Ťažko je ľahko žiť?

igor-ovsyannykov-264511

Papier vraj znesie veľa. Takže by ste si tu mohli prečítať čokoľvek a mávnuť nad tým rukou. Alebo si to vezmite k srdcu a začnite sa meniť. Čo je dôležité? Čo je nepodstatné? Ktoré emócie majú mať priestor, a ktoré sú problém? Myslím, že väčšina z nás môže žiť veľmi dobrý život, iba k tomu potrebujeme robiť konkrétne kroky. Teda nie len o tom čítať, ale ísť do akcie. Tu je niekoľko podnetov. 

V mojom prípade robím denne niekoľko vecí, ktoré mi pomáhajú si uvedomiť, že skutočne žijem. Jednoduché, no silné.

Naplánujem, urobím.

Kým žijem, rád by som dosiahol niekoľko vysokých cieľov. Chcel by som mať výborné vzťahy, viesť mužov, napísať knihu atď. Nie je toho málo. Aby som sa k tomu dostal, je potrebné postupovať po malých krokoch. Viete, že slon sa nedá zjesť na jeden hlt, ale po kúskoch to pôjde.

Je niečo absolútne uspokojujúce na tom, keď napĺňame hoci aj drobné ciele. Krok po kroku sa blížime k cieľu. Na to je ale dôležité plánovať a následne plniť, čo sme si zaumienili. Bez toho ostane prázdne snívanie a ľudia nás časom začnú brať na ľahkú váhu. Aj mužom.sk, nehovoriac o podcaste, bol kedysi iba plán. Teraz nás sleduje množstvo ľudí.

Keď sa skrze naplnené plány utvrdzujem, že mám schopnosť niečo dosiahnuť, viem, že žijem.

Som „zaneprázdnený”.

Často sa mi stávalo, že som presedel svoje dni, presvedčený, že som zamestnaný, ale na konci dňa za mnou bol iba premárnený čas. Nič, čo by ma naplnilo spokojnosťou. S mojimi plánmi súvisí aj to, že odmietam mať voľný čas. Ten je pre mňa totiž synonymom prázdnoty. Keď mám „voľný čas”, naplánujem si doň relax, alebo tréning, alebo obed s priateľmi.

Ak chcete žiť, „zaneprázdnite sa”. Zamestnajte sa prácou, odpočinkom, priateľstvami, spánkom, tichom, ale nenechajte si čas pretiecť iba tak pomedzi prsty. Ak máte veľké plány, ktoré chcete naplniť, potrebujete na nich pracovať v každej chvíli.

Ak trénujem, tak tvrdo.

Trocha z iného súdka, v skutočnosti však jedna z esencií života. Pohyb. Kým sa hýbeme, nachádzame potenciál sily, rýchlosti, obratnosti, vytrvalosti. Žijeme. Vnímam obrovský rozdiel medzi tým, keď si niekto „ide zacvičiť” a keď niekto trénuje. Ja trénujem. Tvrdo, intenzívne, s rozumom. Odmenou je dopamín a to, že postupne odomykám aj potenciál svojho tela. Vykašlite sa na cvičenie a začnite trénovať.

Idem do hĺbky.

Jedna z vecí, ktorá mi pomáha uvedomovať si život, je fakt, že je vždy čo objavovať a nad čím sa zamýšľať. Knihy sa stali v posledných rokoch mojimi učiteľmi, Pracujem na svojej spiritualite. Ak počujem niečo inšpirujúce, otváram blok a píšem, aby som mohol neskôr uvažovať. Objavujem, koľko toho neviem, v čom všetkom sa mýlim a kde všade sa dá poučiť. Počúvam starších a múdrejších, vyhľadávam podcasty. Všetko to má jeden háčik. Ísť do hĺbky totiž neznamená iba prijať informáciu, ale aj premeniť ju na akciu. Na čo je človeku informácia, ktorú nedokáže použiť?

Jednoduché, ale nie ľahké kroky.

Plánovať a urobiť.
Byť „zaneprázdnený”.
Trénovať tvrdo.
Ísť do hĺbky.


korektúra: Ivana Badiarová
fotografia: unsplash.com

Peter Podlesný

Manžel nádhernej ženy, otec dvoch detí, priateľ dobrej partie chlapov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *