O tom, ako si nesieme zranenia od otcov a neskôr sme pripravení rozdávať ich ďalej našim synom.
Budete počuť:
- že sú jazvy, ktorými sa pýšime, a tie, ktoré skrývame
- otec ovplyvňuje bez ohľadu na to, či je prítomný, alebo nie
- argument ad hitlerum
- čo chce každý syn počuť
- pár návrhov, čo urobiť vo vzťahu k svojim sklamaniam
- a iné
Ak ti článok pomohol, budeme radi ak nás podporíš zakúpením našich produktov:
-
Poster Mužom.sk – Chrániť, zabezpečovať, tvoriť, viesť
€18.00 Pridať do košíka -
Tričko NIE SOM TVOJA MATKA – biele
€25.00 Výber možností -
Tričko NIE SOM TVOJA MATKA – čierne
€25.00 Výber možností -
Tričko SEMPER VIRILIS Diskobolos
€25.00 Výber možností -
Tričko SEMPER VIRILIS Herkules
€25.00 Výber možností -
Tričko CAPUT GERAT LUPINUM
€25.00 Výber možností
Vďaka za ďalší skvelý podcast. Mám otázku: Čo si myslíš o tom, že muž identifikuje zranenie od otca a potom sa o tom v rámci uzdravenia porozpráva priamo s otcom? Nie vyčítavo, z pomsty alebo obviňujúco, ale s odpustením a snahou o vzájomné pochopenie? Nemyslíš, že by to mohlo mať dramaticky pozitívny efekt (boost) na oboch – otca a syna? Samozrejme za predpokladu, že otec je ochotný o tom hovoriť a niesť zodpovednosť za zranenia, ktoré spôsobil…Vopred vďaka za názor.
Zdar Šimon, myslím, že to, čo navrhuješ je skvelá vec. Ani na jednej strane to však nemusí byť jednoduché. Ak to výjde, tak je to skvelé, ak nie, ešte stále sú tu možnosti napr nájsť skupinu otcov a synov, alebo ju vytvoriť, s ktorými spolu prejdete cestu zameranú nielen na zranenia, ale aj iné veci mužskosti.
Pre niekoho je cesta napísať list otcovi. Ten ale musí byť napísaný aj s vďakou a ocenením, pretože ako som už spomínal muži potrebujú ocenenie a rešpekt.
Ciest je viac, ale v každom prípade stojí za to to skúsiť.