Podmínovaná mužnosť 1
Charakter

Podmínovaná mužnosť

Archetyp definujeme ako originálny vzor alebo model, ktorý reprezentuje ostatné rovnaké veci alebo kópie. Ide o prototyp, ktorý je prijímaný ako ideálny vzor.
Stereotypom označujeme predpojaté alebo zjednodušené myšlienky a charakteristiky, ktoré typizujú objekt.

Archetyp definujeme ako originálny vzor alebo model, ktorý reprezentuje ostatné rovnaké veci alebo kópie. Ide o prototyp, ktorý je prijímaný ako ideálny vzor.
Stereotypom označujeme predpojaté alebo zjednodušené myšlienky a charakteristiky, ktoré typizujú objekt.

Archetypy nám pomáhajú rozumieť opakujúcim sa vzorom okolo nás. Slúžia ako symboly, ktoré sa opakujú a sú zdieľané častokrát aj medzikultúrne.

Muži, ktorí hľadajú stereotypy, to robia preto, aby upevnili svoju identitu niečím, čo je iba paródiou na mužnosť, zatiaľčo muži pátrajúci po význame archetypov túžia dostať sa k pointe toho, kým sú alebo by mohli byť.

Maskulinita nie je kostým. Ak by sme s ňou takto narábali, môže byť vymenená iným kostýmom. Boli by sme len prevracači kabátov, ktorí sa správajú podľa toho, odkiaľ plynú výhody. Ako sa chlap prezentuje svetu je dôležité, ale nie je to to, čo ho robí mužom.

Mužnosť sa nedá obliecť. A iste sa nedá ani prezliekať. Vtedy je len karikatúrou. To, čo nosíme vo vnútri, sa má prejaviť navonok, opačne to nefunguje. Ak si oblečiem šaty, nestanem sa ženou. Ak budem piť litre piva, nechám si narásť bradu a budem strieľať z brokovnice, nestanem sa mužom.

Mužské kecy nie sú mužnosť. “Ovládač je môj majetok, prázdne gule, plný žalúdok, muž má vždy pravdu, môj dom, moja pravda…”. Toto je maximálne tak sebaponižujúci vtip. A ešte aj zlý vtip.

Muži fungujúci na podobných “pravdách” sú patetická, zahanbujúca verzia chlapa, s ktorou sa tak veľa z nás identifikuje. Práve z tejto verzie sa tešia militantné feministky, ktoré z maskulinity urobili “slameného panáka”. Tieto sračky si privlastnili muži, ktorí sa nechali zatlačiť spoločnosťou k tomu, aby uverili, že všetko, čo im zostalo, sú kecy o športe, alkohol a prdenie. Všetky podobné hlúposti s radosťou prenechajme tým, ktorí sa s nimi chcú hrať, skutoční muži idú ďalej.

MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:   295. Podcast Mužom.sk: Tajomná mužnosť?

Mužnosť nie je LARP (live action role play). Na rôznych stredovekých a fantasy stretnutiach si stačí obliecť brnenie, prilepiť elfské uši a už vás okolie berie ako elfa. V skutočnosti hráte rolu bez toho, aby vám museli byť vlastné jej základné vlastnosti, alebo charakter. To, že budeme zdôrazňovať nejaké náhodné, viditeľné mužské vlastnosti, možno na čas niekoho oklame, ale nie nadlho.

Na čo je vám výzor kanadského drevorubača, ak ste nedôveryhodný chlap? Na čo by ste nosili zbraň, ak ste príliš zbabelý postaviť sa na stranu slabšieho? Esenciálne veci a vnútorné kvality vždy predchádzajú tým vonkajším, ktoré je vidieť na prvý pohľad.

Je niečo zlé na zbraniach, bradách, dobrej cigare? Nie, ale muža z teba neurobia.

Musíme si vypiť svoj pohár jedu až do dna? Zľakli sme sa predstavy, že tvrdí muži sú nebezpeční, a s hrôzou zisťujeme, čoho sú schopní slabosi. Namiesto toho, aby sme pokračovali v odkaze, ktorý dáva do popredia česť, odvahu, sebavedomie a silu, sa uspokojujeme s pornom, online hrami, alkoholom atď., ktorým dovolíme, aby sa stali hlavným motívom našich životov. Nechali sme sa oklamať. Akoby mužnosť mohla naozaj vyrásť z toho, že zo seba spravíme sebastredné precitlivené snehové vločky. Omyl. Skutočná mužnosť rastie z pestovania cností.

K degradovaniu maskulinity neprispievajú len tí, ktorí ju zavrhli, ale aj tí, ktorí uverili, že je to o konzume a stali sa tak patetickými, slabými a zďaleka nie najlepšími verziami seba samého.

“Surová mužnosť, zbavená morálnej pretvárky a kostýmov, tá, ktorú muži cítia priamo vo svojom žalúdku, súvisí so schopnosťou byť dobrý v tom byť mužom v malom gangu mužov, ktorí spolu zápasia o prežitie.” Jack Donovan


korektúra: Ivana Varga
fotografia: unsplash.com

Ak ti článok pomohol, budeme radi ak nás podporíš zakúpením našich produktov:

Všetky produkty

3 komentáre

  1. Trefný článok. Pôsobiť na okolie tak, ako keby som bol stelesnením mužnosti. S tým sa stretávam každý deň. Rozdávať rany (rozumej podpásovky) vždy, keď sa ostatní pozerajú, a priznať svoje pochybenie len keď sme osamote. Ako veľmi sa bojíme, že naša mužnosť utrpí a okolie nás prestane vnímať “v tom najlepšom svetle”. Pritom je to také jednoduché. Stačí si uvedomiť, že sa to deje len v našej hlave.

  2. viac takýchto faciek potrebuje “rasa mužov” a keď nepostačia facky tak tvrdý úder palicou rovno medzi oči

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*