Silný odkaz a životný postoj: láska a úprimnosť
Mali sme pred niekoľkými dňami dôležitý sviatok MDŽ a verím, že niektoré myšlienky vedia byť určitým spôsobom darčekom aj pre naše nežnejšie pohlavie. Nechcem spamovať článkami o skladbách, ale táto si ešte zaslúži spomenutie. U mňa je to významné, darmo som vzťahový človek.
Ak ste čítali môj posledný článok o šťastí, tak viete, že Oliver je obľúbenec a ešte mu tu musím dať priestor. Vydal totiž takmer 6 rokov po smrti nový singel.
Za mňa je tento čin niečo veľmi silné, nazývam to spiritualitou, ktorá je v živote každého človeka veľmi dôležitá, muža obzvlášť.
Ale pekne po poriadku.
Oliver Dragojević vedel, že zomiera na rakovinu a využil tento čas resp. posledné dni, aby nahral piesne koľko mu sily dajú a zanechal odkaz.
Príbeh ako z filmu a pritom realita.
Po šiestich rokoch vychádza prvá pieseň, kde spieva svojej manželke : “nemôžem Ti už povedať, že ťa milujem, nikdy som Ti neklamal…”
Prvé slová piesne a u mňa spustili slzy potokom … Môj človek.
Toto je chlap 21 storočia. Pripraviť takto prekvapenie pre svoju milovanú, krásne vyznanie lásky, úprimná spoveď a priznanie, že nikdy som Ti neklamal. Je to silný odkaz a životný postoj ako inšpirácia pre všetkých mužov. Písal som raz článok aj o pravdivosti a pre mňa je to silné životné vodítko, na ktoré som ja sám veľmi hrdý. Nie je to vždy ľahké a chce to vnútornú silu, ale stojí to za to vedieť sa milovaným v posledné dni pozrieť do očí s hĺbkou, láskou a čistotou.
Chlapi, vždy keď by Vám prichádzalo niečo do života čo by ste chceli zatajiť pred najbližšími, spomeňte si na túto pieseň. Hovoril som v úvode o slove spiritualita a tú vidím vo viacerých rovinách tejto piesne. Prvú som už spomenul a to je pravdivosť a usilovanie sa o ňu.
Ďalší rozmer spirituality vnímam v láske, ktorou skladba spája všetkých.
Chorvátsky spevák Oliver Dragojević nahrá pieseň o Láske 6 rokov po smrti a spojí tým celý národ, zlých aj dobrých, ľavičiarov aj pravičiarov, veriacich aj neveriacich, mladých aj starých…je to niečo neuveriteľné. Silné a presahujúce čas aj človeka.
Ďalej spieva, že
“nie je nič iné v čom som si istý, ako láska”
Úprimne? U nás na Slovensku mám pocit, že takéto niečo nám chýba. Vnímam, že sa veľa len rozdeľuje a minimum spája.
My sme doma zmiešané národnosti a zmiešané kultúry a má to aj svoje plusy aj mínusy. Manželka Chorvátka a ja Slovák.
Čo ma fascinuje asi najviac na Chorvátskom národe je ich národná hrdosť, tak zabŕdnem aj sem. To je niečo čo som ja nepoznal. Ako sa prejavuje? Napr. keď je svadba, keď je štátny sviatok a dokonca, keď sa dokončuje strecha na novom dome, tak vyvesia domáci národnú zástavu na svoj dom. Je to prejav hrdosti aj radosti, oslavy hodnôt a života.
U nás národnú hrdosť akosi necítim vo svojom okolí, s výnimkou športových podujatí.
V Chorvátsku je v týchto dňoch celý národ pretkaný láskou, ktorú šíri Oliverova nazvem to spiritualita.
Nechýba nám niečo také? Niečo čo je viac ako ja, ty, on, ona, ono….? Niečo čo je neuchopiteľné, ale cítiš to, vnímaš to ba dokonca túžiš to žiť ?
Kde začať? Jednoducho. Od seba. Byť pravdivý k sebe, k blízkym, k svetu.
Prikladám opäť amatérsky preklad piesne, ale aj link na originál nech si ju užijete všetci:
Nemôžem ti povedať, že ťa milujem,
nikdy som Ti neklamal,
klamem len sám seba,
pretože som ťa vždy miloval.
Nemôžem ti povedať, že ťa milujem,
neviem či je to potrebné,
neviem dobre narábať so slovami,
nebuď z toho smutná.
Pretože či som s tebou sám alebo aj keď si ďaleko, viem, že nie som si istý niečím iným, len láskou.
A keď som s tebou sám, alebo keď si ďaleko, zistíš to aj ty, ak sa pozrieš pozorne, nemôžem ti to už povedať, ale ľúbim ťa už dlho, mal by som, neviem, možno sa bojím, aby som ťa nestratil.
A raz Ti poviem, že ťa milujem, pošepkám Ti potichu, prepáč, viem, že na mňa čakáš,
ale ja som tu vždy pre teba…
