Aby súcit viedol ku skutkom

HGWAXJFSVV

Vždy, keď sa zo sveta dopočujeme o nejakej pohrome alebo tragédii, zvyknú ľudia reagovať výlevom emócií a súcitu. Síce je to sympatické (a prirodzené),  no je iba na škodu, keď tento impulz súcitu často vzbĺkne a zhasne iba v hlave jednotlivca a nevyprodukuje žiaden vonkajší efekt. My ľudia totiž často nadšene ponímame správy rovnakým spôsobom, akým ponímame knihu, alebo film: ako neangažovaní pozorovatelia, ktorí sa bavia na deji – a utápajú  sa emóciami, ktoré vyvoláva. Aj keď veľa ľudí nevníma hrôzu a súcit ako niečo príjemné, no aj tieto silné emócie, avšak prežité v bezpečí a pohodlí našich domovov, tiež ponúkajú istý druh uspokojenia. Čítať ďalej