Muži, emócie a sloboda: Emócie popierajú “beta muži”.

Muži bojujú. So svojimi emóciami veľmi často. Hnev, hanba, strach, zamilovanosť. Ich prejavy sú prisudzované tým slabším. Opak je pravda.

Odmietam používať označenia mužov ako alfa, beta, sigma, takže sa hneď v úvode priznám, že som potreboval strhnúť vašu pozornosť.

Emócie popierajú muži, ktorí sú na ceste si ublížiť, muži, ktorí predstierajú, alebo muži, ktorí nechcú objaviť, čo to znamená byť mužom.

Téma emócií nebude pre všetkých vždy rovnakou výzvou. Sú takí, ktorí vyrastali vedení k emóciám, k práci s nimi, ich prijímaniu, vyjadrovaniu. Potom sú tu aj takí, ako ja, pre ktorých to bude jeden z veľkých zápasov. Tak veľkých, že v nich hrozí doslova, v tom najhoršom prípade, smrteľné nebezpečenstvo.

Verte mi, že je na mieste otázka, či to stojí za to. Odpoveď by mala byť automaticky áno, ale skúsme nechať každému chlapovi slobodu rozhodnúť sa a prevziať zodpovednosť.

Asi to nie je ideálny začiatok písať o emóciách a ich potrebe pre muža a zároveň upozorňovať na to, že vás ich objavovanie, práca s nimi, aj ich vyjadrovanie môže stáť mnoho sily, vyčerpanie a možno až fatálne dôsledky. Aj keď ktovie, či fatálne musí hneď byť asociované s niečím zlým.

Sme nebezpeční?

Ak sú niektorí z nás nebezpeční svojmu okoliu, tak sú to tí, ktorí sa nikdy nestretli, nikdy nečelili, alebo nikdy necítili svoju bolesť. Nedokážete skutočne zabezpečiť pocit bezpečia pre nikoho, ak ste nestáli tvárou v tvár svojmu hnevu a smútku. A to nie je jednoduché.

Už len vedomie, len tušenie o tom, čo všetko to môže znamenať, naháňa taký strach, že mnoho, inak veľmi tvrdých chlapov, zostane paralyzovaných, alebo utečie. Verte, že rozbité zuby, vyrazený dych alebo krvácajúce čelo bolí omnoho menej ako poctivý pohľad na svoje potlačené emócie a myšlienky.

Gom Jabbar

Zakúšanie emócií je súčasťou ľudskosti a popierať ich z nikoho nespraví viac muža. Keď som niekoľkýkrát počúval audioverziu románu Duna, zas a znova ma nadchla časť, ktorá hovorí o skúške Gom Jabbar, skúške ľudskosti. Tá preukazovala schopnosť človeka odolať strachu a nutkaniu zvieracích inštinktov uniknúť pred bolesťou, naopak dávala príležitosť sile uvedomenia a schopnosti čeliť svojim obavám a bolestiam tu a teraz.

Známkou muža totiž nie je neprítomnosť emócií, tou je skôr jeho prítomnosť a zotrvanie v okamihu, keď sa objavia emócie, pocity veľmi intenzívne. Lenže ako sa naučiť vlastniť ich, nezbavovať sa, ale nebyť nimi prevalcovaný?

Čo je skutočná maskulinita?

Bolo by obrovským omylom, ak by si ktokoľvek z nás privlastnil, že pestovať maskulinitu znamená iba pestovať statočnosť, alebo akúkoľvek inú ušľachtilú vlastnosť. V zásade sa každý vie naučiť tipy a triky, hacknúť mužnosť, ale takto sa ani jeden z nás nedotkne plného potenciálu muža, ktorý je umiestnený vo vnútri.

Viete, čo je skutočná maskulinita? Rozvíjať sa osobnostne, spirituálne, fyzicky a emocionálne ako muž. A viete čo je, a teraz spravím jedinú výnimku a použijem mnou zavrhnuté slovné spojenie, “toxická maskulinita”?

Zúfalo sa snažiť predstierať, ako veľmi ste alfa, tým, že potláčate a pochovávate všetok váš hnev a bolesť. Mnohí z nás prichádzajú z rozbitých rodín a tí vnímavejší vidia aj nedostatky okolo seba a v sebe. Nič z toho nie je hanba. Čo je problém je, ak tieto veci hádžeme na ľudí okolo seba.

Existuje spôsob

Je mojou zodpovednosťou naučiť sa nerobiť to. Stále som presvedčený, že existuje pre mužov miesto, ktoré sa nachádza niekde medzi mužom minulosti, ktorý zamrzol emocionálne niekde v období studenej vojny a precitlivelým chlapcom, ktorý sa nechal ovládnuť aj najmenším pocitom.

Integritu tuším kdesi v priestore, kde sa emócie nepopierajú, ale nemajú ani moc skonzumovať vás.

Z vlastnej skúsenosti vám dosvedčím, akokoľvek ironicky to vyznie, že práve muž, ktorý sa snaží vyhnúť sa emóciám, je nimi najjednoduchšie pokorený. Kým sa nenaučíme stretnúť túto časť seba, nikdy nebudeme mať takú kontrolu, akú si namýšľame.

Muž potrebuje mať rovnaký prístup k svojmu srdcu ako k svalom, mozgu a chrbtici.

–
korektúra: chatGPT
ilustrácia: MidJourney