Narazil do mňa na ulici, neotočil sa a ja som dúfal, že sa aspoň ospravedlní, alebo povie niečo. Nepovedal nič. Naivne som čakal na odozvu, nič však neprišlo a tak ako som pokračoval v svojom dni ďalej s touto myšlienkou v srdci. Na konci dňa vo mne vyvstali otázky. Prečo nič nepovedal? Prečo som sám nezareagoval inak?
Úvah bolo dosť. Jednoducho ten muž bol tak sebavedomý, nevšímavý, že pri vidine okolitej neschopnosti odporu druhých, nemal dôvod sa zamýšľať nad sebou a meniť sa. Jedine mne to stále rezonovalo v hlave.
V ten deň som na nič svetové neprišiel, a tak som si dal záväzok, že začnem pozorovať mužov, ako sa správajú, či sa to stalo len mne, je to nejaký „moderný“ fenomén, alebo čo to je? Čítať ďalej
