napísané slovo to popiera. Vždy sa snažím myslieť na to, že je tam človek, o ktorom neviem nič. Neviem, čo prežil, ako premýšľa, či má depresie, alebo čím si prešiel. Neverím v ponižovanie, dokonca si nemyslím, že by niekoho osvecovali moje ironické poznámky. Aj keď mám moc niekoho pred ostatnými zhodiť a zosmiešniť, neurobím to. Iróniu a satiru sa snažím používať opatrne. Ak chcete vedieť pomer, tak pomer korenia na pizzi k ostatným surovinám.

2. Nepíšem nič, čo by som nepovedal priamo do očí

Kľúčová vec. Ak je niečo, za čo by som mohol schytať po papuli, a preto radšej mlčím, tak to ani nenapíšem. Ak nemám odvahu postaviť sa za názor na verejnosti, neurobím to ani online. Ak chcem napísať kritický komentár kamošovi a nestojí mi za to sadnúť do auta a urobiť to osobne, tak to nemá veľkú dôležitosť. Je pravda, že v realite málokedy stretnete ľudí, ktorí by v bežných situáciách reagovali tak, ako na webe. Ale vo virtuálnom svete veľmi rýchlo vypustia Krakena (čo sa občas používa aj ako slangový výraz pre veľkú potrebu. V tomto prípade to absolútne sedí). Myslím, že je čas byť chlapom všade.

3. Používam svoje meno

Boli doby, keď som používal nick – prezývku. V mojom prípade “the One”. Išlo o dobu, keď svetlo sveta uzrel film Matrix. Snáď rozumiete. Mal som možnosť byť niekto iný vtedy, keď som nevedel, kto som. Dnes už nenapíšem nič, o čom by som nebol presvedčený, že sa môže spojiť s mojím menom. Udivuje ma, koľko hackerov, ktorí musia nutne chrániť svoju identitu, prispieva do diskusií.

4. Nepíšem nič

Niekedy ma z toho ide roztrhnúť. Veď ak sa niekto v diskusii mýli, svet potrebuje môj komentár. Ale je to o mojom sebaovládaní. A vedomí, že môj názor na internete nie je nepostrádateľný. Častokrát ide aj tak iba o zákopovú vojnu. Ľudia po sebe pália svojím presvedčením bez toho, aby očakávali niečo viac.

5. Hľadám veci, ktoré ma posunú ďalej

Je možné, že článok, ktorý čítam, sa mi nepáči. OK, a? Môžem mrhať svojou energiou ďalej a vypisovať pod článok, alebo oceniť to, čo ma posunulo. Nie som proti konštruktívnej kritike. Tá je viac ako žiadúca. Ale rady sa majú dávať tam, kde je o nich záujem. V každom prípade sa snažím nájsť niečo, čo ma posunie. Ak sa mi to nepodarí ani na niekoľko pokusov, tak sa k takému zdroju viac nevrátim. Snaha kritizovať a argumentovať na mieste, kde o to nie je záujem, vyvoláva efekt “mám hejterov, robím to dobre”. A to je kontraproduktívne.

Skúste teda posunúť aj túto oblasť svojho života ďalej, ak ste to doteraz neurobili. Myslím, že jedna z najnebezpečnejších bytostí na svete je muž, ktorý sa nudí.


korektúra: Jana Lászlóová
fotografia: quotevadis.com

Peter Podlesný

Manžel nádhernej ženy, otec dvoch detí, priateľ dobrej partie chlapov.

Jeden komentár k “Si chlap všade?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *