Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku
Pekelný týždeň. Tak sa označuje záverečný test vojakov, ktorí sa uchádzajú o miesto v elitných jednotkách amerického námorníctva (SEALS).
Je to záverečné sito, ktoré z vybraných vojakov ďalej vyselektuje len tých najtvrdších 5 percent.
Pekelný týždeň. Tak sa označuje záverečný test vojakov, ktorí sa uchádzajú o miesto v elitných jednotkách amerického námorníctva (SEALS).
Je to záverečné sito, ktoré z vybraných vojakov ďalej vyselektuje len tých najtvrdších 5 percent.
Test sa začína v nedeľu. Zobudíš sa na výstrel. Odvtedy až do nasledujúceho piatka máš dovolené pospať si dokopy len 4 hodiny, a pritom ťa čaká viac ako 300 km behu a vyše 100 hodín silových cvičení.
Bez práce nie sú koláče
Hneď po prebudení začnú inštruktori kričať povely. Prenášaš polená, váľaš sa v piesku, skáčeš cez prekážky. Celý deň.
Keď príde noc a bežní ľudia idú spať, ty pokračuješ. Beháš z miesta na miesto, cvičíš pod dohľadom nadriadených, vydávaš zo seba maximum.
Prichádza ráno a ty sa nezastavíš. Cítiš sa ako v mučiarni. V tele sa ti strieda pocit fyzických múk s apatickými stavmi chvíľkového umŕtvenia nervov.
Keď príde utorok, už dva dni si nespal. Pretrpel si studenú vodu, fyzické vyčerpanie, stres z vykrikujúcich nadriadených. Si unavený viac, ako si bol za celý život.
Začneš sa ľutovať. Celé to bolo zbytočné. Nemáš na to. Veď je ešte len utorok. Ostáva ti… koľko? Ešte tri celé dni? Nemožné!
Chyba! Vojaci, ktorí začnú počítať, koľko ostáva do konca, onedlho vypadnú. Vydržia jedine tí, ktorí sa sústredia na nasledovných päť minút. A ty chceš byť jedným z nich.
Prestaneš uvažovať, čo ťa ešte čaká. Začneš sa sústrediť na prítomnosť. Všetko ostatné sa rozplynie.
A takéto zmýšľanie sa dá uplatniť aj v bežnom živote.
Napríklad sa pripravuješ na dôležitú prezentáciu. Zabudni na to, čo ťa čaká a sústreď sa len na tých niekoľko viet pred sebou, ktoré musíš absorbovať s plným sústredením.
Keď som sa pripravoval na polmaratón, a nevedel som zabehnúť ani 5 kilometrov bez prestávky, bolo mi hnusne. Hovoril som si, že to sa nedá. Koľko ešte musím odtrénovať, aby som to zvládol? Koľko ma ešte čaká?
Hlúposti. Uvedomil som si, že to je zlý spôsob myslenia. Začal som sa sústrediť na každý beh, každý krok. Začal som sa vyžívať v tom, že môžem hýbať nohami, že ma vedú vpred.
O niekoľko mesiacov neskôr som zabehol tých 21 kilometrov za dve hodiny. Bez jedinej prestávky. A nasledovný rok som to zopakoval – s chuťou.
V zdravom tele zdravý duch
Tvoja myseľ potrebuje silné telo.
Pre jednotky SEALS je udržiavanie kondície ich druhou prirodzenosťou. Zostáva to s nimi po celý život – aj dávno po tom, ako odídu z armády.
Pohodlie pre nich znamená umieranie.
Z takého pohľadu si všetci môžeme odniesť veľa. Vo vesmíre neexistuje stav stagnácie. Nič nestojí na mieste. Všetko sa buď hýbe vpred alebo upadá nazad.
Zvažuješ, či si ísť zabehať alebo to odložiť na zajtra? Či si urobiť na večeru šalát alebo upiecť pizzu? Malé rozhodnutia majú veľký dopad. Zakaždým, keď zvolíš ľahkú voľbu namiesto tej správnej, upadáš nazad.
Keď ma začne zmáhať pohodlnosť, pomáha mi Jocko Willink, bývalý veliteľ jedného SEALS tímu. Púšťam si jeho motivačné nahrávky Discipline Equals Freedom na Spotify. Sú to kratučké postrehy o disciplíne, cvičení, stravovaní – bez balastu, priamo k veci. Vždy ma to nakopne.
Ranní ptáče dál doskáče
Každý deň je pre elitné jednotky ako jedna malá bitka. Väčšinou metaforicky, ale niekedy aj doslovne.
Vedia, že ako svoj deň začnú, tak sa bude odvíjať. Ak vykročia správnou nohou skoro ráno s energickým krokom, vyhrajú. Ak nie, zvyšujú si šance na prehru.
Nemusíš byť na bojisku, aby si toto zlaté pravidlo prijal aj do svojho života. Nič nie je väčší zabijak produktivity ako lenivé rána. Aj tie majú samozrejme svoje čaro – ale nechaj ich maximálne tak na víkend.
V pracovný deň nedopusti, aby si sa šuchtal v posteli. V žiadnom prípade nepresúvaj budík o ďalších desať minút. Hneď po prvom zazvonení vyskoč z postele. Tvoj deň sa bude uberať úplne iným smerom – výnimočným namiesto priemerným.
Ja si neviem vynachváliť skoré vstávanie. Ten pocit, že som aktívny ešte predtým, než sa zobudí väčšina republiky. Keď ešte len vychádza slnko a ja cítim, ako ma nabíja energiou. Je to úžasné.
Taký pocit poznajú iba ľudia, ktorí to zažili na vlastnej koži. Každý človek, ktorý začal vstávať v skoré rána a využíva to na cvičenie alebo dokončenie najdôležitejšej úlohy dňa, si to nevie vynachváliť.
Ak si to nikdy nerobil – a teraz sa ti to zdá ako nemožné – vedz, že to zmení aj tvoj život, ak budeš chcieť. Moje oči pred rokmi otvorila kniha Zázračné ráno. Z celého srdca ti ju odporúčam.
Komu sa nelení, tomu sa zelení
Jednotky SEAL prechádzajú napohľad jednoduchým testom detailov.
Zoradia sa pred svojimi kasárňami a veliteľ ide dnu skontrolovať každý kút. Hľadá akúkoľvek smietku prachu, zrnko piesku, záhyb na obliečke. Ak niečo nájde, pošle za trest všetkých z danej izby cvičiť do vyčerpania.
Možno sa to zdá prehnané. Prečo by vojak mal byť taký poriadkumilovný?
Dôvod je vyslovene praktický. V armáde sa hovorí: „Ak sa nemôžem spoľahnúť na tvoju poriadnosť, ako ti môžem dôverovať s puškou v ruke?“
Sú to práve tie malé veci, ktoré nás odlišujú od zvierat a robia ľuďmi. Ako si ráno upraceme posteľ. Ako si vyčistíme zuby. Ako si vyleštíme topánky.
Ak si dávaš záležať na malých veciach, ľudia vedia, že od teba môžu očakávať to isté aj pri veľkých veciach.
A práve v tom spočíva sila charakteru.
Pripomína mi to môj obľúbený seriál Agatha Christie – Hercule Poirot. Hlavná postava detektíva Poirota je samozrejme z fyzického hľadiska na míle vzdialená od SEALS. Ale spája ich disciplína mysle. Ako sa starajú o svoj výzor, poriadok, systematické riešenie situácií.
Starostlivosť o detaily si vyžaduje námahu. Ale výnimočnosť je neporovnateľná s priemernosťou.
Keď sa do niečoho pustíš, rob to poriadne, alebo to nerob vôbec.
Ak si chceš prečítať viac o elitných jednotkách SEALS, odporúčam ti úžasnú knihu Extrémne vlastníctvo.
Ján Cibulka
Zakladateľ projektu Masterkurz, kde píše o skúsenostiach s podnikaním na internete a osobnom rozvoji.
–
korektúra: Barbora Sujová
