Práve ti zomrel starý priateľ zo vzdialeného štátu. Aj by si chcel ísť na pohreb, ale letenky sú fakt drahé, si zavalený pracovnými povinnosťami a vlastne si s ním aj tak už dlhšie nebol v kontakte.
Práve ti zomrel starý priateľ zo vzdialeného štátu. Aj by si chcel ísť na pohreb, ale letenky sú fakt drahé, si zavalený pracovnými povinnosťami a vlastne si s ním aj tak už dlhšie nebol v kontakte.
Rozhodol si sa rozísť sa s priateľkou a teraz stojíš pred voľbou – oznámiť jej to osobne alebo len napísať SMS? Zrejme by viac ocenila odvahu povedať jej to z očí do očí, ale zároveň by si sa rád vyhol trápnej situácii a ten vzťah aj tak nestál za veľa, všakže…
Hoci si už doma z práce a deti sa chcú s tebou hrať, v schránke ti zostalo pár pracovných mailov čakajúcich na odpoveď. Časť tvojho ja by chcelo vyhovieť deťom, tá druhá časť by sa radšej ešte aspoň na chvíľu vrátila k pracovným povinnostiam.
Každý z nás pravidelne čelí podobným rozhodnutiam. Obidve možnosti sa zdajú byť rovnako rozumné či praktické (alebo si aspoň vymyslíme dostatočné dôvody, prečo by mali byť) a zdá sa nám nemožné vybrať si z nich tú správnu.
Jezuita James Martin ponúka užitočnú pomôcku pre tento typ situácií. Položme si otázku: Čo by urobilo moje najlepšie ja?
Táto otázka často pomôže rozptýliť hmlu našej nerozhodnosti a umožní nám hneď jasne vidieť tú správnu odpoveď.
Pravdepodobne máš predstavu o tom, ako by malo vyzerať tvoje najlepšie ja. Zrejme sa často na tento ideál nechytáš a vzdialenosť medzi tým, kým si a kým chceš byť, sa ti vidí neprekonateľná. Našťastie ju nemusíš prekonať jediným heroickým skokom, ale môžeš ju postupnými krokmi pomaličky a systematicky skracovať.
Zakaždým, keď sa zamyslíš, ako by konalo tvoje najlepšie ja a podľa toho aj následne konáš, dostávaš sa stále bližšie k tomu, aby si sa tým človekom aj naozaj stal.
–
zdroj: artofmanlines.com
preklad: Daniel Zámečník
korektúra:
fotografia: unsplash.com
