Kde, do ****, sú všetky draky?

Muži sú skutoční romantici v pôvodnom zmysle slova.

Slovo „romance“ pochádza zo starofrancúzskeho „romanz“, ktoré pôvodne označovalo ľudové jazyky vyvinuté z latinčiny, napríklad starú francúzštinu, španielčinu a talianske nárečia. Tým sa odlišovali od klasickej či cirkevnej latinčiny, ktorá sa používala v kostoloch a pri formálnejšej komunikácii. Neskôr sa zo starofrancúzskeho slova „roman“ stalo podstatné meno označujúce obľúbené knihy napísané v týchto bežných jazykoch: romány.

Prvé romány („romans”) neboli príbehy o mužoch, ktorí kupujú ženám kvety a čokoládu. Prvé „romans“ písali muži pre mužov a rozprávali príbehy o tom, čo by čarodejník Akiro (Conan easteregg) nazval „veľkolepým dobrodružstvom“.

Boli to príbehy o rytieroch na koňoch, ktorí vyrážali na výpravy za cťou a tajomnými pokladmi, akým bol grál, ešte skôr než sa stal Svätým grálom. Rané „romans“ romantizovali pre mužské publikum príbehy Lancelota, Percevala a dvor kráľa Artuša. Medzi dobrodružstvom a dvorskou láskou v nich existovalo napätie, takže ľúbostné príbehy boli ich súčasťou od začiatku. Boli to však ľúbostné príbehy písané predovšetkým pre mužov. Pôvodnými čitateľmi „romantických románov“ sme boli my.

Dobrodružné príbehy s ľúbostnou zápletkou uchvacujú mužskú predstavivosť prinajmenšom od čias Homérovej Odysey.

Dnešným mužom ktosi nahovoril, že im toto dobrodružstvo chýba a namiesto neho sú uväznení v pochmúrnom očistci za pracovným stolom. Korporátne životy, tak vzdialené všetkým príbehom, o ktorých sme kedy snívali.

Sme narodení príliš neskoro na objavovanie Zeme, príliš skoro na objavovanie hviezd. Táto mužská otrávenosť životom bola jednou z tém Klubu bitkárov a podnietila milión fantázií o vykrvácaní v snehu. Je na pováženie, ako veľmi sa nudíme na poradách, keď by sme radšej mrzli kdesi na Aljaške prenasledovaní svorkou vlkov.

Lenže aj táto obdivuhodná túžba po dobrodružstve môže skĺznuť do vlastného únavného hundrania o beznádejnom svete tak, že sa literárnych postáv podobáš najviac na toho depresívneho somára z Macka Pú.

„Ak nemôžem vysadnúť na koňa, dobyť dedinu a vyplieniť kláštor, nič mi nikdy nebude dosť dobré a som odsúdený na nudný život.“

Ak máš okolo dvaddsiatky, možno ešte dostaneš príležitosť ísť do vojny proti drogovému kartelu alebo strieľať džihádistov z vrtuľníka Apache. Stretol som pármužov, ktorí boli v bojovom konflikte nedávno.

Neromantická skutočnosť je taká, že väčšina mužov v dejinách nezažívala veľkolepé dobrodružstvá ani hrdinsky nebojovala vo vojnách, ktorých spravodlivosť by potvrdil samotný vesmír.

Kŕmili prasatá pomyjami. Viazali seno do balíkov. Vyrábali topánky či keramiku alebo predávali dovezené koberce so skromnou prirážkou. A potom si o tých dobrodružstvách čítali, presne ako ty.

Namiesto toho, aby si zlostne kopal do kameňov, pretože si sa narodil príliš neskoro na dobrodružstvo, polož si otázku: Koľko dobrodružstva vlastne zvládneš? Podľa čoho to vieš? Väčšina chlapov, ktorí plačú, že nemajú čo dobývať, sa nevie ani biť. Koho by si vlastne dokázal poraziť?

Čo keby si začal prvým krokom?

Začni trénovať bojové umenie. Daj si pár sparingov.

Je mi jedno, kto si. Do desiatich kilometrov od tvojho domu žije nejaký chlap, ktorý ti dokáže naložiť viac, než unesieš.

Ak budeš niekoľko rokov trénovať a máš naozaj výnimočný talent, možno tento okruh vo svojej váhovej kategórii rozšíriš o pár kilometrov. Na svete je hŕstka chlapov, ktorí si môžu dovoliť odvážnejšie tvrdenia, a ak sleduješ MMA, ich mená už pravdepodobne poznáš.

Svet je plný mužov, ktorí sú väčší, rýchlejší, silnejší a v boji lepší než ty.

Stále existujú nebezpečné povolania, stále sú tu zločinci, ktorých treba chytiť, a stále sa vedú vojny, v ktorých sa dá bojovať. Stále je dosť výprav, ktoré môžeš zorganizovať, nemálo plavieb po mori, kde sa vieš dostať.

Ak nič z toho nerobíš, prečo? Čakáš, kým ťa do toho vesmír donúti?

Možno bezpečnejšie sťažovať sa na stav sveta, zatiaľ čo… kŕmiš prasatá pomyjami?

Je jednoduchšie čakať na nejakú dokonalú príležitosť, ktorá nikdy nepríde, aby dala tvojmu životu zmysel a príbeh?

Silovému tréningu a občasnému búchaniu do vreca sa pravidelne venujem už výrazne dlhšie než desať rokov. Začal som dosť neskoro, takže mi nikdy nehrozilo, že sa zo mňa stane profesionál. V niektorých veciach som celkom dobrý a viem, aký je to pocit na telesnej úrovni.

Ale tiež som odtrénoval a odsparingoval dosť na to, aby som vedel, že som… chlap, ktorý píše. Ak mám túžbu po dobrodružstve vyrazím s chlapmi do hôr, kúpim si luk, učím as vrhať sekerou, spravím si zbroják… Svoje dobrodružstvo nepočkám, výjdem mu v ústrety bezohľadu na vek. Preto vám po 4Otke nedávam možnosť vyhovárať sa.

Ak si myslíš, že si Lancelot, a si mladý muž, stále máš dosť príležitostí dokázať to.

Na čo čakáš?