Calcio Storico Fiorentino

Piazza Santa Croce zaliali lúče slnka. Pred bazilikou svätého Kríža sa zhromaždil obrovský dav ľudí, ktorí mlčky hľadeli na zástup mužov v pestrofarebných uniformách. Nariasené rukávy, široké nohavice, klobúky zdobené perím. Posvätné ticho narúša iba trepotanie vlajok jednotlivých častí mesta Florencia.
Atmosféru v momente pretne zvučný hlas bielovlasého starca: „Pozor! Pripravte sa na povel!” Muži, podľa ktorých by Michelangelo mohol tvoriť svoje diela, zareagujú ako jedno telo. „Uchopte zbrane! K pocte zbraň!” Jeho hlas je pevný, odráža sa od budov, ktoré sú svedkami tohto obradu stovky rokov.
Zložte zbrane! Pohov! Zvolajte, nech žije Florencia!” Na námestí vysypanom pieskom zostávajú iba dve veľké skupiny mužov v dvoch rôznych farbách. Výstrel z dela odštartuje niečo, čo súčasný svet považuje za jeden z najtvrdších športov sveta. Calcio Storico Fiorentino.

Čítať ďalej

Prečo by mal byť každý muž silný (1.)

Keď som začínal so stránkou The Art of Manliness, tak som silu ako dôležitú súčasť mužnosti príliš neuvádzal. Sila charakteru – to áno, ale fyzická sila bola skôr druhoradý cieľ. Dôvodom mohol byť fakt, že Art of Manliness som založil čiastočne preto, aby som unikol od prehnanej fetišizácie vyrysovaných tiel, ktoré boli (a sú) predvádzané inými mužskými magazínmi. Možno to bolo aj preto, lebo ja sám som nebol vtedy práve vo forme. (Často zvykneme zostavovať našu definíciu mužnosti v súlade s tým, čo najlepšie opisuje nás samotných, a ja určite nie som voči tomuto pokušeniu imúnny!) Na strednej som hral americký futbal, ale po príchode na vysokú sa stali moje tréningy mdlé a sporadické. Toto obzvlášť platilo počas študovania práva – medzi snahou udržať si výsledky a rozbiehaním nového blogu nebolo cvičenie prioritou číslo jeden.

Čítať ďalej

Ak si muž, potrebuješ výzvu

Môj tréner boxu Earl zvykol hovoriť: „Nikdy sa nezlepšíš, pokiaľ budeš zápasiť s niekým horším ako si ty.“ Zápasy boli pre mňa vtedy iba pohodlnou záležitosťou, pokiaľ mi môj sparring partner, Derrick, nerozbil ústa bolestivým zásahom.

V roku 1950 Associated Press vypočula vrcholových amerických športových novinárov, aby zistila, čo pokladali za najväčší športový okamih prvej polovice 20. storočia. Bol to ten moment zo zápasu vyššie na obraze – ten jediný moment – ktorý vybrali spomedzi všetkých iných.

Čítať ďalej

Už si niekedy dostal na hubu?

Pred štyrmi rokmi…

Začalo sa to ako väčšina dobrých príbehov. Obedoval som s kamošom. Tento priateľ sa volal Charlie, bitkár so železnou päsťou, prestrojený za bifľošského inžiniera, ktorý pracoval v budove vedľa tej mojej.

„Mohol by si sa dnes večer u nás zastaviť,“ povedal. „Skvelý tréning. Urobí z teba chlapa.“

„Ja predsa už som chlap,“ odpovedal som.

Charlie prikývol a povedal: „Možno. Už si niekedy dostal na hubu?“

„Nie.“
Položil svoju vidličku, pozrel mi priamo do očí a povedal: „Muž nikdy nevie, čo je v ňom, kým nedostane poriadny úder.“

Nevedel som, čo to znamená, ale znelo to dosť filozoficky, aby to získalo moju pozornosť. „Budem tam,“ povedal som mu.

Čítať ďalej

Československé bojové umenie?

Ako dieťa osemdesiatych rokov som vyrástol na zle dabovaných akčných filmoch, ktoré sme vždy na druhý deň znova prežívali okolo paneláku. Boli sme shaolinskí mnísi, majstri kung fu, nindžovia, trénovali s majstrom Miyagim. Nepamätám si, že by sme niekedy bojovali valaškami alebo skúšali junácku pasovačku. Učili sme sa džudo, karate a grécko-rímske zápasenie netušiac, že existuje bojové umenie s pôvodom na Slovensku.
Čítať ďalej