Sme kšeftári a kurvy

Muž 21. storočia má zvláštny problém: nikdy nemal toľko možností ukázať svetu, kto je, a nikdy nebolo jednoduchšie stať sa iba produktom vo výklade.

Máme technológie, platformy, profily, osobné značky, aplikácie, kurzy, podcasty, siete, reels, zoznamky, lajky, odbery, platené komunity, „autentické“ videá natáčané na telefón a predajné lieviky maskované ako osobné vyznania. Každý tvrdí, že chce byť skutočný. Všetci sú už unavení z falošnosti. Všetci hovoria, že predávajú len to, čomu veria.

A predsa to často smrdí.

Nejdem sa hrať na pustovníka, ktorý odmieta komerciu, alebo sex. Nič z toho nie je zlé, skôr naopak. Je v poriadku, že muž môže chcieť dobre vyzerať, zarobiť peniaze alebo byť príťažlivý. Problém je inde.

Z nižších vecí sme spravili najvyššie hodnoty.

Sex sa stal náhradným náboženstvom. Peniaze dôkazom zmyslua pozornosť nám dáva kyslík. Mierkou mužnosti je koľko ľudí nás chce, sleduje, lajkuje, kupuje alebo nám závidí. Tak to aspoň vidia “tatefluenceri, ktorí ovplyvňujú generáciu chlapcov.

Onlyfans a propragovanie hazardu sa stalo obhajovaným spôsobom práce.

Takže áno. Sme kšeftári a kurvy. Dotklo sa ťa to? Sorry not sorry. Mohol by som ukazovať prstom mimo seba, ale to ma zatiaľ nikdy neposunulo dopredu.

Minimálne sme nastavili kultúru tak, aby kšeftári a kurvy dostávali pozornosť a priestor celebrít. Žijeme vo svete, kde človek predáva svoju tvár a telo, akoby boli na opakované použitie pre kohokoľvek, kto vie zaplatiť. Ale za stav kultúry sme zodpovední my všetci, tým koho podporujeme a komu dávame priestor. Takže áno, aj keď máš útlocitnú dušu, hovorím, že sme tvorcami kultúry kšeftárov a kuriev.

Keď sa človek predáva dosť dlho, príde chvíľa, keď už nevie, čo je v ňom pravda a čo len dobre fungujúci obsah.

Otázka už neznie: kto som?

Snažím sa pýtať mužov, podľa mňa, dôležité a ťažké otázky.

Čo dokážeš? Čo unesieš? Vieš držať slovo? Komu slúžiš? Aký si pod tlakom? Vieš sa ovládnuť? Vieš byť nebezpečný bez toho, aby si bol deštruktívny?

Kultúra kuriev a kšeftárov vedie k iným otázkam.

Som dosť hot? Vyzerám úspešne? Hrám dosť autenticky? Mám dosť pozornosti? Som dosť žiadaný?

To je zásadný posun.

Nie je problém, keď muž vyzerá dobre. Ja sa starám o telo, oblečenie, energiu, reč aj prítomnosť. Nemám dôvod vyzerať ako zabudnutý kus nábytku na gastroenterológii. Problém vzniká až vtedy, keď sa tvoja hodnota zúži na to, kto každý ťa chce.

Svaly prestanú byť nástrojom sily a potenciálu, ale dekoráciou. Disciplína nie je cestou k charakteru, ale k lepšej póze. Sebavedomie sa zmení na schopnosť predať sa pred kamerou. Duchovno slúži ako cesta k zárobku. Prednedávnom som k tomu vydal video na Instagrame, možno sa knemu ešte dostaneš. Mužnosť už neznamená službu, odvahu a zodpovednosť, ale dobre nasvietenú osobnú značku.

Vtedy sa z muža nestáva bojovník, kráľ, otec ani tvorca. Ženy si pod Amazonkou predstavia botoxovú princeznú, ktorej najväčší boj je za možnosť slobodne predať za 3 eurá svoj výstrih starému Indovi na Onlyfans.

Stávajú sa z nás výklady.

A výklad potrebuje okoloidúcich, ktorí sa zastavia.

Pozornosť ako nová droga

Na sociálnych sieťach sme vytvorili svet, v ktorom pozornosť vyzerá ako dôkaz hodnoty. Nie oni, MY.

Nemusíš byť múdrejší, aby sa na teba pozeralo viac ľudí. Naopak, čím hlúpejšie sa chováš, tým viac pozornosti získaš.
Toto robí v našich mysliach bordel.

Muž prirodzene potrebuje uznanie. Ja tiež. Potrebujem spätnú väzbu, že moja sila, práca a prítomnosť majú význam. Kedysi ju dávala komunita, remeslo, boj, práca, iniciácia, alebo muži.

Dnes nám zostal displej.

Ten nehovorí či si dobrý muž. Hovorí ti, či si dosť dosť kontroverzný, bizarný. Tvrdý názor, zraniteľné priznanie, duchovná múdrosť, feministická fráza, antifeministická fráza, čokoľvek, čo práve otvorí dvere k pozornosti.

Falošná autenticita

Autenticita sa stala žánrom.

Ľudia už nechcú vidieť uhladenú reklamu, tak dostanú „neuhladenú“ reklamu. Už nechcú štúdiové svetlá, tak príde záber z ruky. Už nechcú predajcu v obleku, tak im niekto v mikine sedí v aute a „len úprimne zdieľa, čo mu dnes došlo“.

Lenže kamera je stále kamera.

V momente, keď ju zapneš, niečo hráš. Možno veľmi blízko svojej autenticity. Možno úprimne. Možno neklameš. Stále však vyberáš, čo ukážeš a ako to povieš.

To samo osebe nie je zlé. Každá komunikácia má formu. Problém nastáva, keď sa „autentickosť“ zneužívaš na získavanie dôvery.

„Som len obyčajný chlap ako ty.“
„Toto nie je predaj, toto je môj názor.“
„Len zdieľam svoju cestu.“
„Toto mi zmenilo život.“
„Nechcem ťa presviedčať, ale…“

O tri vety príde kurz, suplement, coaching, platená komunita, výzva, mastermind alebo zázračný systém na život, telo, vzťahy, biznis, mužnosť a vnútorného bojovníka.

Nie je problém, že niekto niečo predáva. Problém je, keď sa predaj maskuje ako nezištná pomoc.

Keď sa dôvera stane nástrojom a mužnosť produktovou kategóriou, už nie si mentor. Si kšeftár a kurva.

Muž ako sexuálny produkt

Dlhé roky sa hovorilo hlavne o objektifikácii žien. Dnešný svet však úspešne vtiahol do rovnakého mechanizmu aj mužov. Fitness kultúra, zoznamky, Instagram, OnlyFans, looksmaxxing, neustále porovnávanie tiel, póz, čeľustí, vlasov, štýlu, výšky, statusu a sexuálnej výkonnosti.

Muž sa učí pozerať na seba očami trhu.

Ako vyzerám? Aká je moja sexuálna hodnota? Koľko žien (alebo mužov) by ma chcelo? Koľko mužov mi závidí?

Telo, ktoré malo byť nástrojom, sa mení na reklamnú plochu.

Mužské telo má niesť silu, prácu, výkon, ochranu, vytrvalosť a schopnosť obstáť v realite. Má niečo uniesť, nebyť len figurínou vo výklade.

Áno, muž má byť príťažlivý. Lenže príťažlivosť oddelená od schopnosti je prázdna póza.

Brušáky bez charakteru a veľké ruky bez služby sú len mäso. Muž, ktorý buduje telo iba preto, aby bol žiadaný, sa dostáva do pasce. Začne žiť z pohľadu druhých, a kto žije len z pohľadu druhých, ten sa stáva ich majetkom.

Veľké príbehy ako trh

Trochu stoicizmu, kresťanstva, pohanstva, Junga, testosterónu, zenu, Sparty, Duny, „high value man“, „Christ is King“, divokého muža, manifestácie a doplnkov na libido. Výsledok často vyzerá ako duchovný bazár, kde sa medzi vzorom a archetypom predáva zľava na mentoring.

Problém nie je v návrate mužov k veľkým príbehom. Práve naopak. Muž bez príbehu je ľahko ovládateľný. Potrebujeme mýtus, službu a obraz toho, čím sa môžeme stať.

Lenže aj veľké príbehy sa okamžite menia na trh.

Dá sa predať kresťanský fitness program, pohanský kurz mužskej energie, stoický diár, archetypálny mentoring, testosterónový protokol aj „autentická komunita mužov“ s cenníkom.

Ešte raz. Predaj nie je problém. Dobrá práca si zaslúži svoju hodnotu. Tvorca potrebuje jesť, mentor má účty a tváriť sa, že peniaze sú špinavé, býva často len duchovná póza ľudí, ktorých účty má zaplatiť niekto iný.

Problém vzniká, keď sa posvätné používa ako zásterka kvôli predaju. Tam vzniká duchovný kšeftár.

On je nebezpečnejší než obyčajný predajca tenisiek. Snaží sa nás presvedčiť, že význam sa dá kúpiť. Nedá.

Únava z kšeftu

Ľudia nie sú unavení zo zmysluplnej výmeny. Nie sú unavení z práce ani z férovej ponuky za férovú cenu.

Sú unavení z toho, že všetko je predaj. Každý post niekam vedie. Osobná skúsenosť má call to action, rozvod na sériu videí, premena tela na produkt. Priznanie zlyhania na úvod novej kampane.

Toto vytvára hlbokú skepsu.

Ľudia prestávajú veriť aj tým, ktorí hovoria pravdu, pretože už boli príliš veľakrát predaní. Mentorov si spájajú so šarlatánmi, mužské komunity s kultmi osobnosti, duchovno s ezokšeftom.

Muž, ktorý naozaj chce hovoriť pravdu, dnes stojí v hlučnom trhovisku, kde každý kričí: „Ja som ten skutočný.“

Tak si vytvárame peklo našej doby. Nedostatok dôvery.

Čo muž potrebuje

Muž nepotrebuje ďalšiu pózu, archetyp, fotku s mečom, rannú rutinu od človeka s charakterom kartónu ani influencera, ktorý si mýli počet followerov s hodnotou.

Potrebuje úprimnosť. Nie „autenticitu“ ako divadelné predstavenie.

Úprimnosť znamená hovoriť, čo si myslím, a myslieť vážne, čo hovorím. Alebo?

Vyžaduje, aby muž nepredstieral presvedčenie, ktoré nemá. Aby si neprisvojoval symboly, ktorým neslúži. Aby nepoužíval mužnosť ako kostým.

Úprimnosť nie je mäkká hodnota. Je ako železo.

Úprimný muž sa nemôže stále meniť podľa trhu. Nemôže každé tri mesiace predstierať nové presvedčenie podľa toho, čo práve funguje. Dnes stoicizmus, zajtra ženská energia, pozajtra Kristus, potom pohanstvo a nakoniec kryptomeny. Možno preto množstvo ľudí nudí môj obsah. Dookola to isté. Áno, pretože je to niečo, čo mi funguje. Knihy, tréning, úzky okruh mužov, disciplína, vytrvalosť.

Úprimnosť potrebuje kontinuitu.

Ukáže sa v tom, čo muž robí dlhodobo, kam dáva čas, čomu slúži bez potlesku, ako sa správa mimo kamery a čo zostane z jeho mužnosti, keď mu vezmú publikum.

Toto oddeľuje mužov od kšeftárov.

Mužnosť ako protijed

Mužnosť v 21. storočí nesmie byť ďalšia značka. Musí byť návrat k realite.

Telo, ktoré niečo unesie, práca, ktorá má hodnotu, vízia, ktorá ťa presahuje, disciplína, ktorá ťa robí schopnejším slúžiť.

Peniaze majú zostať nástrojom, nie bohom. Sex časťou života, nie jeho centrom.

Zdravý muž chce rešpekt z pridanej hodnoty, ktorú prináša.

Rešpekt je drahý. Skladá sa z rokov, opakovania, zlyhaní, práce a schopnosti stáť pri veciach, ktoré hovoríš. Rodí sa z toho, že sa nerozpadneš pri prvom tlaku, tvoje slovo niečo znamená a tvoje telo, činy aj hodnoty idú jedným smerom.

Muž, ktorý chce byť len pozornosť, sa prispôsobí trhu. Muž, ktorý chce byť rešpektovaný, ide náročnejšou cestou.

Nová vzbura bude obyčajná

Možno najväčšia rebélia dnes nebude kričať extrémnejšie názory, ukazovať ešte viac nahoty, šokovať viac… Možno bude stačiť byť normálne, vážne, úprimne mužom.

Mužom, ktorý nepotrebuje byť stále žiadaný. Svet je plný mužov, ktorí chcú zaujať. Menej je tých, ktorým sa dá veriť. Prajem každému chlapovi, aby sa cítil “hot”, ale viac potrebujem, aby bol odolný..

Svet je plný kšeftárov a kuriev a práve preto je dnes mužnosť znovu dôležitá.

Muž s pridanou hodnotou je v 21. storočí takmer revolučný krok.