Telo je treťoradé. Je najvyšší čas, aby došlo aj naň.

“Telo je až druhoradé. Podstatný je charakter.” alebo “Máš rodinu. Je normálne, že nemáš čas sa venovať športu.” -počúval som toľkokrát. Od ľudí, a veru aj od seba. Od prírody som nebýval kto vie ako silný a keď som začal excelovať na univerzite, bol som jedna papuča so svetom intelektuálov a umelcov. Svet, kde je podstatná sila myšlienky a nie tela. 

“Telo je až druhoradé. Podstatný je charakter.” alebo “Máš rodinu. Je normálne, že nemáš čas sa venovať športu.” -počúval som toľkokrát. Od ľudí, a veru aj od seba. Od prírody som nebýval kto vie ako silný a keď som začal excelovať na univerzite, bol som jedna papuča so svetom intelektuálov a umelcov. Svet, kde je podstatná sila myšlienky a nie tela. 

Manželka mi musela nosiť školskú tašku. Tak veľmi ma ten prekliaty chrbát bolel. Sekalo ma v krku a časom aj v „mysli“. Toľko som sa pohltil do vnútorného myšlienkového sveta a jeho vyjadrenia cez umenie a duchovný život, že som ani nezbadal, čo všetko mi uniká.

Bol rok 2013 a ja som vyhorel. Znenávidel som rodičovstvo, prácu a asi aj seba. Navonok vyzeralo všetko veľmi usporiadane a v poriadku. Hodnotovo a charakterne. Lenže vo vnútri som to nebol ja. Vlastne som ani nevedel, kým som. Prišlo mi ľúto tej mladosti. Že som sa zameral na duševno-duchovné ciele a nemal za sebou žiadne jazvy, tetovania či hrdinské činy. Nie že by som sa potreboval niekde chváliť. Skôr ako reflexia od tela, že v ňom žijem život, ktorý má silu. 

Myslím, že sa to často stáva. Muž sa pod tlakom okolia snaží premeniť čím skôr z chlapca na dospeláka a zabudne byť pritom mužom. Ani to nie je spoznať. Až kým sa neocitne zakvasený pred telkou a neschopný sa hrať s deťmi na dobrodruhov.

Celistvosť človeka

V judo-kresťanskom ponímaní, ktoré bolo čo do vyjadrovacieho aparátu ovplyvnené gréckym helenizmom, pozorujem koncept človeka, pozostávajúceho z ducha, duše a tela. Inde sa zas píše o tele, vnútornom človeku a najvnútornejšom človeku. To v jednoduchosti znamená, že ak má môj život byť silný a kvalitný, musia byť silné a kvalitné všetky tri súčasti môjho bytia. Pritom jedna vyživuje druhú a dáva spätnú väzbu predošlej. Duch oživuje dušu a duša telo. Ak telo nie je v poriadku, duša je zodpovedná za jeho stav, lebo je jeho oživovateľom a podobne duch zodpovedá za dušu. 

Začal som skladať dokopy svoj rozostavaný život. Prekopal som svoje “studne”, prehĺbil základy a začal na nich stavať. Ducha som nechal, aby ma viedol k mojej identite, hodnotám a životnému poslaniu. Dušu som napojil duchom a zveľadil zručnosti, ktoré vychádzali z toho, kto som a kam idem. A telo ako nosič vnútorného človeka, na pomedzí vonkajšieho sveta, som začal kultivovať cez mnohé spôsoby záťaže.

Uvoľnenie ducha

Raz som tak bežal lesom a uvažoval nad projektom do práce. Odrazu, tam hlboko v lese, sa mi v duchu zjavil presný model domu, ktorý som mal navrhnúť. Prišiel som domov a už som len poobťahoval jeho kontúry. Od vtedy mám výrazne lepšiu predstavivosť. Bolo to akoby duša, pod vplyvom uvoľnených hormónov počas behu, dala priestor duchu, aby sa prejavil vo svojej kreativite.

Neviem, nakoľko tento zážitok nevyhnutne súvisí s kultivovaním tela, ale podobné veci sa mi dejú tak často, že si už len ťažko viem predstaviť kreatívnu duševnú prácu bez ranného workoutu.

Na pleciach nosíme svety

Nie je to len náš vlastný vnútorný svet, ktorý nesieme v tele. Sú to aj svety našich detí. Ja som si musel vybrať, či ich budem nosiť na pleciach, či ma uvidia, ako v radosti a sile staviam náš dom, ako sa na ulici viem zastať slabšieho… Keď príde táto životná etapa, je dobré byť už pripravený. Na stavbe ani pri nosení detí či v konflikte už nič nenaposiluješ. Na to bol čas predtým. Tu sa ukáže, čo je v tebe.

Kritériom nie je, aké veľké svaly mám a koľko unesiem. Ale s akým úsmevom a pohodou to dokážem robiť. Či dokážem prijímať výzvy alebo sa pod chvíľou sťažujem na všakovaké bolesti. Postojom tela komunikujem okoliu svoj odkaz. Telo môže deťom komunikovať silu ducha, ale to najprv musí byť schopné sebavyjadrenia.

Súhlasím, že telo je až druhoradé. Ba dokonca, ako opisujem, až treťoradé. Ale rozvíja sa naraz s duchom a dušou. Takže je na čase, aby došlo už aj naň.

–
korektúra: Ivana Varga
fotografia: unsplash.com