Možno si silný… ale si odolný? (2.)

V minulom článku sme hovorili o psychickej odolnosti, dnes sa zameriame na druhý aspekt:  fyzickú odolnosť.

Čo sa týka fyzickej odolnosti, tak o tej sa dnes hovorí pomerne sporadicky hlavne kvôli tomu, že ju ľudia zamieňajú za silu alebo kondíciu. Pravdou však je, že je iné byť odolným, ako byť silným alebo rýchlym. Fyzická odolnosť totiž v sebe zahŕňa schopnosť zniesť nátlak a stále pri tom fungovať, schopnosť rýchlo sa zotaviť, schopnosť adaptácie a schopnosť tolerovať nepríjemnosti bez zbytočného zastavovania.

Le Correova metóda tréningu MovNat sa zameriava práve na pestovanie takejto odolnosti a to priamo trénovaním v drsných podmienkach. Základom MovNat je tréning vonku v nepriateľských (alebo jednoducho nekontrolovateľných) podmienkach. Le Corre označuje za fyzickú odolnosť toto: „Je to schopnosť tela zniesť veľké záťaže, ako je napríklad spánková deprivácia, nedostatok jedla, príkre klimatické podmienky, ako sú chlad, teplo, búrky, sneženie, vysoká vlhkosť a ťažký terén (prudký, skalnatý, šmykľavý, rozpálený atď)“.

Takéto tréningy fyzickej odolnosti vedú k zmenám v tele človeka, ktoré ho robia viac odolným. A to  má dopad na silu vôle človeka, keďže získaná odolnosť mu dáva možnosť byť na seba zas o niečo tvrdším.

„Hrošia“ koža

 Jeden veľmi jednoduchý príklad fyzickej odolnosti, ktorý je zároveň používaný ako eufemizmus pre odolnosť ako takú, je hrubá alebo „hrošia“ koža. Muži, ktorí hoci aj ťažko trénujú v posilňovniach, majú zriedkakedy mozole, okrem tých, ktoré majú od činiek. Ale muži, ktorí trénujú s ostrými a drsnými predmetmi, ako sú kamene, polená a trénujú v prírode, majú hrubú kožu po celých rukách. Podobne je to s chodidlami. Spolu s týmto „zhrubnutím“ sa mení aj citlivosť receptorov bolesti v týchto oblastiach. Ako si zvykáte na bosú chôdzu, tak to, čo bývalo bolestivou prechádzkou sa stáva príjemnou masážou.

Vystavovanie sa živlom je jedným z najlepších spôsobov, ktorým sa dá vyvinúť odolnosť. Trénovať na boso s minimálnym oblečením a drsným náčiním je cesta. Je dobré začínať kratšími cvičeniami na jemnejších, viac milosrdných povrchoch a postupne zvyšovať trvanie cvičení a drsnosť povrchu a okolia. Naučíte sa rozlišovať medzi nepohodlím a reálnou bolesťou.

Pomoc pre kĺby

Odolnosť, aj keď to občas nevidíme, v sebe zahŕňa aj mobilitu, flexibilitu a aj vytrvalosť. Ťažký tréning  nášmu telu sprostredkuje veľa záťaže a táto záťaž je násobená  každým jedným pohybom, ktorý tlačí limity našich svalov, šliach a kĺbov. Flexibilné kĺby sa dokážu pohybovať viac a negenerovať pri tom zbytočne veľkú záťaž a tým redukujú únavu a potencionálnu bolesť, ktorá už nechala nejedného chlapa váľať sa po zemi.
Takže, dajte vo svojom tréningu priestor cvičeniu mobility. Nielen, že vás to ochráni od bolesti, ale dovolí vám to absolvovať viac cvikov a opakovaní bez toho, aby si na sebe cítil ich dopad.

Hormonálne a adrenalínové zmeny

Túto časť odolnosti je trochu ťažšie pozorovať. Spočíva v metabolických a hormonálnych zmenách, ktoré prichádzajú spolu s cvičením. Prejavujú sa v lepšom energetickom manažmente → únava nastupuje pomalšie a regenerácia rýchlejšie, takže človeku stačí menej času na zotavenie.  Zatiaľ čo by väčšina ľudí bola odpísaná na pár dní, ty si späť v ringu a chytáš druhý dych.

Najjednoduchšou formou, ako si vyvinúť takéto schopnosti, je limitovať čas odpočinku medzi cvičeniami, niekedy aj na úkor výkonu. Ale pozor, medzi adaptáciou a pretrénovaním je veľmi tenká čiara, takže majte na zreteli, že svojmu telu musíte dať čas a prostriedky, aby sa posilnilo. Stravujte sa dobre, dostatočne a dobre sa vyspite. Tieto návyky vybudujú zásoby, o ktoré sa človek môže oprieť, keď odpočinok nie je dostupný. Občasne aplikujte záťaž, ako napríklad nejaký pôst. To preto, aby ste svoje telo naučili rýchlo sa prispôsobovať a dobre zaobchádzať s energiou. Alebo spite len pár hodín a potom trénujte. Takto budete schopný zvládnuť viac, keď budete oddýchnutý a dobre najedený.

Iná, tiež zaujímavá technika, ktorú som ja osobne používal na zvýšenie svojho výkonu, je dýchanie nozdrami. Áno, asi to neznie ako prevratná novinka a asi si hovoríte, že som znovuobjavil teplú vodu, ale čítajte pozorne. Pointou tohto „cvičenia“ je dýchať nosom aj počas ťažkých cvičení a to vyústi do lepšieho hospodárenia s kyslíkom. I keď to obmedzilo môj výkon, zistil som, že keď prepnem do normálnu, tak sa vôbec nezadýcham tak rýchlo.

 Odolnosť v ťažkých podmienkach

Ďalšou formou odolnosti je schopnosť prispôsobiť sa prostrediu. Asi najviac známou variáciou je aklimatizácia, pri ktorej športovci trénujú vo vysokých nadmorských výškach a pretekajú v nízkych nadmorských výškach. Tento prístup im dáva istú výhodu, keďže ich telo si zvyklo na menšie zásoby kyslíka. A aj keď sa toto chápe hlavne ako určitá pomôcka v športe, je to stále dobrý príklad ľudskej odolnosti a to konkrétne schopnosti zvládať ťažké podmienky.

Príkladom je tolerancia chladu. Ak sa nebudete príliš obliekať a budete vystavovať svoje telo studeným šokom, telo doslova zlepší svoju produkciu tepla. Dokonca aj v zime je možné trénovať len v tričku a šortkách. Takto sa naučíte rozlišovať medzi pocitom chladu a reálnym mrznutím, ktoré ohrozuje váš život a zdravie.  Prvé vám dáva spätnú väzbu o okolí a to druhé varuje pred potencionálnym nebezpečím.

Spolu s ľahším oblečením si dávam aj ľadové sprchy a to mi zlepšilo schopnosť tolerovať väčšie teplotné rozdiely bez nejakej väčšej nepohody. Áno, je to dosť nepohodlné, teda aspoň zo začiatku, ale časom sa to zlepší a človek sa stáva viac odolnejším.

Zhrnutie 

• Vystavujte sa drsným a náročným prostrediam a zabudnite na zvyčajnú ochranu. Postupne zvyšujte intenzitu.
• Do svojich tréningov vložte cviky zamerané na mobilitu a silu.
  
• Trénujte s menším oddychom medzi tréningmi, ale využite čas na odpočinok naplno.
• Trénujte vonku s tak nedostatočnou ochranou tela, akú len viete tolerovať.

Záver

Mojou najobľúbenejšou metódou pestovania si fyzickej i mentálnej odolnosti je tréning v  prírode s minimálnym oblečením. Inšpirovaný Erwanom Le Corrom a MovNat často trénujem v divočine, naboso, s ničím iným, len v šortkách a lozím po stromoch, zdvíham  a hádžem „šutre“  a behám po zarastených chodníčkoch.

Konštantne sa meniaci terén a prekážky sú výzvou nie len pre moje telo, ale aj pre moju trpezlivosť a sústredenosť. Keď nedokážem pomerne malý kameň poriadne uchopiť a zdvihnúť kvôli jeho tvaru, je to frustrujúce. Keď sa snažím šprintovať do kopca, ale šmýkam sa na klzkom blate, je to frustrujúce. Keď sa pokrútený konár stromu vysmieva mojim zhybom, ktoré mám perfektne natrénované v telocvični, je to fakt frustrujúce. Malé poranenia zo škrabancov alebo drsnej zeme sú vždy a všade prítomné a chlad je častým problémom, hlavne ak sneží.

Všetko je to ťažšie, ale viac komplexné. Výsledkom je to, že som sa naučil tolerovať stres. Fyzický, aj mentálny. Naučil som sa, ako sa adaptovať a prinútiť niečo fungovať bez ohľadu na to, že prostredie nespolupracuje.  Alebo sa mi to podarí, alebo zlyhám. Keď som tam vonku, je úplne jedno, že na deadlifte zdvihnem trojnásobok vlastnej váhy, pretože to nemení nič na fakte, že ten „šuter“ je úplne nevybalansovaný a vyzerá to tak, že sa mi silou mocou snaží rozdrviť palce na nohách. A to nemení nič na fakte, že ho zas a znova zdvíham a nesiem na kopec.

A to je podľa mňa odolnosť.

–
preklad: Dominik Mucha
korektúra: Jana Lászlóová
zdroj: artofmanliness.com
fotografia: gratisography.com