Život muža: Podstata jednoduchosti

StockSnap_0PTHYISEAU (1)

Z knihy Charlesa Wagnera The Simple Life (Jednoduchý život), 1903

Keď si človek spätne prechádza veľké množstvo jednotlivých príčin, ktoré nám znepríjemňujú a komplikujú život, dôjde k všeobecnému záveru, že si zamieňame druhoradé s prvoradým.

Vôbec pritom nezáleží na tom, ako tieto príčiny pomenujeme. Ak si predstavíme zarámovaný obraz, tak materiálne zabezpečenie, vzdelanie, sloboda a celá kultúra tvoria jeho rám. No rám nemá pre obraz pridanú hodnotu. Ani z človeka sa nestane mních oblečením habitu alebo vojak oblečením uniformy. Pre nás je obrazom muž so svojím jedinečným duchovným vlastníctvom, konkrétne so svedomím, charakterom a vôľou. A tak, počas toho, ako sme zdobili a skrášľovali rám, tak sme zanedbávali, znetvorovali a zabúdali na obraz.

Následkom toho sme prešpikovaní povrchovými dobrami, no naša duša vnútri chradne; zatiaľ čo oplývame nadbytkom vo všetkom, bez čoho sa vieme v núdzi zaobísť, sme nevýslovne chudobní v tom, čo je najdôležitejšie. Ak sa potom náhodou rozhýbe najhlbšie vnútro nášho bytia aj so svojou potrebou milovať, usilovať sa, naplniť svoj osud, pocíti iba stiesnenosť obete pochovanej zaživa – udusí sa pod ťarchou zbytočností, ktoré ho pritlačia k zemi a odrežú mu prístup k vzduchu a svetlu.

Našou povinnosťou je vyhľadávať život, oslobodiť ho a vrátiť mu česť, sme povinní usporiadať si veci na správne miesta a pamätať na to, že stredobodom vývoja človeka je morálny posun vpred. O akej lampe povieme, že je dobrá? Nebude to tá najprepracovanejšia, najkvalitnejšie spracovaná ani tá z najcennejšieho kovu. Dobrá lampa dáva dobré svetlo. My sme na tom podobne: sme mužmi a občanmi, no nevďačíme za to veľkosti nášho majetku, potešeniam, čo si doprajeme, nášmu intelektuálnemu či umeleckému správaniu, ba ani pocte a nezávislosti, čo máme, ale silnému morálnemu základu. Táto pravda platí od nepamäti, nie iba dnes.

Nikdy počas histórie sa ľudia nedokázali ani priemyslom, ani poznatkami oslobodiť od potreby starať sa o svoje vnútro. Mení sa vzhľad sveta okolo nás a menia sa aj jeho intelektuálne a materiálne činitele. Tieto zmeny nemôžeme zastaviť a ich náhly charakter so sebou občas prináša rôzne riziká. Dôležité však je, aby uprostred meniacich sa okolností muž ostával mužom, aby ďalej žil svoj život, pokračoval na ceste k cieľu; a nech je už jeho cesta akákoľvek, putujúci sa nesmie na križovatkách zatúlať, ani sa zaťažovať nepotrebnými bremenami. Nech radšej dbá o svoj smer a sily a nech nestráca na cti. Radšej nech sa zameria na to, čo je podstatné – teda stále napredovať, nech to stojí, čo to stojí, aby mohol zo svojho nákladu vyhodiť zbytočnosti.

PODSTATA JEDNODUCHOSTI

Predtým, než môžeme vôbec uvažovať nad niečím takým, ako je náš praktický návrat k našej vysnívanej jednoduchosti, musíme si zadefinovať, čo tvorí jej podstatu. Ľudia robia pri podstate jednoduchosti rovnakú chybu, akú sme práve zavrhli – zamieňajú si druhoradé s prvoradým, podstatu s formou. Majú pokušenie myslieť si, že jednoduchosť je možné rozlíšiť prejavom nejakých vonkajších vlastností, ktoré sú navyše jej podstatou. Môže sa tým pádom zdať, že jednoduchosť ide dokopy spolu s nízkym postavením, jednoduchým oblečením, skromným príbytkom, chudobou a biedou. To však nie je pravda…

Privilégium jednoduchosti nepatrí žiadnej spoločenskej triede, ani akokoľvek skromne vyzerajúcemu oblečeniu. Jej obydlím nemusí nutne byť garsónka, chatrč, asketická komôrka alebo ten najbiednejší rybársky čln. Jednoduchých ľudí nájdeme naprieč celým spoločenským spektrom, vo všetkých podobách, do akých sa život zahaľuje. Nájdeme ju vo všetkých spoločenských postaveniach, od vrchu až po spodok spoločenského rebríčka.

Nemyslíme tým, že jednoduchosť nemá žiadne vonkajšie znaky, vlastné zvyklosti, svoje jedinečné odtiene a spôsoby. Ide však o to, že si nemôžeme tieto sem– tam kopírovateľné vonkajšie prejavy zameniť so samotnou podstatou jednoduchosti tvoriacou jej hlboký a plnohodnotný vnútorný zdroj.

Jednoduchosť je stav mysle. Jednoduchosť pramení z hlavného zámeru nášho života. Muž môže dosiahnuť jednoduchosť, ak sa bude starať najmä o túžbu byť tým, čím by mal byť, teda úprimne a prirodzene ľudský. No nie je to ani také jednoduché, ani také nemožné, ako by sme si mohli myslieť. V samom strede jednoduchosť pozostáva zo stavania našich činov a ambícií do súladu so zákonom nášho bytia a do súladu s Večným zámerom, ktorý sa rozhodol, že vôbec budeme existovať. Nech je kvet kvetom, lastovička lastovičkou, kameň kameňom, človek človekom, nie líškou ani zajacom, ošípanou alebo dravým vtákom. To je všetko.

Tu máme priestor sformulovať optimálny cieľ človeka v praxi. Všade v živote môžeme vidieť určité množstvá hmoty a energie na vykonanie jednotlivých zámerov. Vidíme, ako sa viac či menej neopracované materiály premieňajú a vynášajú na vyšší stupeň organizácie. So životom človeka je to podobne. Optimálny cieľ človeka je premeniť život na niečo hodnotnejšie než samotný život.

Existenciu môžeme prirovnať k neopracovanému materiálu. To, aký to je materiál, je menej dôležité ako to, čo z neho vytvoríme, lebo umeleckú hodnotu nadobúdajú veci v rukách skúseného remeselníka. Všetci prichádzame na tento svet s rôznymi darmi: jeden dostal zlato, iný žulu, ďalší mramor, väčšina sa tu ocitla s drevom alebo hlinou. Našou úlohou je tieto materiály opracovávať. Každý vie, že aj ten najkvalitnejší materiál sa dá znehodnotiť a že aj z toho najobyčajnejšieho materiálu sa dá zhotoviť nesmrteľné dielo. Umenie je zhmotnením večnej myšlienky v dočasnej forme. Pravý život je zhmotňovanie vyšších cností – spravodlivosti, lásky, pravdy, slobody, morálnej sily – v každodenných činnostiach, nech už je to čokoľvek. Tento život sa dá dosiahnuť v tých najrozmanitejších spoločenských podmienkach aj s najmenšou dávkou talentu. Hodnota života nezávisí na bohatstve alebo osobnom zvýhodnení, ale na tom, že tieto hodnoty dokážeme správne využiť. Samotná sláva alebo dlhý život na tom nič nepridajú, záleží totiž na ich kvalite.

Asi by sme mali zdôrazniť, že k takémuto názoru na život sa nikto nedostane bez úsilia. Ducha jednoduchosti nemôžeme zdediť, je výsledkom úmorného boja… Človek dokáže nadobudnúť lepšie poznanie života úsilím konať a tým, že bude podrobne skúmať svoje skutky. Zákon života sa človeku zjavuje a znie nasledovne: Objav svoje poslanie.

Ak sa niekto snaží robiť čokoľvek iné, než je naplnenie tohto zámeru, míňa pravý cieľ. Egoisti, pôžitkári a ctižiadostiví ľudia prehltnú svoju existenciu ešte v zárodku, nedovolia jej priniesť ovocie a premrhajú tak svoje životy. Naopak, každý, kto život položí do služby vyššiemu dobru, ho získa v dávaní. Pravidlá morálky sa možno na prvý pohľad vytvárajú svojvoľne a zdá sa, akoby nám tu len mali kaziť životný elán, no ich hlavným cieľom je ochrániť nás pred zlom v podobe premrhaného života. Práve preto nás neustále vedú späť na rovnaké chodníčky; preto majú všetky rovnaký význam: Nepremrhaj svoj život, nechaj ho priniesť ovocie, nauč sa darovať ho, aby neprehltol sám seba.

V tomto je zhrnutie skúsenosti ľudstva a keďže túto skúsenosť musí získať každý muž pre seba, tak je jej rozsah o toľko vzácnejší, o koľko viac úsilia treba na jej získanie. Keď muža ožiari jej svetlo, bude sa mu stále viac a viac dariť morálne napredovať. Po čase prídu rôzne typy rozhľadenosti, vnútornú normu, o ktorú sa bude môcť so všetkým oprieť. Tak sa z kolísavého, zmäteného a zložitého stvorenia stane postupne jednoduchá bytosť. Neprestajným pôsobením v realite odskúšaného princípu sa bude v mužovi tento princíp umocňovať a premení aj jeho zvyky a názory…

Následne sa v mužovi usporiada potrebná hierarchia všetkých premenných: to, čo je prvoradé, bude veliť druhoradému a z jednoduchosti sa zrodí poriadok. Takéto usporiadanie vnútorného života možno porovnať s hierarchiou v armáde. Vojsko je silné vďaka svojej disciplíne a jeho disciplína pozostáva z rešpektu podriadených k nadriadeným, z koncentrácie všetkej energie na dosiahnutie spoločného cieľa, no ak sa z takejto hierarchie upustí, okamžite tým vojsko utrpí škodu. Je nepredstaviteľné, aby desiatnik velil generálovi. Skúmajte pozorne svoj život a životy ostatných. Kedykoľvek sa niečo zabrzdí alebo zaškrípe a prídu komplikácie a chaos, je to preto, že desiatnik vydal rozkazy generálovi. Keď srdcu velí prirodzený zákon, zmizne akýkoľvek chaos.

Túžim po tom, aby som raz vedel jednoduchosť opísať v nejakej hodnotnej podobe. Všetka sila sveta, celá jeho krása, pravá radosť a všetko potešenie, nádej, lúče svetla na našich tmavých cestách a všetko, čo nám pomáha vidieť za horizontom našich obyčajných životov vznešený cieľ s nekonečnými možnosťami, sa k nám dostáva skrze jednoduchých ľudí (s cieľom iným, ako je napĺňanie vlastných túžob, sebeckosti a márnivosti) skrze všetkých s porozumením, že umenie žiť pozostáva z poznania toho, ako dať vlastný život.


korektúra: Ivana Badiarová
zdroj: artofmanliness.com
fotografia: stocksnap.io

Dávid Vihonský

Dávid Vihonský

Dávid je zapálený hudobník. Rád si zašportuje, a pripravuje sa na prácu prekladateľa po skončení štúdia. Je obdivovateľom dobrých vlastností človeka.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *