Základy verejného prejavu (1.časť)

stur_19_50_rec_na_uh_sneme_1847-48

Verejný prejav je vec taká stará ako samotná reč.

Náuka verejného prejavu ako nástroja na presviedčanie ľudí je o čosi mladšia, ako jazyk samotný. No skutočne iba o chlp. Starovekí Egypťania dostávali formálne vzdelanie o verejnom prejave a už v 4. až 3. storočí pred Kr. bolo verejné rečnenie základný spôsob riešenia konfliktov v aténskom Grécku.

Dnes ho vnímame skôr ako kompetenciu politikov. (Aj keď v dnešnej dobe internetu nie je u veľa politikov nezvyčajné predniesť očíslovaný zoznam a zorganizovať dvojminútovú tlačovú konferenciu, ktorá má odprezentovať ich politický program.) V skutočnosti je hocijaká „reč“ dlhšia ako pár viet teoreticky braná ako snaha o presviedčanie. Teda, pokiaľ sa snažíte prejavom presvedčiť niekoho iného ako seba.

Prezentácia o predajoch firmy v zasadačke je tiež verejný prejav. Takisto ním je aj obšírne vysvetlenie, prečo je Gáborík lepší útočník ako Bartanus. (Avšak, ak vkladáte rovnako veľkú prípravu do vášho hokejového argumentu, ako do prezentácie poklesu predajov, asi by ste si mali upraviť priority.) Rovnaké princípy tvoria základ pre obidve situácie – čím lepšie ich ovládate, tým presvedčivejší budete v oboch prípadoch, či už ste sa na nich pripravili alebo improvizujete za pochodu.

Tri piliere verejného prejavu

Nespočetne veľa slov bolo napísaných na tému verejnej reči, no v tomto článku ich zhrnieme do troch základných princípov:

-Zameranie
-Rétorika
-Vystupovanie

Ak budete poctivý v týchto troch oblastiach, pravdepodobne urobíte dobrý dojem. Všetky tri piliere zdieľajú podobné heslo, ktoré je najdôležitejšou radou, akú vám dnes dáme:

Piliere vašej reči sú zdokonalené zručnosťami, ktoré zlepšíte v predstihu.

Inými slovami, čím viac snahy preukážete pred prejavom, tým menej sa budete trápiť počas prejavu. Skôr než sa ponoríme do každého z týchto troch pilierov, preskúmajme spolu najprv anatómiu dobrej prezentácie.

Štruktúra prejavu

Písali ste na základnej škole slohy s úvodom, jadrom a záverom? Gratulujeme, viete vytvoriť kompozíciu prejavu. Je to mierne zjednodušenie, no všeobecná kostra väčšiny prejavov vyzerá nejak rovnako:
– Úvod obsahuje prehlásenie vašej všeobecnej tézy.
– Prvá časť podporujúcich dôkazov.
– Druhá časť podporujúcich dôkazov.
– Tretia časť podporujúcich dôkazov.
– Záver je zhrnutie vašej analýzy a opakované prehlásenie tézy.

Alebo ako to Dale Carnegie povedal jeho slávnymi slovami: „Povedzte publiku, čo im idete povedať, povedzte to, a nakoniec im to zopakujte.“

Ak sledujete dlhé prejavy, všimnete si, že väčšina rečníkov zvyčajne dodržuje tento 5-odsekový formát. Aj novoročný prejav prezidenta napísaný na papier, hoci môže mať mnoho strán, pravdepodobne dodržiava podobnú kompozíciu. Práve tri body podporujúcich faktov nie sú povinné. Taktiež, nie každý „kúsok“ si vyžaduje svoju osobitnú analýzu. Svoju reč môžete otvoriť citátom, anekdotou, predložením výsledkov vedeckej štúdie alebo priamym demonštrovaním vášho všeobecného tvrdenia.

Dajte si záležať, aby boli všetky fakty, podporujúce vaše tvrdenie, oddelené. Napríklad povedzme, že predkladáte požiadavku týkajúcu sa potraviny, trebárs že by mali reštaurácie ponúkať k dezertom iba pravú šľahačku miesto bezmliečnej náhrady. Ak chcete predložiť dôkazy tvrdiace, že náhrady za šľahačku sú nezdravé, že reštaurácie predávajúce skutočnú šľahačku dostávajú vyššie sprepitné, alebo že je rozvinutý mliekárenský priemysel dobrý pre štátnu ekonomiku, mal by byť každý bod jednoznačne oddelený. Vyvarujte sa počas prejavu bezhlavo rozhadzovať argumentami.

Keď sa začnete ako rečník zlepšovať, začne byť viac akceptovateľné odkláňať sa od štandardnej kostry prejavu. Sú prípady, kedy je dokonca nevhodná (napríklad rozprávanie príbehu za účelom pobavenia, nie presviedčania). Avšak pre začiatočníkov a pre väčšinu situácií, kde sa snažíte ľudí presvedčiť, majte na mysli úvod, fakt jeden, fakt dva, fakt tri a záver.

Zameranie

Zameranie reči v najjasnejšej podstate znamená to, o čom prejav je.

Je to trocha zložitejšie ako len to, o čom budete hovoriť, no nie príliš. Ak totiž poznáte záležitosti vašej témy, ste na veľmi dobrej ceste k dobrému prejavu. Trik skutočne spočíva v ozajstnom poznaní svojej témy – nie len témy vo všeobecnosti, ale čo konkrétne k nej poviete. Je to o znalosti prípadu. Ak poznáte prípad dobre, bude aj váš prejav dobrý. Ak ale hovoríte na nejakú tému a nepremysleli ste si poriadne svoje argumenty, pripravte sa na drsnú jazdu.

Od témy k téze

Pokiaľ sa nezúčastňujete nejakého diskusného krúžku alebo niečoho podobného, nie je pravdepodobné, že dostanete za úlohu hovoriť na vopred neznámu tému. Väčšina situácií, pri ktorých hovoríme na verejnosti, sú predvídateľné – máte tému a cieľ.

Kľúč k dobrému prejavu je prechod od témy k téze:
– Témou sa označuje všeobecná oblasť záujmu. „Najlepší útočníci“ je témou prejavu, „Nový systém zamykania auta,“ je tiež témou. Je to skôr predmet prejavu, nie názor na danú tému.
– Téza je konkrétny argument, ktorý predkladáte. Je to zhrnutie toho, čo chcete, aby si poslucháč myslel, keď skončíte s vaším rečnením. „Gáborík je lepší útočník ako Bartanus“ je téza, alebo „Oplatí sa investovať peniaze do systému zamykania“ je tiež téza. Dobrá téza vie byť zhrnutá v jednej vete alebo krátkom odseku. Tá sa môže, ale nemusí objaviť počas vášho prejavu.

Cieľom vašej reči je prejsť od všeobecnej témy ku konkrétnej téze. Dlhá, komplikovaná reč môže predviesť hneď niekoľko téz. Krátka reč by sa mala sústrediť na jediný zhrňujúci argument.

Vždy by ste sa mali pýtať: „Ak sa môj prejav vydarí, o čom ľudí vlastne presvedčím?“

Na túto otázku si musíte odpovedať skôr, než položíte pero na papier. Je to smerovník vášho prejavu: „Slová, ktoré podporujú môj argument, môžu ostať. Zbytočné slová idú preč.” Oboznámenie sa s vašou témou v predstihu vás ušetrí od kľučkovania a prílišného zovšeobecňovania. Informácie o celkovej téme môžu byť zaujímavé, no ak vám nepomáhajú v dokazovaní tézy, tak zavadzajú.

Čím konkrétnejšia je vaša téza, tým lepší budete vo využívaní všeobecnej témy a budete znieť presvedčivejšie. Nikdy si nezameňte tému a tézu.

Zhromažďovanie dôkazov

Slovo „dôkaz“ môže znieť ako kladivo sudcu v súdnej sieni, no v rétorike sa tak jednoducho označuje hocičo, čo podporuje vašu tézu.

Dôkazy nemusia byť vždy faktické. Citát slávneho a inšpirujúceho jednotlivca nemusí nič dokazovať v logickom zmysle, iba ak to, ako daný predmet vnímal konkrétny človek v konkrétnom čase. Môže to však byť presvedčivé prilákanie, ktoré pomôže preniesť náklonnosť publika k danej osobe, voči vašej téze.

Dôkazy bežne radíme do troch kategórií:
Vecné dôkazy sú štatistiky, vedecky overené závery, historicky korektné tvrdenia a hocičo, čo je overiteľné ako fakt. Ich sila spočíva v tom, že nemôžu byť priamo vyvrátené. Vašou úlohou je ich interpretácia. Avšak príliš veľa faktov začne znieť sucho a tiež nie je jednoduché zostaviť argument na základe množstva rôznorodých faktov (a nenechať miesto pre iné interpretácie).

Anekdoty sú zväčša príbehy, ktoré podporujú vaše tvrdenie. Nemajú autoritu vedeckých faktov alebo štatisticky preukázateľných dôkazov, no dokážu vyvolať osobnejšie sympatie. Povedať, že: „15 OOO detí bolo zranených strelnými zbraňami v roku 2010,“ je uvedenie vecného dôkazu, no povedať: „Keď som bol malý chlapec, tak som pri nehode so zbraňou prišiel o dva prsty,“ je už anekdota. Takýto typ dôkazov nie je taký spoľahlivý, ako vecné dôkazy, no ich sila spočíva v tom, že vytvárajú osobné premostenie s publikom. Pre publikum je jednoduchšie vžiť sa do vášho príbehu než do čísel a štatistík.

Názory expertov nie sú ani faktické, ani anekdotické. Miesto toho uvádzajú do hry slová niekoho iného za predpokladu, že daný človek vníma oblasť vo väčšej hĺbke. Citovať T. G. Masaryka v prejave, kedy chcete pretlačiť do parlamentu novelu zákona, je upozorňovať, že Masaryk by podporoval daný zákon, a že Masaryk bol kvalifikovaný expert vďaka svojej významnej politickej úlohe v mladej Československej vláde. Dôkazy tohoto typu sa nie vždy vyrovnajú váhe faktov, no určite pomôžu prezentovať váš názor ako totožný s názorom expertov, než prezentovať váš názor iba ako výsledok vášho vlastného presvedčenia.

Ak je to možné, snažte sa vo vašom prejave o kombináciu týchto dôkazov.

Ak nemáte žiadne vecné dôkazy, neznamená to automaticky, že ste stratení – dokonca aj pri niečom subjektívnom, ako je najlepší strelec NHL, by ste mali vedieť hovoriť inteligentne o streleckých bilanciách a dĺžkach sezón. Inak budete vyzerať ako niekto, kto nevie, o čom hovorí.

Na druhej strane, ak všetko, čo máte, sú fakty, ľudia vás budú vnímať ako nabiflenú kocku. Ľudský dotyk osobnej anekdoty, alebo názor experta či známej autority, urobí vaše informácie, a aj váš argument, zrozumiteľné a dostupné.

(V druhej časti budeme pokračovať veľmi dôležitou rétorikou a vystupovaním.)

Poznámka redakcie – kvôli kultúrnej relevantnosti bol text v reáliách pozmenený a časť, ktorá sa dotýkala anglickej gramatiky sme vypustili. Ak máte záujem o pôvodné znenie, kliknite si na pôvodný odkaz uvedený v zdroji.


Korektúra: Jana Lászlóová
Zdroj: artofmanliness.com
Fotografia: dikda.eu

Marek Svatko

Marek Svatko

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *