Život muža: Tajomstvo veľkosti Theodora Roosevelta

 roosewelt

„Schopnosti húževnatého prezidenta“
Vyňaté z časopisu The American Magazine, 1908
Autor: K

Pána Roosevelta poznám osobne už desať rokov. Nepoznám ho dôverne, no o trochu lepšie než len zbežne. Počul som ako opisujú jeho život, históriu a politiku a nebol som s týmito opismi spokojný. 

Zlatý kľúč k odomknutiu Roosevelta

Dokonca ma neuspokojilo ani vlastné pochopenie jeho osoby, až kým som si nedávno neprečítal článok od profesora Jamesa z Harvardu s názvom „O ľudských schopnostiach“. Jedna vec je nejakého muža poznať, úplne iná je vedieť ho vysvetliť. Ak by som nenatrafil na psychologický (zlatý) kľúč pána profesora Jamesa, určite by som sa nikdy ani nepokúsil odomknúť charakter Theodora Roosevelta tak, ako ho vnímam. Teda aspoň nie v spoločnosti. Teraz to robím pre svoje vlastné uspokojenie a beriem na vedomie, že každý slobodný americký občan môže zaujať k prezidentovi akékoľvek iné uspokojivé stanovisko.

Tézu práce pána Jamesa som pochopil tak, že iba malé množstvo mužov využíva obrovské úložisko schopností ukrytých vo svojom vnútri a že väčšina z nás zvykne trpieť „pocitom menejcennosti voči nášmu plnému potenciálu“. Profesor poukazuje na výnimočné výkony mužov, ktorí podľa jeho slov zvládli umenie „stimulácie“ doviesť na hranicu svojich najhlbších schopností…

Tieto postrehy naštartovali moju myseľ. Okamžite mi doplo, že Roosevelt sa „stimuluje“ na hranicu svojich schopností viac, než ktokoľvek, koho som kedy poznal. To, ako ovláda svoje schopnosti je ešte úžasnejšie ako jeho schopnosti samotné.

Rooseveltova všednosť

Okrem svojej schopnosti stimulácie nemá obyčajný Roosevelt žiadne výnimočné nadanie. Bežne môžeme natrafiť na omnoho menej slávnych mužov, ktorí v človeku zanechajú „pocit veľkoleposti“, akoby mali nejakú nadprirodzenú geniálnu vlastnosť prevyšujúcu obyčajné ľudské schopnosti. Keď som sa zhováral s ľuďmi, čo stretli pána prezidenta po prvý krát v živote, udivili ma ich pripomienky k jeho „všednosti“ a „obyčajnosti“. Je „proste ako jeden z nás“.

Ja si na prvé stretnutie s Rooseveltom spomínam veľmi živo. Stalo sa to v meste Oyster Bay – predtým, než ho zvolili za guvernéra New Yorku. Bolo teplé popoludnie a Theodore sa práve dokúpal v mori a ako tak pristupoval ku mne, odfukoval si a tiekli z neho prúdy morskej vody. Podali sme si ruky a sadli sme si na lavičku neďaleko budovy kúpeľov a dobre sme sa porozprávali. Skúšal som si predstaviť podobnú skúsenosť s Gladstoneom alebo Elihu Rootom, no bezúspešne! Došlo mi, že keď sa niekto stretne s J. P. Morganom po prvýkrát, pomaly sa vyparí a potichu sa stratí v jednej z štrbín v zemi určenej práve pre tento prípad.

Pri Rooseveltovi to tak nie je. Roosevelt je všedný. Nespráva sa všedne, on je všedný: je „proste ako jeden z nás“. Polovica krajiny ho volá „Teddy“. Mnohí z tých, čo sa s ním stretli ho prezývajú normálne ako „T.R.“. Roosevelt hovorí o rovnakých veciach ako my. Nerobí to ako politický trik, ale preto, lebo rozmýšľa o týchto veciach a nemôže si v tom pomôcť. Neraz som ho počul povedať:

„Nie som žiadny génius. Veci o ktorých hovorím, nie sú nové, sú to obyčajné a jednoduché princípy dobra a zla.“

Každý vie, že Theodore zdôrazňoval bežné vlastnosti a cnosti vo svojich prejavoch a prehovoroch, až kým ho neobvinili z „kázania“ prednášania a moralizovania. Pre intelektuálov a bystrých ľudí boli jeho slová bremenom ako kobylky v Biblii. Nikdy ich svojimi rečami neuspokojil a nikdy ich ani neuspokojí, lebo nie je bystrý, ale všedný.

V jeho spisoch a knihách som našiel nespočetné množstvo odvolávok na hodnotu obyčajných vlastností. Počas svojej funkcie policajného komisára mesta New York pre administráciu policajných jednotiek poznamenal:

„Zistili sme že, sme nepotrebovali nájsť génia, ani človeka výnimočných vlastností. Polícia potrebovala do výkonu osobu jednoduchých a obyčajných a všedných schopností, čo by mali spĺňať všetci ctihodní občania. Najviac nás zaujímali vlastnosti ako zdravý rozum, úprimnosť, odvaha, energickosť, odhodlanie, schopnosť učiť sa nové veci a túžbu čo najlepšie zapadnúť do prísnych požiadaviek na vykonávanie funkcie.“

Roosevelt ich mal všetky. Ohromné na jeho kariére je to, že sa mu podarilo využiť jeho kvality vo všetkých možných ohľadoch. Jeho všestrannosť je udivujúca: má nehorázne množstvo energie, no pritom je to len bežnosť umocnená na entú.

Roosevelt ako spisovateľ

Keď sa na neho pozrieme ako na spisovateľa, tak ako päťdesiatnik predbehol množstvom napísaných kníh nejedného skvelého autora. Nerátal som to na slová, ale neprekvapilo by ma, ak by to vyšlo na viac, ako napísal Shakespeare. No zároveň sa nedá povedať, žeby nejakú skutočnú literatúru aj vyprodukoval. Nikdy sa ani len nedoťahoval (ani sa nemôže) na veľkolepú jednoduchosť Lincolnovho prejavu v Gettysburgu alebo Washingtonovho listu krajine pred odchodom do dôchodku. Nedá sa povedať, že by sa pri písaní kníh ktovieako trápil.

Ako vojakovi mu odvaha nechýbala, no nikto by ho určite nenazval vojenským géniom ani len v jeho obmedzenom poli pôsobnosti. Vojak je vtedy skvelý, ak dokáže schopne využiť svojich mužov, zatiaľ čo on ostáva úzadí. Takže hovoríme o intelektuálnych víťazstvách. Lenže Roosevelt uspel len vďaka hrubej sile, dostal sa tam jednoducho prvý.

Ako reformátorovi sa mu podarilo uskutočniť veľa dobra, hoci nebol nikdy zapálený, ako napríklad Martin Luther, William Lloyd Garrison či Wendell Phillips. Na rozdiel od ostatných reformátorov šiel Roosevelt vždy s davom, nie proti nemu, lebo tí, čo naozaj odporujú davu nemôžu podľa Platóna (Obrana Sokratova) ani zachrániť ľudské životy, ani zastávať vysoké funkcie.

Roosevelt bol politik, ale nie taký geniálny, ako Blaine, lebo ho obmedzovala (na jeho osoh) jedna z jeho obyčajných kvalít – istý zmysel pre úplnú úprimnosť.

Prečo Roosevelt nie je špičkový strelec

Na Harvarde chodil na box, zápasenie, behával, no nikdy sa nezúčastnil na žiadnej súťaži; strieľal vysokú zver, no nikdy nepatril k prvotriednym strelcom. V jednej zo svojich kníh o Západe sám o sebe hovorí:

„Nie som a nikdy ani nebudem viac, než len priemerný strelec. Mám zlý zrak a trasú sa mi ruky. Napriek tomu sa mi podarilo zastreliť všetky druhy zveri, čo žijú vo Veľkých prériách, sčasti preto, že som vždy lovil veľmi vytrvalo a sčasti preto, že tréningom som sa naučil strieľať na zver rovnako dobre ako na terč.“

Takže toto je Roosevelt svojimi vlastnými slovami. Priemerný strelec, napriek tomu však  zastrelil všetky druhy zveri vďaka vytrvalosti a tréningu.

Inými slovami, uspel vďaka svojej výnimočnej schopnosti „stimulácie“ – vďaka schopnosti využiť všetky svoje možnosti naplno: úpornou sebadisciplínou, ovládaním sa a vývojom. Roosevelt vyzdvihuje „úporný život“ tak veľmi preto, lebo z neho urobil toho, kým je.

Krehký chlapec

V detstve bol Theodor slabý, chorľavý a krehký chlapec. Vzdelávali ho doma a mal zakázané hrať sa drsné hry s ostatnými chlapcami. Dokonca mu to nešlo tak dobre ani ako žiakovi. Jedného dňa som počul ako vravel o svojom rozhodnutí, že ak chce niekedy v budúcnosti niečo dosiahnuť, musí nadobudnúť fyzickú silu. A tak sa zameral na svoj rozvoj. Jazdil na koni, plával, behával a začal žiť aktívny život. Už v skorom veku sa naučil podriadiť sa aj najprísnejšej disciplíne a tento zvyk získavania sily s ním ostal po celý život. Nepoznám v krajine nikoho, kto pracuje z týždňa na týždeň tvrdšie ako pán prezident. Inými slovami, Roosevelt sa naučil „stimulovať sa“ v každom ohľade, kde má akúkoľvek schopnosť. Ak by v sebe našiel čo i len stopu po schopnosti umelca, začal by (podobne ako nemecký cisár Viliam II., ďalší schopný človek v stimulácii) maľovať obrazy – možno nie krásne obrazy ale obrazy.

Pán prezident pokojné vody

Ľudia zvyknú pána prezidenta nazývať „nestálym“ či „výstredným“ (majú tým na mysli „impulzívny“), no ja by som naňho nikdy nemohol hľadieť ako na nestáleho alebo výstredného. Nemohol by takým byť. Je úplne normálny, fyzicky aj mentálne (géniovia takí nie sú). Jeho zvyky a život sú striedme: je zdržanlivý v jedle pití aj čo sa týka spánku, keďže to všetko tvorí súčasť jeho starostlivosti o svoj stimulujúci stroj. Jeho rodinný život je normálny a nabáda k tomu aj celú Ameriku. Pravidelnosť jeho cvičebného programu beží ako hodinky. Tenis v stredu, turistika vo štvrtok, jazda na koni v piatok, box v sobotu alebo tak nejako. Možno sa to niektorým bude zdať ako prílišné cvičenie, no pre Roosevelta je to prirodzené vyjadrenie jeho vysoko stimulovaného každodenného života. Jeho nábožnosť je normálna a vyjadruje ju normálne. Má normálnu kapacitu pre priateľstvá.

Napriek názoru niektorých ľudí, s ktorými som sa zhováral je prezident stelesnením poriadku a pravidelnosti vo svojej práci. Táto časť jeho systému je stimulujúca. Každé ráno mu tajomník Loeb položí na pracovný stôl na stroji napísaný list papiera s povinnosťami na daný deň, niekedy zredukovaný na päťminútové intervaly. Svoj časový plán dodržiava presnejšie, než akýkoľvek rušňovodič v krajine. Vytiahne z vrecka svoje hodinky, preruší interview, podpíše dokumenty a okamžite sa sústredí na ďalší bod programu. Ak sa niekde nájde nezaplnená časová trhlina, pustí sa do čítania odseku o histórii v knihe stále pripravenej pod jeho pazuchou, alebo prispeje 2-3 vetami do svojho článku o írskom folklóre alebo do článku o lovení medveďov.

Ako si organizuje povinnosti

Nikdy nezastavuje, dokonca ani keď si prikladá pušku k ramenu aby vystrelil; škrtiacu klapku na svojom motore má neustále otvorenú; vždy ide plnou parou vpred. Videl som jeho harmonogram povinností: zaneprázdnený bol bez prestávky od svojej pravidelnej prechádzky okolí Bieleho Domu so svojou manželkou o 9. ráno, až do polnoci s tým, že mal hostí na obed aj na večeru. Keď ide spať, vie v okamihu vypustiť zo svojej mysle všetky starosti a trápenie a okamžite zaspať dokonale normálne a na sekundu presne podľa rozvrhu.

Uvažoval som spätne o Rooseveltovej kariére v Prezidentskom paláci a nedokážem si spomenúť, žeby som niekedy počul, že bol chorý alebo indisponovaný, ako niektorí muži zvyknú byť. Svoj stroj drží v takej perfektnej kondícii, že nikdy sa nič nekazí, tak ako každý dobrý inžinier.

Ponúka sa nám tu predstava muža s obyčajnými schopnosťami, ktorý vďaka jednoduchému zariadeniu sebakontroly a sebadisciplíny dokáže využívať všetky svoje možnosti do krajnosti – oslňujúci, ba až ohromujúci obraz motora pusteného na plné obrátky – ako je vám určite od začiatku zrejmé (a ak nie je, nič to!).

Tajomstvo Rooseveltovej veľkosti

Svoju schopnosť stimulovať sa Roosevelt zobrazuje určite jedinečným a unikátnym spôsobom: Zobrazuje to najvyšší vývojový stupeň ľudskej vôle. Nikto z našej generácie nevyužíva svoje schopnosti tak dobre ako Roosevelt. Za to vďačí prezident jedine sebe; John Burroughs niekde v jednej zo svojich esejí píše: Muž sa nijako nezaslúžil o to, akého ho príroda urobila, ale zaslúži sa o to, čo spraví on s prírodou.“ Rooseveltov príbeh bude stále inšpiráciou pre namáhajúcu sa a obmedzenú mladú generáciu: je totiž vzorom vlastnoručne vytvoreného muža v novom zmysle slova. Vďaka vytrvalosti a tréningu (hlavne vďaka nim) zastrelil všetky druhy zveri a sedí na čele Bieleho domu.

 

Dávid Vihonský

Dávid Vihonský

Dávid je zapálený hudobník. Rád si zašportuje, a pripravuje sa na prácu prekladateľa po skončení štúdia. Je obdivovateľom dobrých vlastností človeka.

Jeden komentár k “Život muža: Tajomstvo veľkosti Theodora Roosevelta

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *