Už si niekedy dostal na hubu? 1
Život muža Zručnosti

Už si niekedy dostal na hubu?

fight_club_by_rockkar

Pred štyrmi rokmi…

Workshop
ACT – ZÁKLADY 7 NÁVYKOV SKUTOČNE EFEKTÍVNYCH ĽUDÍ

Už len 2 voľné miesta!

Tento dvojdňový workshop rozvíja vnútornú motiváciu, výkonnosť a efektivitu jednotlivcov, s dôrazom na osobné vedenie. Pamätaj, že vedenie (seba samého) je jedným z cieľov a úloh muža 21.storočia podľa Mužom.sk.

ACT (Act – Active ako akcia, čin, konanie)

Pre koho je seminár určený: Pre mužov, ktorí hľadajú možnosť ďalšieho osobného rastu, mužov s vysokým potenciálom, mužov, ktorí chcú badateľné zlepšenie produktivity a efektivity, mužov, ktorí si chcú nastaviť vnútornú motiváciu, postoje a inšpirovať sa k rozvoju osobnosti.

VIAC INFO

Začalo sa to ako väčšina dobrých príbehov. Obedoval som s kamošom. Tento priateľ sa volal Charlie, bitkár so železnou päsťou, prestrojený za bifľošského inžiniera, ktorý pracoval v budove vedľa tej mojej.

„Mohol by si sa dnes večer u nás zastaviť,“ povedal. „Skvelý tréning. Urobí z teba chlapa.“

„Ja predsa už som chlap,“ odpovedal som.

Charlie prikývol a povedal: „Možno. Už si niekedy dostal na hubu?“

„Nie.“
Položil svoju vidličku, pozrel mi priamo do očí a povedal: „Muž nikdy nevie, čo je v ňom, kým nedostane poriadny úder.“

Nevedel som, čo to znamená, ale znelo to dosť filozoficky, aby to získalo moju pozornosť. „Budem tam,“ povedal som mu.

DARUJ 2% Z DANE MUŽOM.SK:

Takmer desať rokov narúšame komfort mužov a prinášame tak zmenu.

O.z. Mužom.sk je pripravené, s vašou podporou, prinášať možnosti a príležitosti teenagerom aj zrelým mužom v online priestore, aj na živo.

Pomôžte nám osloviť ešte väčší počet mužov svojimi 2% z dane.

VIAC INFO

Je dobre známe, na akých miestach také ozajstné boxerské telocvične väčšinou sú – najbližšia chudobná štvrť neďaleko mesta (videl si Rockyho III , že?), čo samozrejme znamená, že už samotná cesta do takej štvrte je dobrodružstvom. Charlie ma predtým varoval, že táto telocvičňa je oveľa viac „old school“ ako tá nová, a mal pravdu. Žiadne kúrenie, žiaden vzduch a žiadna kúpeľňa. Bol tam iba ring, niekoľko boxovacích mechov, špinavé zrkadlá na precvičovanie pohybov a vedro na zvratky, keď už nezvládneš tlak od trénerov. A nad ringom stáli jasnou červenou napísané slová „JEŽIŠ JE SPASITEĽ“ .

Jedným slovom, perfektné.

Stretol som sa s Charliem, bitkármi, ktorí sa práve rozcvičovali, aj trénermi. „Teda, klobúk dolu,“ povedal hlavný tréner. „Chce to gule ukázať sa prvýkrát na boxerskom večeri.“

„Boxerský večer?“ zapochyboval som. Pozrel som na Charlieho, ktorý len odvrátil zrak, aj keď som zahliadol ten úsmev v jeho tvári.

„No ideš do ringu?“ spýtal sa ma tréner.

Do ringu? Jasné, že nejdem do ringu. Nemám snáď na čele napísané blbec.

MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:   Projekt Synator: Superhrdina

„Jasné, idem,“ povedal som. Lebo mužská ješitnosť proste vyhráva nad rozumom každý deň a v ten deň by vyhrala aj dvakrát.

„Fajn,“ povedal tréner. „No tak poď so mnou.“

Charlie na mňa pozrel sčasti pobavene, ale tá druhá časť jeho výrazu skôr vravela : „Nemáš tušenie, chlapče.“

„Čo?“ spýtal som sa.

„Nič,“ povedal. „To zvládneš.“

Pozrel som naňho s troškou hrôzy v očiach.

„Minulý rok vyhral Tough Man,“ priznal. „To dáš.“

To dáš. Slávne posledné slová. Spolu s „hej, sledujte toho magora!“

Tak. A do ringu.

Charlie mi napravil prilbu a povedal: „Hýb sa. Nezabúdaj na to.“

Prikývol som.

„A ruky drž hore. Blokuj a udieraj. Nech je tvoja obrana zároveň útokom.“

Opäť som prikývol.

Skontroloval mi rukavice a utrel si ich do trička. „A pre kristapána, drž bradu dole. Vystrčíš ju a skončil si.“

„Nedám sa, “ povedal som a na dôkaz sa usmial. „Tak o čo tu ide, o box alebo o niečo viac?“

Charlie sa pozrel ponad ring, zamyslel sa a povedal, „Veď on ti ukáže. Hneď ti zmizne ten úškrn z tváre. Nebude to taká zábava.“

„ A prečo si myslíš, že….“

A to bolo všetko, čo sa mi podarilo povedať. Charlie mi zapchal ústa chráničom na zuby a zakričal: „Čas!“ Stretli sme sa v strede ringu („Ruky hore !“ vykrikoval Charlie. „Pohyb…pohyb!“), dotkli sme sa rukavicami a prikývli si.
Už som mal tú česť s niekoľkými bojovými umeniami a sparing v dodžo bol veľmi kontrolovaný a normálne celkom pomalý. Ale toto nebolo dodžo, a ja som si nebol istý, čo mám robiť.

„Tak,“ povedal som trénerovi, krútiac sa okolo svojho protivníka. „Čo mám…“

PRÁSK!!

Dal mi takú ranu, že prekĺzla až pod moju prilbu a kontaktovala nos. A ani zďaleka to nebolo pomalé. Bolo to tak rýchle, že som ani nezbadal jeho ruku, až kým ju znovu neodťahoval od mojej tváre.

MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:   169. Podcast Mužom.sk: Čurda z hlíny (Miloš Doležal)

,,Hýb sa!” kričal Charlie.

TRESK, PRASK!!!

Pravá, ľavá, hák.

„Nestoj tam! Rob niečo!“

Box je kontrolovaná forma násilia. Je to technika. Je to zvládnutie úderov a uhlov vymakaných do detailu nespočetnými hodinami tréningu. Hnev vás cez desať kôl v ringu nedostane.
Ale dostane vás cez jedno. Keď sa mi ten pravý hák dostal cez prilbu a rozťal mi obočie, nahneval som sa. Veľmi som sa nahneval.
Dal mi ďalší úder, ale uhol som sa doľava a dal mu hák a ďalší do hlavy zboku. Trochu sa mu zväčšili oči a Charlie kričal „Áno! Daj mu a hýb sa! Tridsať sekúnd!“

V ten večer som sa naučil, že tridsať sekúnd v boxerskom ringu je oveľa dlhších ako mimo neho. Zdalo sa mi akoby sme stáli v strede toho ringu celú večnosť.

„Čas!“ zakričal Charlie. Konečne.

Stáli sme tam, v strede ringu, a usmievali sme sa. „Úžasné, “ povedal tréner.
To určite.

Tá telocvičňa sa mi na istý čas stala domovom, ale nakoniec som sa jej kvôli rodine a nedostatku času musel vzdať. Ale stále mám vo svojej izbe na cvičenie ťažký mech a každý večer sa pri ňom zastavím a darujem mu pár úderov.

Lebo Charlie mal pravdu. Nikdy nevieš, čo v tebe je, kým nedostaneš jednu po papuli. A či tá rana príde, kým stojíš uprostred ringu alebo uprostred života, prežiješ ju rovnakým spôsobom. Sklopíš bradu, musíš sa hýbať a nikdy sa neprestať uhýbať.

preklad: Slavomíra Polončáková
korektúra: Ivana Badiarová
zdroj: artofmanliness.com

Ak ti článok pomohol, budeme radi ak nás podporíš zakúpením našich produktov:

Všetky produkty

2 komentáre

  1. Box nemám rád. Ako ste napísali v článku, začal až keď sa nahneval a to veľmi. Bojové umenie, ktoré hľadá motiváciu v hneve nemá pre pravého muža veľmi budúcnost (česť výnimkám). Hnev by nemal byť nikdy motiváciou pre muža v akéjkoľvek oblasti života. O tom hovoria aj legendárne hviezdne vojny, čo tak dať článok o jedájoch a ich charaktere? 😀

    • Box, MMA a mnoho ďalších bojových umení nie je o hneve. Tak ako hovorí článok, hnev vás cez zápas nedostane. To skôr tvrdá drina, disciplína, stratégia a samozrejme to, čo má človek natrénované. Hnev však nemusí byť zlý. Nakoniec hnevať sa na nespravodlivé konanie a zareagovať je skôr povinnosťou. A nevynechajme ani rozmer, že nakoniec ak je nejaká rivalita medzi mužmi v športe, či inde, vždy vychádza z istého druhu hnevu (na seba, či na lepší výsledok “súpera”). Osobne keď ma sparing zatlačí na zem, tiež som naštvaný, že som v takej situácii a to mi dáva “drive” pokračovať. Po zápase mu poďakujem za tréning.
      V každom prípade článok o rytieroch Jedi nie je zlý nápad.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*