50. Podcast Mužom.sk: Kultúra obetí

Vždy keď sa nám niečo nepodarí, je tu možnosť nájsť vinníka niekde inde. Takto to ďalej nepôjde.

Budete počuť:

  • prečo robíme Mužom.sk
  • čo je mentalita obete a kde sa to celé začína
  • ako prestať ťahať veci do extrémov
  • o nutnosti postaviť sa strachu
  • Neporazený od W. E. Hanleyho

 

Peter Podlesný

Manžel nádhernej ženy, otec dvoch detí, priateľ dobrej partie chlapov.

4 komentáre k “50. Podcast Mužom.sk: Kultúra obetí

  1. Nejaký krátky podcast dnes? Nie? Ale o to výstižnejší, toto je veľmi aktuálny problém, s ktorým sa stretávam veľmi často.

    Tá veta: “Nikto sa nestane obeťou, pokiaľ sa ňou nerozhodne byť.” je jedna z najvýstižnejších, aké tu zazneli. Bingo! Byť obeťou je najmä psychický stav. Iste, keď mi nejaký “slabý” vodič nabúra vlastnou chybou auto, keď ma niekto okradne, som obeť. Ale záleží na tom, ako sa k tomu postavím. Buď sa nato môže vykašlať, že ho to nebaví a stať sa živým mŕtvym, alebo si môže povedať, že je to skúška jeho trpezlivosti, pokory, vyrovnanosti (mužnosti, charakteru, viery…). Toto sa mi páči na kresťanskom učení. Buď sa podvolím a stanem sa obeťou, alebo vydržím byť vyrovnaným mužom. Byť obeťou je stav, na začiatku ktorého je príležitosť, možnosť sa opäť posunúť, ponaučiť, pripraviť sa na nečakané situácie a nepriaznivé podmienky. Ľahšie sa to píše, ako robí.

    Je to však nesmierne oslobodzujúce, keď si človek prizná, že si za svoje chyby a zlyhania môže predovšetkým on sám, začne na sebe makať a prestane sa zbytočne stále sťažovať a ľutovať. A ľudia nato nie sú zvyknutý, takže sa pýtajú, prečo sa človek nesťažuje sko “všetci” ostatní.

    Za seba si dovolím tvrdiť, že je dokonca nezodpovedné a istým spôsobom “sebecké” od ľudí, keď na sebe vôbec nemakajú a nemajú záujem sa nikam posúvať, nič nevybudovať a nič tu po sebe nezanechať. Život je krátky a nie každý z nás má rovnaký východiskový bod – občas mám chuť ľuďom povedať “mnohí sú na tom oveľa horšie než ty, tak načo sa tu stále ty sťažuješ, čo viac by si ešte od života chcel, ako milióny príležitostí?!”

    Gratulujem k 50. podcaste a verím, že ešte aspoň niekoľko krát toľko ich ešte spravíš.

    O stretnutie by som mal záujem, ale Košice mi žiaľ nevyhovujú. Keby to bolo v budúcnosti viac na západe, nebodaj v hlavnom meste, môžeš so mnou počítať, a kľudne by som sa s tebou stretol rád aj sám, ak by nebodaj nebol záujem a mal by si čas.

    • Peter vďaka za tvoj postreh. Dĺžka tohto formátu vždy závisí od mojich aktuálnych myšlienok a tie nerád nafukujem, občas je ich viac, inokedy menej. V mnohom čo píšeš sa s tebou plne stotožňujem. Verím, že v budúcnosti sa nám podarí stretnúť aj na západe Slovenska, alebo urobíme na východe taký event, na ktorý sa oplatí docestovať aj z druhého konca krajiny.

      Ešte raz vďaka.

  2. Vďaka za tvoje slová.

    To akým spôsobom dokážeš dať pozerať na vec z iného uhla pohľadu je skvelé. Aj keď som nepočul úplne všetky podcasty, vždy keď mám čas rád si vypočujem podcast a viem, že ten čas je dobre investovaný. Niekedy sa aj ja popravde nájdem v role obeti, a obviňujem iných za to čo sa mi stalo. Tvoje slová ma utvrdili v tom, že jediný kto môže za spôsob ako sa vysporiadam s udalosťami v živote som Ja. Aj v súčasnej dobe nachádzame množstvo myšlienok, ktoré nám podsúvajú pohľad že my sme tie obete. Boli sme obeťami fašizmu, komunizmu, maďarov, politikov atď atď… Myslím si, že pre našu kultúru sú tieto slová potrebné ako soľ.

    • Vďaka Samuel, tiež musím strážiť svoje ego a postoje, aby som sa nezamotal. Je to cesta a čím viecerí na nej budeme, tým lepšie pre nás a naše okolie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *