O túlaní sa v zime

Do hôr chodím pomerne často. Jeden až dvakrát za týždeň, niekedy i viac. Jeden výlet je s rodinou a tie ďalšie chodím sám. Najlepšie skoro ráno tak, aby som o desiatej už bol doma alebo v práci. Bývam v Poprade, čiže logickým miestom na naše turistické výlety sú Vysoké Tatry. Od októbra minulého roku, kedy som sa turistike začal venovať, sme ako rodina niekoľkokrát zliezli všetky chaty a ja som zo štítov prešiel Kriváň, Rysy, Kôprovský štít a Lomničák. Keďže som nelyžiar a celý zvyšok rodiny víkendy pravidelne lyžuje, vznikol mi veľký priestor na individuálnu zimnú turistiku, čo veľmi rád využívam.  

Do hôr chodím pomerne často. Jeden až dvakrát za týždeň, niekedy i viac. Jeden výlet je s rodinou a tie ďalšie chodím sám. Najlepšie skoro ráno tak, aby som o desiatej už bol doma alebo v práci. Bývam v Poprade, čiže logickým miestom na naše turistické výlety sú Vysoké Tatry. Od októbra minulého roku, kedy som sa turistike začal venovať, sme ako rodina niekoľkokrát zliezli všetky chaty a ja som zo štítov prešiel Kriváň, Rysy, Kôprovský štít a Lomničák. Keďže som nelyžiar a celý zvyšok rodiny víkendy pravidelne lyžuje, vznikol mi veľký priestor na individuálnu zimnú turistiku, čo veľmi rád využívam.  

Zimný výstup na Choč

Staň sa členom
A ZÍSKAJ PRÍSTUP K PRÉMIOVÉMU OBSAHU, FÓRAM A ĎALŠÍM CHLAPOM

• Diskusné fóra – zorganizuj chlapov okolo seba, alebo sa pridaj k iným, preberaj všetko, čo ťa trápi a zaujíma, poraď iným
• Nájdi si chlapov z Mužom.sk vo svojom okolí – vyhľadávanie na mape
• Prednostné informácie ohľadom organizovaných stretnutí – takto si stále nájdeš miesto na našich častokrát vypredaných spoločných aktivitách
• Vlastná nástenka a možnosť zdieľať svoje nápady s komunitou
• 10% zľava na náš merch
• Prístup k prémiovým článkom
• Prístup k prémiovým podcastom

VIAC INFO

Choč je moja srdcovka. Bol som na ňom desiatky krát. Nie je to ťažká túra, ale v zime netreba podceňovať ani malé kopce. Presvedčil som sa o tom aj na tejto túre. 

Vyrážal som klasickou cestou z Valaskej Dubovej. Oficiálny čas výstupu je 3 hodiny, prevýšenie 1000 m. Ja ako 130 kilový chlap som to dal za dve hodiny, dole za hodinu. Prvá výzva prišla už pri vstupe do lesa, asi kilometer nad dedinou. V lete v tejto časti tečie dolu chodníkom potôčik. V zime sa mení na čistú ľadovú plochu, ktorú nie je možné zdolať bez stúpacích želiez. Hneď som si ich aj nasadzoval. Tí menej pripravení chodník obchádzali cez les. 

Počas môjho výstupu bola Poľana zaliata slnkom, sneh bol mäký, čiže železá šli z nôh dole a na vrchol som už vystúpil bez nich. Vrchol Choča je pomerne rozľahlý a zmestí sa tam aj viac ľudí. V druhú januárovú sobotu bolo na vrchole odhadom do sto turistov. Dvaja Američania, skupinka Maďarov, niekoľko Čechov, ale drvivú väčšinu tvorili Slováci. 

Som komunikatívny človek. Každého jedného človeka, ktorého stretnem, pozdravím. Aj keď sú ich niekedy stovky. Prihováram sa mnohým. Povypytujem sa, odkiaľ sú, čo robia. Zvláštny vzťah mám k ľuďom so psami. Doma máme border kóliu Noxa a čivavu Lilly. Psov mám rád a skamarátim sa aj s tým najzúrivejším čoklom, ktorý vyzerá ako pes baskervilský. Aj na tejto túre na Choč som stretol staforda Gastona s partiou z Komjatnej, slovenského vlčiaka Trojana z Prievidze, teriérku Inu s veľmi milou majiteľkou a niekoľko ďalších. Keď vidím, že to niekto nedáva, zastavuje sa, uvažuje o vzdaní sa dosiahnutia vrcholu, intervenujem. Vždy spôsobom prispôsobeným danému človeku. Keď je to pani v stredných rokoch (najčastejší prípad), pobavíme sa o rodine, jej koníčkoch, bývalých manželoch a vzťahoch a pani ani nevie a je hore. Pri rodinkách s deťmi pomôžem s motiváciou alebo odnesiem na chrbte, keď treba. U chlapcov často funguje už len to, že sa im prihovorí cudzí muž a baví sa s nimi ako s chlapmi. Rodičia len zírajú s otvorenými ústami, akých výkonov je ten ich chlapec schopný. Dievčatá väčšinou chodia v partiách, tie sa potiahnu. Keď sú samé, tak pomôžem s batohom a veľa sa rozprávame. Na každého funguje niečo. 

Nerobím to cielene. Jednoducho som taká povaha. Na druhej strane v horách je dobre vedieť, kto je s vami. Zažil som situácie, keď si dieťa pri páde poranilo tvár alebo mladá žena zlomila nohu alebo keď chlapcovi spadla topánka dole stenou, keď si lepil náplasť na pätu. Dieťa ošetrila detská lekárka, s ktorou som sa bavil len pár minút predtým, nohu sme riešili spoločne s pani, ktorú som dokopal na vrchol Kriváňa a od ktorej som sa počas výstupu dozvedel, že si poctivo robila JAMES kurz a že má v batohu všetko vrátane dlahy. Ale k dispozícii bol aj americký traumatológ, ktorému som sa prihovoril pol hodinu predtým. Náhradné topánky sme požičali od chlapíka, ktorému jeden pár visel z batohu. Kúpil si nové a nebol si istý, či nebude mať otlaky, tak si zbalil aj tie staré. Práve kvôli tým topánkam som sa s ním pustil do reči. Veľkosťou sedeli a chlapec nemusel skákať z Rysov na boso. 

Pri túrach stretnete kohokoľvek. Nekomunikatívnych autistov, frajerov v najnovších Jordankách, našminkované dievčinky s top účesom a v zimných galošiach absolútne nevhodných na túru, ale aj mladé, príjemne voňajúce dievčatá, ktoré vás svojou kondičkou strčia do vrecka. Českých dôchodcov, ktorí idú ako pílky, aj maďarských turistov so špičkovou výbavou a s úsmevom na tvári, keď netušia, ako odpovedať na moje otázky. Asi nikde inde nenadväzujem toľko vzťahov ako na turistike. Aj preto nosím so sebou viacej vizitiek. Stalo sa mi dokonca aj to, že človeka, ktorého som náhodou stretol na túre, sme neskôr v práci zamestnali. Patrí medzi najprínosnejších zamestnancov našej organizácie. 

Záver

Na Slovensku máme na turistiku asi najlepšie podmienky na Zemi. Máme štyri ročné obdobia, pričom každé z nich prináša v oblasti pohybu možnosti a krásu, ktoré nikde inde neájdete. Hory máme vysoké i menej náročné, máme horské chaty, odpočívadlá, či značené chodníky. Každý chlap potrebuje svoju jaskyňu a ťažká zimná túra môže byť práve tým miestom meditácie a pokoja, ktoré mnohým z nás tak veľmi chýba. 

–
autor: Anton Fric
korektúra: Ivana Varga
fotografia: unsplash.com