Ako udržať čierneho psa na reťazi: História depresie I. časť

História depresie? Nie je to jednoducho tak, že depresia existuje rovnako ako napríklad rakovina? O histórii rakoviny v skutočnosti nemôžete napísať – možno len o tom, ako sa liečila alebo diagnostikovala, ale nemôžete napísať o histórii choroby samotnej. Jednoducho je, no nie?

Na západe je zvykom si myslieť, že depresia je len ďalšou biologickou chorobou rovnako, ako iná fyzická choroba (a to, ako sme sa k tomuto pohľadu dostali, preskúmame práve v tomto článku!). Toto prirovnanie je lákavé – zmenšuje totiž stigmu, ktorá panuje okolo duševných chorôb; určite by si nebol proti, ak by ti liečili tumor na tvojej slezine. Nemusíš sa tak cítiť zle ani v prípade, že sa ti poskytne pomoc na neviditeľný tumor na tvojom mozgu. Čítať ďalej

Jednoduchosťou života

Charles Wagner, 1903

Pokles radosti, nezávislosti, morálneho štandardu či myšlienky spoločných záľub – toto je výsledok, keď prevládajú naše nároky. Mohli by sme pridať ešte viac bridivých výsledkov, ku ktorým v neposlednom rade patrí aj ohrozenie verejného poriadku. Keď má spoločnosť vysoké nároky, pohlcuje to prítomnosť, obetujú sa tomu výdobytky minulosti, obetuje sa tomu budúcnosť. Čítať ďalej

Perseus a naše každodenné Medúzy

V 21. storočí nám mnohé príbehy antických hrdinov pripomínajú ľudovú slovesnosť našich starých mám. Vytvorili sme si obraz z hlbokej studnice mýtov a legiend, ktoré sa šírili z generácie na generáciu, neskôr spísané osobami ako Homér v epických dielach Illias a Odyssea, či Hesiodos so svojou „knihou Genezis“ antických Grékov – Theogóniou. Hrdinovia týchto príbehov nám prídu akoby vytrhnutí z každodennej reality, zažívajúc dobrodružstvá plné netvorov, vojen a zákerných bohýň, cestujúc naprieč svetom. Zabíjajúc sa navzájom z vášne, pomsty, proroctiev, jednoducho z dôvodov, ktoré sa väčšine priemerne žijúcich ľudí, pracujúcich štyridsať hodín týždenne,  zdajú ako irelevantné rozprávky starej matere na dedine. Mnohé z týchto príbehov sme neraz počuli. Čítať ďalej

Ako udržať čierneho psa na reťazi: Môj boj s depresiou

Depresia je súčasťou našej rodiny. Počas dospievania som počúval príbehy a videl členov mojej rodiny, ako sa na dlhšie obdobie ponárajú do ponurej nálady.

Čierny pes, ako ho nazýval Winston Churchill, nakoniec počas strednej školy dobehol aj mňa. Bol to jarný semester posledného ročníka. (V období medzi 20. – 30. rokom života väčšina ľudí zažíva svoje prvé hlavné depresívne obdobie, tak keďže som mal 18, prišlo to práve včas.) Bol som veľmi zaneprázdnený tým, ako si udržať rovnováhu medzi prípravou na hodiny v škole, študentskou radou, mládežníckymi aktivitami v cirkvi a prácou. Myslím, že na mňa doľahol všetok stres (výskumy ukazujú, že dlhé obdobie intenzívneho stresu môže naštartovať obdobie depresie). Najprv som si myslel, že to bolo len vyhorenie, niečo, čo som zažil a z čoho som sa dostal už predtým. Ale ako týždne plynuli, začínal som sa cítiť stále viac a viac horšie. Čítať ďalej

Tvoje vzdelávanie nekončí dňom promócie

The Successful Man in His Manifold Relations to Life, 1886
J. Clinton Ransom

Promócia je významný medzník v životoch našich mladých ľudí. Od detstva sedeli za knihami a pracovali na cvičeniach. Študovali s neochabujúcou pracovitosťou a postupne absolvovali množstvo stupňov až do posledného míľnika školského života. Boli kŕmení, až prepchaní jazykom, číslami, vedou a literatúrou, až kým sa vďačne neotriasli z nočnej mory školskej práce a nevykročili do života s niekoľkými právami a privilégiami slobodných občanov. Hrdí rodičia a obdivujúci priatelia rozprávajú o skončenom štúdiu, a keď sa veľký deň promócie skončí, študenti včerajška sa stávajú intelektuálnymi leňochmi zajtrajška. Chlapci nastúpia do zamestnaní, dievčatá do nečinnosti domáckeho života alebo ľahkomyseľnosti spoločnosti, ale nikto z nich už nebude nikdy študovať. S knihami už skončili, dostali diplomy a vzdelávanie majú za sebou. Len veľmi zriedka sa absolventi v neskoršom živote vrátia k štúdiu zo svojej mladosti.  Zdá sa, že je príliš veľa intelektuálnej práce v škole a jej takmer úplná absencia mimo nej. Čítať ďalej

Hike the Fatra

 

Sú 4 hodiny ráno, keď vstávam s pocitom, že ma zabolela oblička. Pred dvomi týždňami som zažil ranný odvoz s kolikou v sanitke do nemocnice, čo nebolo pre mňa nič povzbudivé. Pozriem sa na dvojmetrového Milana, ktorý vstáva dolámaný z môjho 1,8 metrového gauča. Po včerajšej konferencii Aký otec, taký syn som aj tak veľmi nabudený užiť si čo najviac špiny, blata a bolesti. Rozhodli sme sa prejsť dvojdňovú túru za jeden deň, presnejšie prechod Malou Fatrou zo Strečna až do Zázrivej. Čítať ďalej