Thumos: Vnútorná sila, ktorú potrebuje každý muž

Úvod do pojmu thumos

Možno ste už počuli ľudí používať starogrécke slovo thumos na označenie akéhosi spravodlivého, oduševneného hnevu, ktorý sa domáha spravodlivosti. Ja sám som toto slovo občas použil. Pre mužov je to dôležitý koncept, pretože podľa mňa predstavuje niektoré z najlepších stránok našej prirodzenosti.

Pokúsim sa vám preto v priebehu piatich či šiestich minút pomôcť hlbšie pochopiť, čo thumos znamená. Poďme na to.

Etymológia slova thumos

Slovo thumos pochádza z protoindoeurópskeho koreňa, ktorý znamená „dym“. Vyvoláva predstavu stúpajúcej pary alebo dychu, ktorý predstavuje životnú silu/vášeň.

Thumos sa často prekladá ako duch alebo oduševnenosť, pretože práve tieto slová sa v slovenčine najviac približujú predstave akejsi neviditeľnej sily, ktorá prebýva v človeku. Thumos však označuje ducha spojeného s veľmi konkrétnymi pudmi, túžbami a emóciami.

Thumos v Iliade a Odysei

V Homérových dielach sa muži obracajú na svoj thumos, akoby bol ich vnútorným spoločníkom. Akoby išlo o osobitnú silu v ich vnútri, ktorá ich nabáda k sláve, pomste a prekonaniu samých seba.

Predtým, než sa Hektor v dvadsiatom druhom speve Iliady stretne v boji s Achillom, premýšľa, či by sa nemal pokúsiť vyjednávať, alebo či má nastúpiť do súboja, v ktorom ho s veľkou pravdepodobnosťou čaká smrť.

Keď si Hektor v mysli prechádza svoje možnosti, Homér hovorí, že prehováral k svojmu vlastnému veľkému thumos. Možno by sme poeticky povedali, že „skúmal svoje vlastné odvážne srdce“.

Hektor sa napokon rozhodne bojovať.

Keď je smrteľne zranený, prosí Achilla, odvolávajúc sa na jeho rodičov, aby vydal jeho telo rodine a nenechal ho zožrať psami.

Rozzúrený Achilles však odpovedá:

„Už ma nepros, ty pochlebovačný pes, a nezaprisahávaj ma pri mojich rodičoch. Kiežby ma môj hnev a moja zúrivosť dohnali k tomu, aby som rozsekal tvoje telo a zjedol ho surové. Také utrpenie si mi spôsobil.“

Slovo použité na označenie Achillovej zúrivosti je práve thumos.

Achilles si teda želá, aby ho jeho thumos dohnal až ku kanibalizmu. Napriek tomu však necíti, že by ho táto vnútorná sila skutočne nútila taký čin vykonať.

V piatom speve Odysey sa Odyseus počas búrky pokúša prežiť na plti. Obracia sa na svoj thumos a hľadá v ňom silu vydržať.

„Ochromený strachom prehovoril k svojmu odvážnemu srdcu.“

Aj tu je pôvodným slovom thumos.

„Biedny človek, čo sa teraz so mnou stane? Obávam sa, že nymfa všetko predpovedala až príliš presne. Povedala, že skôr, než sa dostanem do rodnej krajiny, naplní sa moja miera utrpenia na šírom mori. A teraz sa to všetko uskutočňuje. Zeus pokryl šíre nebo oblakmi, rozbúril more a zo všetkých strán sa na mňa ženú nárazy vetra. Teraz je už moja úplná skaza istá.“

Jedna poznámka na okraj.

Keď u Homéra hovoria o thumose ženy, zvyčajne tým označujú tú časť svojho vnútra, ktorá dokáže cítiť bolesť, stratu a nespravodlivosť. Neprovokuje ich však k násiliu

Thumos u Platóna: trojdielna duša

V diele Ústava Platón opisuje ľudskú dušu ako pozostávajúcu z troch častí.

Prvou je logistikon, rozumová časť duše, ktorá sa nachádza v hlave. Vo svojej najvyššej podobe hľadá múdrosť.

Druhou časťou je thumos, ktorý sídli v hrudi. Vo svojej najvyššej podobe predstavuje alebo vytvára andreiu, teda mužnú odvahu.

Thumos predstavuje túžbu a odvahu bojovať, obzvlášť v prípade triedy bojovníkov.

Napokon je tu epithymetikon, žiadostivá a hladná časť duše, ktorá sídli v bruchu a v nižších oblastiach tela. Túžbu má vyvažovať umiernenosť.

Platón sa vracia k Homérovej Odysei, aby vysvetlil, ako má byť thumos ovládaný rozumom, aby nás nedoháňal k unáhleným alebo predčasným činom.

Keď sa Odyseus po dlhej neprítomnosti vrátil domov, chcel najskôr zhodnotiť situáciu a až potom sa rozhodnúť, ako bude konať. Preto vstúpil do svojho domu v prestrojení za žobráka.

Uvidel tam veci, ktoré ho rozzúrili natoľko, že chcel okamžite začať zabíjať ľudí. Homér však píše:

„Udrel sa do hrude a slovami pokarhal svoje srdce.“

Odyseus sa teda udrel do hrude, kde podľa tejto predstavy prebýva thumos, a povedal si: „Upokoj sa. Ešte nie.“

Opäť tak vidíme rozhovor medzi mužovým rozumom a jeho thumom.

Odyseus napokon svoju pomstu vykonal a opätovne získal vládu nad svojím domom. Bez svojho thumos by to však nedokázal.

Thumos u Aristotela

Pre Aristotela thumos nepredstavoval samostatnú časť duše. Vnímal ho ako oduševnenú podobu túžby, ktorá má blízko k čestnému konaniu a k úsiliu o víťazstvo.

Na bojisku môže thumos napodobňovať odvahu. Bez vedomého rozhodnutia konať v mene toho, čo je vznešené, však skutočnou odvahou nie je.

Ako Aristoteles poznamenáva, thumos síce počúva rozum, často ho však počuje nesprávne.

Niekedy si svoje konanie v hneve rozumovo ospravedlňujeme preto, že tak konať chceme, a nie preto, že je to skutočne najlepšia cesta.

Aristoteles má zvyčajne najlepšie rady. V podstate hovorí, že v sebe máme túto mocnú silu, musíme ju však trénovať a usmerňovať jej energiu k tým najlepším cieľom.

Práve o tom som hovoril v podcaste Keď z mužov spravia opice.

Existuje množstvo mužov, ktorí chcú rozdúchavať váš thumotický hnev a udržiavať vás neustále nahnevaných, aby na tom získavali peniaze alebo pozornosť. Nikdy vám však neponúknu produktívny cieľ, ku ktorému by ste mohli túto energiu nasmerovať.

Takto iba mrhajú energiou a duchom, ktorý nosíte vo svojom vnútri.

Dúfam teda, že teraz lepšie rozumiete tomu, čo thumos znamená, a máte jasnejšiu predstavu o tom, odkiaľ tento pojem pochádza. Teraz je priestor vnímať ho, smerovať ho a stať sa tak najlepšou verziou seba samého.