Ostatné Život muža

Návrat …

Bol to skvelý víkend. Tešil som sa naň, ešte keď ani nebol naplánovaný. Skvelá partia chlapov, sebarozvoj a dnes už aj najlepší kamaráti. Rovnako aj to všetko, čo ma v poslednom čase začalo nesmierne baviť a čo som si užíval plnými dúškami. Ale poďme pekne od začiatku. Rozvíjať mužnosť, hľadať v sebe chlapa, muža – určite Vám to rezonuje tak, ako mne začalo pred pár rokmi. A hlavne, ak ste to od otca, ani žiadneho muža v rodine nedostali.

Bol to skvelý víkend. Tešil som sa naň, ešte keď ani nebol naplánovaný. Skvelá partia chlapov, sebarozvoj a dnes už aj najlepší kamaráti. Rovnako aj to všetko, čo ma v poslednom čase začalo nesmierne baviť a čo som si užíval plnými dúškami. Ale poďme pekne od začiatku. Rozvíjať mužnosť, hľadať v sebe chlapa, muža – určite Vám to rezonuje tak, ako mne začalo pred pár rokmi. A hlavne, ak ste to od otca, ani žiadneho muža v rodine nedostali.

Môj Mateo to určite dostane, to viem už teraz. No pochopiť a uchopiť to správne, je to najdôležitejšie. Uvedomiť si, že rozhodnosť a smerovanie je vo vašich rukách rovnako, ako niesť zodpovednosť za vzťahy, v ktorých žijete, byť prítomný a nakoniec prinášať medzi všetkých radosť…, tam som smeroval. Ja sám som sa však na tejto ceste stratil, resp. neprišiel do cieľa. Vlastne, ani som nevedel, že som sa stratil. Bol som v bode, v ktorom mi bolo skvele. V bode, keď som v sebe objavil chlapa, muža, bojovníka… Odkryl to, čo som ani len netušil, že v sebe mám. Avšak s jediným nedostatkom.

Chcel som si to nechať len pre seba. Žil som v sebanaplnenom stave. V takom, že som bol ochotný ísť pokojne aj na druhý koniec sveta, len tak sám alebo s naj kamošmi, nadlho a spokojný, s túžbou dobrodružstva a hľadaním, kto som.

A potom prišiel ten víkend, na ktorom som si užíval čas so skvelou partiou chlapov, ktorí tiež prišli posilniť muža v sebe. Na večernej prednáške som pochopil to podstatné. Že som sa stratil. Síce na dobrej ceste, ale nie so správnym cieľom a tiež, že prečo som sa dal na túto cestu… Je to vlastne veľmi jednoduché. Predsa, aby som sa vrátil DOMOV. Cesta kruhu, ktorá začína uvedomením si, na čom chcem pracovať, ktorá pokračuje sebarozvojom a iniciáciou. Až sem som sa dostal a som za to rád. Avšak kruh som neuzavrel tým najpodstatnejším. Návratom. Viem, znie to tak banálne a neuchopiteľne. Ale páni, keď na sebe pracujete, nezabúdajte pravidelne sa pozerať okolo seba. Odkiaľ a z akého prostredia štartujete. A prineste tú lepšiu verziu seba samého do nielen kľúčových vzťahov, ale aj do prostredia, z ktorého ste odišli. Žite plne objaveného seba, ale zároveň a súčasne odovzdajte to, čo ste získali, vašim najbližším. Naozaj len vtedy to má zmysel a to je ten záver kruhu. Krok, bez ktorého nemá zmysel žiadny sebarozvoj ani len začínať.

Muž 21. storočia žije v porozumení seba a vo vzťahoch. A sila bojovníka, či múdrosť kráľa, sa ukáže presne v tom, aké máte manželstvo, ako vychádzate s deťmi, rodičmi a priateľmi. Áno, viem, ideálny stav neexistuje. A tak aj ja mám pár vzťahov, kde musí prísť najskôr moment odpustenia. A to bude ďalšia cesta nového kruhu, avšak už s jasným návratom. A keďže podľa mňa, ako som už spomenul, základom muža 21. storočia je hlavne zvládanie vlastných pocitov a blízkych vzťahov, tak si požičiam myšlienku od Dalibora Špoka (psychologie.cz), ktorá to krásne definuje:

„Náš vzťah nesmieme chápať ako niečo, čo definujem (vytváram) ja, ale čo definujeme (vytvárame) my.“

Pravé táto „neuchopiteľnosť“, teda uvedomenie, že nedržím všetko pevne vo svojich vlastných rukách, je pre mnohých ľudí prvým a zásadným dôvodom, prečo nevedia vo vzťahoch fungovať. Definícia vzťahu podľa týchto ľudí je niečo, čo oni sami vytvárajú, prečo oni sami bojujú, prečo prekonávajú samých seba a nad čím majú pocit kontroly. Uniká im, že vzťah nie je môj výkon ani môj majetok. Je niečo, čo ma presahuje, čo ma musí presahovať, čo nemôžem celkom kontrolovať, a čo mi preto musí vždy trochu unikať a nepatriť, ak sa má podariť. Rovnako, ako nepatrí prvému huslistovi v orchestri práve zahraná symfónia. A na druhú stranu, vzťah nie je ani niečo, čo je tu „náhodou“, čo nám dali sudičky do kolísky, na čom nemusíme pracovať, čo stojí mimo nás a s čím sa musíme „vyrovnať“ alebo čo si máme užívať. Vzťah je drina – opýtajte sa toho prvého huslistu…


Korektúra: Jana Lászlóová
Fotografia: unsplash.com

2 komentáre

  1. Avatar

    Mňa Vyhňa rozhodila na niekoľkých úrovniach a nejako som sa spamätal asi po týždni.
    Do pôvodných koľají som sa nevrátil doteraz a ani nechcem. Každý sme si odniesli to svoje a čo s tým spravíme je na nás.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*