Som bohatý. Čo s tým?

Niektorí majú minimum, iní sú miliardári. Samozrejme, že je to obrovský rozdiel. Ale svojmu synovi by som rád povedal, že vlastniť niečo znamená viac ako len mať. Toto nastavenie mysle predchádza všetko ostatné. Potom môžeš začať premýšľať nad ďalšími vecami. V tomto blogu nečakaj analýzu ekonomických prístupov, ale môj jednoduchý pohľad na život.

Hneď na začiatok to rozseknime. Vlastníš množstvo vecí. Netvár sa, že nie. Vlastníš materiálne veci, máš nejaký súbor schopností, vlastníš vzťahy (táto predstava je trocha špecifická, ale je to tak). Prevláda presvedčenie, že tieto veci v tvojom živote majú produkovať zisk a benefity, z ktorých budeš ťažiť. Ak to nefunguje, prichádza nespokojnosť. Môžeš vyhodiť materiál, prepustiť zamestnancov, prerušiť vzťahy. Jednoducho vyvodíš dôsledky. To je štandardný prístup.

V skutočnosti je vlastníctvo o niečom inom.

Vlastníctvo je správanie a nastavenie mysle, kde preberám plnú zodpovednosť a odmietam za neúspechy viniť okolnosti alebo kohokoľvek okolo seba.

Byť majiteľom firmy, projektu, mať talent, byť účastný vzťahov nie je o prezentovaní mojej nadradenosti, ale o zodpovednosti, ktorú nesiem za ľudí v mojom okolí.
Zatmenie rozumu, ktoré pozoruješ u niektorých „podnikateľov”, tyranov, egomaniakov je výsledkom toho, že nevidia, že synonymom vlastníctva je zodpovednosť. Možno čítaš o sebe. V takom prípade sa potrebuješ spamätať. Brániť ti môže pýcha, nadradenosť, prehnané ego. To posledné môže byť obrovská prekážka, pretože je ťažké povedať „je to MOJA chyba, nie tvoja”.

Mal by si vytvárať hodnoty, ktoré budú mať dosah. Prinášať niečo okoliu, ľuďom, ktorí pre teba alebo s tebou makajú. Žiť rozdiel medzi konzumom a prínosom.