Život muža: Životná výzva

stocksnap_y795luuem4

„Útek pred životom“
z diela Arnolda Brenetta: Self and Self-management: Essays about Existing, 1918

Hľadať útočište pred životom znamená odmietnuť ho. Život by mal spravidla ponúkať mužovi aj žene príležitosť pre vodcovský inštinkt a niekedy ju ponúka za veľmi nízku cenu, úplne zadarmo.

Tak napríklad: mladý muž môže byť priam stvorený pre prácu inžiniera. Jeho otec môže byť preslávený, bohatý inžinier, ktorý sa nevie dočkať dňa, keď jeho syn bude vykonávať rovnakú profesiu. Život práve ponúkol príležitosť a neúčtoval si za to nič.

Na druhej strane, muž môže mať veľmi silné vlohy na písanie kníh. Jeho otec môže byť preslávený a bohatý inžinier, ktorý s presvedčením, že písanie kníh je absurdná a zavrhnutiahodná profesia, rozhodol sa, že jeho syn nebude spisovateľom, ale inžinierom. „Keď sa staneš inžinierom,“ vraví otec, „ochotne ti pomôžem a získaš si moju dôveru a rešpekt. No keď sa staneš spisovateľom, dostaneš jedine môj odpor.“

Avšak život ponúknutím literárneho talentu ponúkol aj príležitosť na jeho naplnenie. Mladí spisovatelia majú dnes na svete oveľa viac príležitostí než kedykoľvek predtým. Ale cena, ktorú si v takomto prípade život účtuje, je privysoká. Mladý muž zaváha, pretože cena zahŕňa pohodlie, schválenie rodičov, domáci pokoj, peniaze, luxus, a možno aj pohodlný a spokojný manželský zväzok. Obsahuje temer všetky ingrediencie z kokteilu známeho pod názvom šťastie. Je samozrejmé, že ak mladý muž urobí rozhodnutie ísť po stopách literatúry, znovu môže nájsť  všetko, ba dokonca viac ako všetko, čo obetoval. Ale nemusí. Je šanca okolo 1:100, že sa mu to podarí. Riskuje skoro všetko pre mizivú šancu v stávke so životom.

Povedzme, že bude opatrný, poslušný mladík a zriekne sa rozhodnutia stávkovať so životom. Jeho talent na literatúru sa ešte poriadne nevyvinul, mladík ho obetuje a stáva sa inžinierom. Usilovnosťou, dobrou vôľou a prirodzeným umom sa z neho stane celkom dobrý inžinier, opora firmy, pomocník a budúci následník  svojho otca. K svojim spolupracovníkom sa bude správať dobre. Vezme si pôvabnú dievčinu a dokonca aj k nej sa bude správať dobre. Bude mať rozkošné deti. Bude mať úžasný celosvetový úspech a bude vzorom pre ostatných, ako je on. Jeho zmysel pre povinnosť, nesebectvo, nefalšovaná vľúdnosť bude ústrednou témou rozhovorov všetkých jeho priateľov. Bude sa starať o svoje svedomie s najvýnimočnejším rešpektom.

No napriek tomu, ak mal ozajstný talent na písanie, hlboko vnútri nie je šťastný, a keď náhodou stretne nejakých spisovateľov, alebo o nich číta (dokonca o ich samovraždách zo zúfalstva), alebo ho úplne ohromí nejaká kniha, je si skrz-naskrz vedomý toho, že bol hriech, keď sa odišiel skryť pred životom. Vie, že dôkladné spytovanie svedomia je v útrobách drogou. Uvedomuje si, že jednoduchá cesta je vlastne tá náročná, a náročná, ktorej sa neodvážil čeliť, mohla so všetkými prekážkami byť tá jednoduchá. Jeho existencia je obrovským tajomstvom a jedovatým žiaľom. Nedá sa už vôbec nič urobiť, nejestvuje protilátka  proti jedu. Droga sa síce stáva liekom, no neužitočným…

Muži (aj ženy) môžu utekať od života oveľa jemnejšími, menej drastickými spôsobmi, než aké som opísal. Kvôli vyjasneniu situácie som sa obmedzil na celkom jasné a očividné príklady úteku. Na svete žije málo jedincov, ktorí si môžu dovoliť tvrdiť, že si nie sú vedomí aspoň jednej odmietnutej výzvy počas života. Ešte menšie číslo je zastúpené tými z nás, čo môžu povedať, že dôsledne a nebojácne vystupovali vo svojich túžbach, aby ochutnali život plnými dúškami.

Každý jedinec (ako muž, tak aj žena) si musí zadefinovať šťastie sám pre seba. Čo sa mňa týka, vylučujem v podstate všetky slovníkové definície. Vo väčšine slovníkov sa dočítate, že hlavný význam priradený k tomuto slovu je „stav, pocit úplnej spokojnosti“ alebo „blaha.“ To je, ako každý vie, absurdné. Nasledujú definície, ako „stav blahobytu charakterizovaný relatívnou stálosťou, prevažne príjemným pocitom a prirodzenou túžbou po jej trvaní“. Posledná definícia je z Webstrovho slovníka anglického jazyka a je veľmi šikovná. Avšak nič z nej mať nebudem, ak nebudem mať povolené zadefinovať si slovo „blahobyt“ po svojom.

Podľa mňa žiaden človek nemôže byť v stave blahobytu, ak hocijaká z jeho schopností je permanentne nečinná pre akúkoľvek spravenú chybu. Plné využitie všetkých schopností sa mi zdá byť uholným kameňom blahobytu. Pochybujem ale, že plné využitie všetkých schopností nutne zahŕňa myšlienku úplnej spokojnosti, prosperity, pokoja, prepojenia s osudom, ba dokonca „prevažne príjemný pocit“. Veľmi často to skôr zahŕňa opak.

Z môjho uhla pohľadu je šťastie hlavne „uspokojenie po plne vynaloženom úsilí“. Každý urobil menšie aj väčšie chyby a pri ich spätnom pozorovaní sa nám môžu zatemniť posledné dni našej krátkej existencie. To ale nemusí nutne byť fatálnym pre všeobecné uspokojenie. Muži a ženy môžu byť prinútení na koniec priznať: „urobil/a som zo seba blázna“, a stále byť relatívne šťastní. No nikto nedokáže byť spokojný, tým pádom nikto nemôže byť podľa mňa šťastný, ak cíti, že v určitej rozhodujúcej udalosti zlyhal, keď neprijal životnú výzvu. Pretože hlas v našom vnútri, ktorý nik iný nepočuje, no my ho nedokážeme vôbec umlčať, bude večne bľabotať:

„Nemal si dosť odvahy. Nemal si guráž. Utiekol si.“

Radšej buďme šťastní z nešťastia v obyčajnom zmysle slova, aby sme nemuseli počúvať do konca života hrozný vnútorný rozsudok.


korektúra: Ivana Badiarová
zdroj: artofmanliness.com
fotografia: stocksnap.io

Dávid Vihonský

Dávid Vihonský

Dávid je zapálený hudobník. Rád si zašportuje, a pripravuje sa na prácu prekladateľa po skončení štúdia. Je obdivovateľom dobrých vlastností človeka.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *