Svet bez mužov

… Otec chlapcov sa im vyhýbal veľkým oblúkom a ani len nedvíhal telefón…..

Martina má 37 rokov. Žije sama s troma chlapcami. Ich otec odišiel k inej rodine a o deti nejaví žiadny záujem. Život bez muža so sebou prináša mnoho výziev. Nedávno prekonala ťažkú formu covidu a o chlapcov, 3-ročného Erika, 4-ročného Martinka a 6-ročného Tomáša, sa nemal kto starať. Martina ani nevládala vstať z postele, ťažko sa jej dýchalo. Od najhoršieho ju zachránila iba kamarátkina pomoc s nákupmi a angažované ženy z miestnej farskej charity, ktoré jej každý deň navarili. Otec chlapcov sa im vyhýbal veľkým oblúkom a ani len nedvíhal telefón. 

Martina po rozvode nemala kde ísť a tak si našla podnájom v dvojizbovom byte. Jej celkový mesačný príjem je 650 eur.  Bývalý muž jej platí “alimenty” a zvyšok sú prídavky na deti. Za nájom dá takmer dve tretiny tejto sumy. Zo zvyšku platí deťom oblečenie,  obedy, školné, kupuje potraviny, spláca pôžičky. Vlastne už nespláca lebo nemá z čoho. Do práce ísť nemôže. Najmenší Erik je takmer stále chorý a veľmi je na ňu naviazaný. Našla si aspoň brigádu. Chodí upratovať vedľajšiu bytovku.

Takéto príbehy sú denno-dennou súčasťou mojej práce. Staráme sa o desiatky osamelých matiek s deťmi. Osamelých otcov je veľmi málo a väčšinou sa dokážu o seba a svoje deti postarať. Takýchto neúplných rodín sú na Slovensku tisíce. Pri rodinách bez otcov môžeme hovoriť o národnej pandémii. Je ich viac ako si mnohí z nás dokážu pripustiť. Z ľudí v núdzi, ktorí sa na charitu obracajú o pomoc, takmer tri štvrtiny tvoria osamalé matky. Zvyšok sú dôchodcovia, viacdetné rodiny alebo rodiny, ktoré sa dostali do problémov a potrebujú na chvíľu pomôcť. O tých sa staráme pár týždňov či mesiacov a je dobre. Osamelé matky s viacerými deťmi do našej siete pomoci prichádzajú, ale málokedy sa z nej dokážu vymaniť. 

V príbehoch “našich” osamelých mám chýba muž. Muž, ktorý chráni, zabezpečuje, tvorí a vedie. Problémy osamelých matiek okrem chýbajúcich mužov zvýrazňuje nefunkčný štátny sociálny systém. Väčšina takýchto mám, ktoré majú staršie deti ako Martina, pracuje minimálne v dvoch zamestnaniach. Na svoje deti nemajú čas lebo preberajú na seba aj mužské povinnosti. Deti bez otcov aj preto spravidla v školách dosahujú výrazne horšie výsledky v porovnaní s deťmi z úplných rodín. Takisto výrazne viacej trpia psychickými poruchami. Podľa Kataríny Pafkovej z Medzinárodného centra pre štúdium rodiny „Výchova detí bez otca, resp. v neúplnej rodine má na psychiku dieťaťa negatívny dopad. Synovia, ktorí vyrastajú bez otca, majú problémy so sebaidentifikáciou. Výsledkom býva to, že sa stávajú páchateľmi kriminálnej a násilnej činnosti. Dcéry vychovávané bez otca mávajú nejasnú predstavu o mužovi, a rovnako o budúcom partnerovi. Identita žien trpí natoľko, že mnohé z nich sa rozhodnú vychovávať deti bez otcov.“ (Zdroj: https://www.sme.sk/c/817015/mimo-manzelstva-sa-rocne-narodi-10-000-deti-20-percent-zo-zivonarodenych-deti.html) Netrpia len chlapci, o ktorých sa aj na Mužom.sk často hovorí, ale aj dievčatá, ktoré tak prichádzajú o možnosť žiť v šťastnom a harmonickom manželstve.

Na Slovensku takmer polovica detí vyrastá v neúplných rodinách, väčšinou bez vzoru otca. Státisíce chlapcov majú okolo seba prefeminizované prostredie, ktoré formuje ich charaktery, hodnoty, návyky a názory. Z týchto chlapcov vyrastie ďalšia generácia neschopných, sebastredných mužov, ktorí si budú život užívať, ale nedokážu ho žiť. Splodia ďaľšie deti, ktoré nebudú poznať svojich otcov a ktoré tento biľag prenesú na ďalšie a ďalšie generácie. Vymaniť sa z tohto kruhu je rovnako náročné ako vymaniť sa z generačnej chudoby – vlastnými silami takmer nemožné.  

Čo s tým? Oslovovať mužov, ktorí svoje rodiny opustili nemá zmysel. Predpokladám, že na muzom.sk veľa takých ani nie je. Môžeme tak akurát na nich apelovať, aby aspoň na deti nezanevreli a keď sa dá, trávili s nimi čo najviac času. Hlavne s chlapcami. My ostatní môžeme túto pandémiu zmierniť tým, že vo svojom okolí skúsime aspoň čiastočne nahrádzať otca deťom, ktoré ho nemajú. Môžu to byť vaši synovcovia či netere, deti od susedov alebo deti v miestnom detskom domove. Výskumy tvrdia, že stačí čas trávený s deťmi. Nie je až tak podstatné, ako ho s nimi trávite. Stačí obyčajná prítomnosť a dokážete meniť životy ľudí. Mám vo svojom okolí chlapov, ktorí takto nahrádzajú otcov viacerým deťom a prejavuje sa to v škole, v ich správaní a v ich postojoch k životu. 

Nahrádzať otca deťom z iných rodín je konanie dobra. Vychovávanie mužov a žien je dobro, ktoré sa prejaví na mnohých ďalších generáciách. A to dobro sa prenesie aj do našich životov. Konanie dobra nás robí lepšími. Učenie iných k mužnosti z nás samých robí lepších mužov. Skúsme sa zastaviť, poobzerať sa okolo seba a keď je na to priestor, tak konať. 

–
autor: Tony Frič
korektúra:
fotografia: unsplash.com