Slabiny

Viete si predstaviť sami seba, ako sedíte v kresle, sivé vlasy, zarastená tvár, máte 80 rokov a vravíte: „Mohol som žiť lepšie.” ? Občas sa to pravdepodobne na svete udeje. Obzrieť sa za všetkými príležitosťami na konci života môže byť smutné. Existuje nejaké umenie, ako sa nedostať do tejto situácie?

Pravdepodobne nechceme zmeškať tie správne chvíle a príležitosti. Ak sa obzriem za uplynulým týždňom, možno by som prehodnotil niektoré moje rozhodnutia.  Prežil by som niektoré chvíle inak. Áno, viem. Mal by som sa biť do hrude, že som každú chvíľu prežil, ako som mal, že každá chyba je mojou súčasťou a tomu podobné moderné reči. Nemyslím. Robím chyby, ktoré by som rád nezopakoval. Často sú to chyby z neskúsenosti. Nemám dosť odžité, aby som ich včas zbadal. Som odsúdený k ich opakovaniu alebo neustálym zlyhaniam?

Našťastie sa môžem učiť zo skúseností iných. Sú ľudia, ktorí podobnú cestu kráčali predo mnou. Môžem skúmať ich zlyhania a ich úspechy. Rovnako tak sú tu moji rovesníci. Tí majú možnosť ukázať na miesta, kde robím chyby, alebo opakujem dookola nesprávne vzorce. Takýmto spôsobom sa môžu rýchlo odkryť moje slabiny.

Boli doby, keď som nezniesol kritiku. Nebolo to pohodlné a stále nie je. Ale trefná, hoci aj bolestivá kritika ma posúva dopredu. Vtedy mi neostáva nič iné, len byť úprimne vďačný. Je to zatiaľ najprogresívnejšia evolúcia charakteru, akú poznám. Ak pripustíme, že naše slabosti sú vnútorný nepriateľ, tak kritika mojich slabostí je chirurgický zásah do duše. Takúto cestu k „dokonalosti” považujem pre mužov za prirodzenú.

Ak by som sa ako spisovateľ chystal vydať dobrú knihu, pravdepodobne by som žiadal od najbližších čo najúprimnejšiu a najpriamejšiu kritiku. Dielo, ktoré by som chcel ukázať ľuďom, by malo byť perfektné, alebo sa k tomu aspoň blížiť. V takej chvíli by som počúval aj poznámky nepriateľov. Hrdosť nemôže brániť môjmu rastu.

Nedokážem byť učiteľom sám sebe. Možno veľmi obmedzene. Samorasty sú zväčša pokrútené do rôznych smerov. Nevidím jasne svoje defekty a chyby. Nechcem byť voči sebe objektívny, ale zhovievavý.

Na druhej strane moji priatelia, rodina a starší muži v mojom okolí si pri pohľade na mňa nedávajú ružové okuliare. A našťastie ani servítku pred ústa. Chce to trocha odvahy požiadať iných o úprimnosť a odhaliť svoje slabosti. Dokážete to počúvať bez vlastnej obhajoby?

Vo vnútri každého premýšľajúceho muža je túžba po pravde. Aj po pravde o sebe samom. V takom prípade chcem hľadať obraz, kde uvidím seba lepšieho, ako som dnes. A na to potrebujem pracovať so svojimi chybami. Zbavovať sa ich. Cez pády, kritiku, úprimnosť, vzory, rovesníkov, starších mužov, okolnosti. Je to nekončiaci proces. Nakoniec, ak všetko pôjde podľa plánu, odídem z tejto zeme v procese učenia sa.  Žiť a umrieť v úsilí byť lepším.


korektúra: Ivana Badiarová
fotografia: stocksnap.io

Peter Podlesný

Manžel nádhernej ženy, otec dvoch detí, priateľ dobrej partie chlapov.

2 komentáre k “Slabiny

  1. Možno to bol zámer, ktorým chce autor zistiť, či čitatelia dávajú pozor. Tak ak môžem prispieť k dokonalosti článku, musím upozorniť len na jednu chybu: “bYť sa do pŕs” mi bije do očí :) Ináč výborný a trefný článok, ďakujem.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *