Keď premýšľame o hrôzach holokaustu minulého storočia, automaticky sa nám môže podsúvať takáto myšlienka: za veľkým zlom týchto rozmerov museli stáť rovnako zlí ľudia. Tí museli mať zvrátenú myseľ, určite boli morálne skazení, asi boli aj sadistami a v ich svedomí sa musel odohrávať veľký boj, keď sa poprava nevinných stala normálnou súčasťou ich dennej rutiny.
Ak ale niekto povie, že takéto zlo bolo vnímané jeho vykonávateľmi ako banalita — a vykonávať ho mohli dokonca úplne normálni ľudia — a ešte k tomu aj tvrdí, že my sami by sme sa v tej dobe len veľmi ťažko nestali súčasťou tej hrôzostrašnej mašinérie, vnútorne nás to môže nielen vyrušiť, ale aj vážne zaraziť.
Pre mnohých bola Arendtovej správa o Eichmannovom procese z roku 1961 práve tak zarážajúcou a kontroverznou—a v dnešnej dávke si lepšie posvietime na jej koncept banality zla.
***
Ak sa vám páči obsah, ktorý tvoríme, a chcete našu snahu oceniť a pomôcť tomuto projektu napredovať, vášmu daru budeme vďační na: SK0283605207004206569938
Zdroj fotografie: https://www.britannica.com/biography/Hannah-Arendt
